Zatiaľ čo ľudia sa radovali z oslobodenia Francúzska spod nacistickej okupácie, niektoré ženy nočná mora ešte len čakala.
Záver druhej svetovej vojny ukončil desivú nočnú moru, v ktorej žili milióny Európanov dlhých šesť rokov. Kontinent sa rozdelil na víťazov a porazených, ale občas o víťazoch a porazených rozhodovala výlučne nálada v konkrétnom mestečku či dedinke.
Zatiaľ čo pre väčšinu ľudí vo Francúzsku sa hrôzy spôsobené nemeckými vojakmi počas oslobodzovania krajiny v roku 1944 končili, tisícky žien sa museli pripraviť na spravodlivosť, ktorú do svojich rúk prevzali niektorí členovia odboja proti nacistom či muži frustrovaní vojnou.
- Ako francúzske ženy spávali s nacistami, aby mali čím nakŕmiť seba aj deti
- Aké najbrutálnejšie tresty museli podozrivé „zradkyne“ podstúpiť
- Kedy parížske prostitútky čelili náporu 10-tisíc mužov denne
- Ako vznikla fáma, že niektoré ženy pôsobili ako nacistické snajperky
- Ktorá herečka skončila s ostrihanou hlavou najmä kvôli hodovaniu
Odhaduje sa, že vo Francúzsku bolo verejnému poníženiu a výsmechu podrobených viac ako 20-tisíc žien. Tento odhad je však založený najmä na oficiálnych svedectvách, pričom historik Anthony Beevor ho považuje za výrazne podcenený. Dobové štatistiky uvádzajú, že po odchode nemeckých vojsk z Francúzska zostalo v krajine okolo 80-tisíc detí, ktoré splodili miestne ženy s vojakmi Wehrmachtu.
Za akýkoľvek kontakt s nemeckými vojakmi však tieto ženy po oslobodení Francúzska čelili tvrdým trestom. Zrejme najčastejšie boli vystavené verejnému strihaniu vlasov, pretože práve vlasy sa v tom čase považovali za jednu z najzvodnejších súčastí ženského tela. Strihanie vlasov bolo po oslobodení na dennom poriadku, ale ani zďaleka nebolo najhorším trestom.
Deti splodené nemeckými vojakmi
Ostrihané vlasy charakterizovali preukázané či nepreukázané spojenie s nepriateľom, a tak väčšinou navždy zničili reputáciu týchto ľudí v komunitách. Ženy sa museli presťahovať na miesto, kde ich nikto nepoznal, a často so sebou museli vziať aj deti, ktoré splodili s nemeckými vojakmi.
Takéto deti síce boli spravidla ušetrené, pretože mnohým členom odboja prišlo nemorálne zabíjať nevinné bábätká, množstvo malých detí vo Francúzsku zavraždili aj napriek tomu. Miestni obyvatelia tieto bábätká vnímali ako hrozivý symbol okupácie, ktorý po Nemcoch zostal, a preto občas nemali zľutovania.
Takýmto príbehom sa začal aj život Anni-Frid Synni Lyngstad. Jej Meno ti zrejme nič nehovorí, ale Anni sa narodila v Nórsku, matke Synni Lyngstad. Jej otcom bol a nemecký príslušník Wehrmachtu Alfred Haase.
Anni sa neskôr stala hviezdou skupiny Abba ako hlavná speváčka. Aj ona však musela so svojou babičkou opustiť Nórsko, kde sa obávali pomsty a jej matka zomrela dva roky po vojne. Speváčka Abby si dlho myslela, že jej otec zomrel v lodnej katastrofe, ale ako sa ukázalo v roku 1977, Alfred Haase žil v Nemecku a napokon svoju dcéru aj stretol v Štokholme. Zomrel až v roku 2009.
Oveľa horším trestom ako strihanie vlasov bolo to, keď na ženy naliali decht a potom aj perie. Decht zaschol na tele, perie sa okamžite prichytilo a žene trvalo aj niekoľko dní, kým sa jej dechtu podarilo kompletne zbaviť. Dovtedy väčšinou nevychádzali z domu, aby zbytočne neprovokovali rozzúrený ľud.
Množstvo mužov, ktorí tieto akty verejného poníženia organizovali, neboli ani oficiálnymi členmi odboja, alebo sa k nemu pridali až pred začiatkom oslobodzovania. Nebolo ničím výnimočným, ak muži vykonávajúci tresty počas okupácie v skutočnosti do väčšej či menšie miery spolupracovali s nacistami, ale chceli svoju zradu zakryť, a tak sa prezentovali ako vykonávatelia spravodlivosti.
Keď s nemeckým vojakom stačilo len prehovoriť
Medzi tisíckami žien, ktoré boli verejne ponížené, by si našiel aj množstvo príbehov, kde žiadny intímny kontakt s nemeckými vojakmi ani nebol. Jeden sa po oslobodení Francúzska odohral v meste Toulouse. Keď žena vyrábala náhrobné vence pri otvorenom okne svojho domu, všimol si ju nemecký vojak a začal sa s ňou rozprávať.
