Aký je príbeh oligarchickej rodiny, ktorá má na konte množstvo exkluzívnych obchodov so štátom.
„Vplyvná nitrianska skupina, ktorá má väzby na Smer aj vedenie polície“ – takto opísal v apríli 2017, teda rok pred tým, ako bol zavraždený, skupinu bödörovcov investigatívny reportér Aktualít Ján Kuciak. Novinár prišiel na to, ako firmy okolo oligarchu Miroslava Bödöra súťažili sami so sebou. V článku spomína ministrov strany Smer Petra Žigu (ministerstvo životného prostredia) a Ľubomíra Jahnátka (ministerstvo hospodárstva).
Opisuje osobné vzťahy rodiny Bödörovcov a ministra Jahnátka, ktorý mal mať ako šéf rezortu hospodárstva nastavené podmienky verejných súťaží tak, aby im vyhoveli len firmy blízke oligarchom z Nitry.
„Bödörovci aj iné oligarchické alebo mafiánske skupiny budú robiť všetko pre to, aby si zachránili krk, peniaze aj osobnú slobodu. A využijú na to všetky možné prostriedky – vrátane diskreditácie, vydierania a podobne,“ hovorí šéf investigatívneho tímu Marek Vagovič z portálu Aktuality.sk.
Dnes sa o otcovi a synovi s priezviskom Bödör hovorí najmä v súvislosti so spoločnosťou Bonul – bezpečnostnou firmu, ktorá pracovala pre rezort hospodárstva, Slovenskú poštu, Sociálnu poisťovňu, Tipos alebo Národnú diaľničnú spoločnosť. Dodáva bezpečnostné služby do niektorých slovenských väzníc a vyhrala súťaž štátnej akciovky JAVYS, Transpetrolu či Slovenského vodohospodárskeho podniku. Biznis nie je jediné, čo spája nitrianskych oligarchov a vrchné priečky štátu.
Článok o Bödörovcoch sme pripravili v spolupráci s Marekom Vagovičom – šéfom investigatívneho tímu v Aktuality.sk.
- Čo o bödörovcoch zistil Ján Kuciak
- Kto sú bödörovci, odkiaľ majú peniaze a prečo sa o nich hovorí ako o oligarchoch z pozadia Smeru
- V akých oblastiach podnikali a aké lukratívne štátne zákazky sa im ušli
- Ako boli zakomponovaní do kauzy Dobytkár
- Ako Robert Fico vysvetlil, že chodil na večierky bödörovcov
Slovenská klasika – začalo to štátnymi zakázkami na diaľnice
Keď v roku 2010 písala Zuzana Petková (dnes šéfka Nadácie Zastavme korupicu) v SME o predraženej rýchlostnej ceste R1, ešte asi nikto netušil, že píše o zrode bödörovcov ako oligarchov z pozadia strany Smer. R1 je najväčšia dokončená štátna zákazka, za ktorú bude musieť Slovensko vyplatiť celkovo viac ako 3,4 miliardy eur, aj keď podľa analýz, ale aj ponúk vyradených záujemcov z verejnej súťaže sa dala diaľnica postaviť oveľa lacnejšie.
Zhotoviteľom stavby sa nakoniec stala spoločnosť Granvia Construction, tá však nebola jediná, ktorá sa na zákazke podieľala. Známy oblúkový most pri Nitre postavila košická firma Ocekon, do reťazca medzi zadávateľom zákazky (Granviou) a dodávateľom konštrukcie mosta (Ocekon) sa vošli ešte dve firmy, ich miera zapojenia a spôsob podieľania sa na tomto PPP projekte pri tom nie je jednoznačné.
Od spoločnosti Granvia získala zákazku na výstavbu mosta firma manželky Norberta Bödöra BEST STAV s rovnakým sídlom, ako má Bonul. Tá ju ešte presunula na firmu HF Steel, ktorú vlastní brat Roberta Fica Ladislav, upozornil Trend.
,,Ide o zmluvných partnerov jednej z našich dodávateľských firiem pre jeden konkrétny objekt na stavbe Nitra, západ - Selenec,“ povedala v roku 2010 pre denník SME Lenka Kubejová z Granvia Construction.
Bödörovcom sa začalo dariť počas prvej vlády Roberta Fica, zásadne však narástli až počas jednofarebnej vlády Smeru medzi rokmi 2012 a 2016. Do roku 2016 firme narástli tržby viac ako dvojnásobne, z 25 na viac ako 60 miliónov eur.
Prečo až teraz?
Na bödörovcov upriamil v roku 2017 pozornosť Ján Kuciak, ktorý postupne rozkryl aj pozadie ich podnikania, konexie a väzby. Prečo sa o nich za posledných desať rokov hovorilo mimo investigatívnych článkov Aktualít tak málo? „Pretože ich vplyv na politiku a bezpečnostné zložky začal rásť až počas jednofarebnej vlády Smeru. Predtým boli na vrchole oligarchovia tzv. prvej a druhej vlny ako Široký, Poór, Brhel a Výboh,“ hovorí šéf investigatívneho tímu Aktualít Marek Vagovič.
Práve Ján Kuciak vďaka svojmu analytickému mysleniu a jedinečným schopnostiam vyhľadávať kľúčové informácie vo verejne dostupných zdrojoch prišiel na to, ako firmy okolo oligarchu Miroslava Bödöra súťažili sami so sebou. „Primárne sa sústredil na čerpanie agrodotácií v rezorte pôdohospodárstva, ktoré získavali po straníckej linke a v rozpore s pravidlami,“ vysvetľuje Marek Vagovič.
Šéf investigatívy v Aktualitách zároveň konštatuje, že SBS-ka Bonul pravdepodobne nebola najväčším biznisom nitrianskej skupiny. „Dnes preveruje obludnú korupciu a pranie špinavých peňazí v tomto segmente NAKA, pričom vo väzbe skončil aj Norbert Bödör. Pred Kuciakovými zisteniami sa o bödörovcoch hovorilo hlavne v súvislosti s esbéeskou Bonul, ktorá profitovala za Fica zo štátnych zákaziek, no nebol to ich najvýnosnejší biznis.“
Marek Vagovič spomína aj na obdobie okolo roku 2015, kedy ako investigatívec dostával signály o tom, že bödorovci môžu mať vďaka svojim kontaktom dosah porovnateľný so Slovenskou informačnou službou.
„Asi pred piatimi rokmi som mal z prostredia polície aj signály, že fungujú ako paralelná tajná služba – niečo ako štát v štáte. Nedalo sa to však preukázať, konkrétnejšie informácie vyplávali na povrch až po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A samozrejme z Kočnerovej Threemy a výsluchu Petra Tótha, že Bödör sa mal podieľať aj na financovaní sledovania novinárov, pričom mal záujem aj o kompromateriály na politikov,“ tvrdí Vagovič.
Sú bödörovci nebezpeční?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo netreba bödörovcov podceňovať ani dnes a prečo môžeme očakávať, že v snahe zachrániť sa využijú všetky možné prostriedky
- Kto je Zoroslav Kollár, ako súvisí jeho meno s bödörovcami a prečo si Marek Vagovič myslí, že v porovnaní s ním boli Bašternák a Kočner len „treťoligoví podvodníci, ktorým išla karta“
- Prečo mali k sebe bödörovci a Smer blízko
- Čo zmenila v prípade bödörovcov vražda Jána a Martiny
- Prečo je Ľubomír Jahnátek zo Smeru známym pojítkom medzi Smerom a oligarchami z Nitry
- Na akých podozrivých zákazkach štátu sa bödörovci podieľali