Vojak však nikdy do domu nevstúpil, iba chcel vedieť, čomu sa Francúzka venuje. Napriek tomu si na túto konverzáciu po oslobodení spomenul jeden z obyvateľov mesta, ktorý ženu nahlásil ako kolaborantku a zradkyňu. Netrvalo dlho a domov k nej dorazila skupina nahnevaných obyvateľov, vyzliekli ju, ostrihali vlasy a ťahali ju cez mesto, aby všetci videli, ako dopadnú zradcovia.
Po obvinení z „horizontálnej kolaborácie“, teda sexuálneho styku s nemeckými vojakmi, ženám spravidla ostrihali vlasy na verejnom mieste ako námestie či ulica. Potom ženy zvyčajne naložili na vlečku nákladného auta a za zvuku spŕšky nadávok či bubnov s nimi jazdili po okolí.
Sex výmenou za jedlo
Barbarské tresty často neboli mierené len na ženy, ktoré s nemeckými vojakmi spávali. Aj keď tento čin miestni obyvatelia odsudzovali, francúzske ženy si takto často zachránili život, pretože sa nedokázali inak uživiť. Manželia týchto žien často končili v koncentračných či pracovných táboroch, kde podstupovali nútené práce ako väzni vojny, a tak doma nemal kto zarábať na chleba. Francúzske ministerstvo obrany uvádza, že vo vojne zomrelo okolo 200-tisíc francúzskych vojakov.
Často nešlo o samotný sexuálny akt, ale o fakt, že vzťahy s nemeckými vojakmi zvyčajne prerastali do prísunu jedla, ktoré sa ostatným obyvateľom neušlo. Ľuďom akoby nevadilo, že ženy s nacistami spávajú, ale hnevalo ich, že za to dostávajú potraviny, ku ktorým sa ostatní nemajú ako dostať. Vojaci si mysleli, že zúfalé ženy sa dajú kúpiť za prakticky čokoľvek, a tak nebolo nezvyčajné, ak za sex platili sardinkami či chlebom.
Jedlo malo obrovskú hodnotu, a tak Francúzi po oslobodení krajiny spočítali svojim spoluobčanom aj to, že zatiaľ čo oni museli hladovať, niektoré celebrity mali stále šancu hodovať v drahých reštauráciách a hoteloch.
Príkladom takejto osobnosti je francúzska herečka Arletty, ktorá zomrela v roku 1992. Keď Spojenci oslobodili Francúzsko, aj jej oholili hlavu. Aj ona síce mala pomer s príslušníkom nemeckých vojenských síl, no jej najväčším prehreškom malo byť hodovanie v hoteli Ritz.
Vo vojnových časoch usúdila, že jednoduchšie bude nacistov tolerovať, aby si zachovala svoje miesto na výslní, ako keby mala byť aktívnou členkou odboja, a tak mohla pokračovať vo svojom okázalom životnom štýle, čo jej po vojne ľudia zrátali.
Aj v tom čase samozrejme existovali prostitútky, ktoré pochopili, že ak chcú vojnu prežiť, musia svoje služby ponúkať nielen Francúzom, ale aj Nemcom.
Množstvo z nich rovnako skončilo s oholenou hlavou či dechtom na tele, lenže našli sa aj miesta a komunity, kde prostitútky ušetrili, pretože pochopili, že nešlo o zradu a politické sympatizovanie s nacizmom, ale čisto profesionálnu ponuku služieb.
Nápor na prostitútky
Sexuálne pracovníčky pritom nemali medzi zákazníkmi len nemeckých okupantov. Keď bola krajina oslobodená a do Paríža sa nahrnuli tisíce amerických či kanadských vojakov, tamojšie prostitútky museli zvládať nápor aj desať tisíc mužov denne.
V časti Paríža zvanej Pigalle, ktorá neskôr dostala prezývku Pig Alley, dokonca americké vojenské velenie zorganizovalo bezplatné rozdávanie kondómov, aby sa medzi mužmi zbytočne nešírili pohlavné choroby, ktoré číhali na každom kroku.
So spojeneckými vojakmi sa takto spája viacero príbehov. Zatiaľ čo nacisti mali prísne rozkazy a zvyčajne nemohli na uliciach okupovaných miest ani fajčiť cigarety pred zrakom verejnosti, spojeneckí vojaci v eufórii z oslobodenia krajiny si takéto pravidlá správania nebrali k srdcu. Množstvo z nich sa zvyklo opiť tak, že nevládali ďalej kráčať, a skončili zvalení na uliciach, kde sa na nich pozerali miestni obyvatelia.
Zaváhania niektorých spojeneckých vojakov sa dostali aj do historických svedectiev. Z postupujúceho frontu sa začali šíriť fámy, že Spojenci našli v dovtedy okupovaných regiónoch ženy, ktoré mali na sebe nacistické uniformy, alebo v rukách držali nemecké zbrane.
Väčšinu takýchto žien okamžite zastrelili, pretože predpokladali, že ide o kolaborantky. Historka sa rozšírila natoľko, že takéto ženy boli obvinené z pôsobenia ako nemecké snajperky číhajúce na Spojencov zo stromov. V skutočnosti však mohlo ísť o príslušníčky odboja, ktoré len prenikali za nepriateľskú líniu či zbierali nemecké zbrane pre Spojencov.
