Žiadne preplnené akvaparky a wellness kúpaliská. Od Dunajca až po Ukrajinu nás sprevádzali iba zákazové tabule a vlastná zodpovednosť. Nie všade bolo kúpanie bezpečné. Prečo sa tieto miesta oplatí vidieť a zažiť na vlastnej koži?
Tie najlepšie a najkrajšie veci sú zadarmo. A je viac ako isté, že ich nevytvoril človek, ale príroda. Preplnené akvaparky, luxusné wellnes centrá, kryté pláže a umelé trópy nabité až po okraj dokonalými, farebnými atrakciami s tučnými cenovkami sa na Slovensku tešia veľkej obľube.
No pre tých, ktorí zažili dobrodružné kúpanie v divokej prírode, sú iba občasnou a navyše poriadne drahou povinnou jazdou.
A keďže po-koronavírusová letná sezóna je v plnom prúde, zmapovali sme päť čisto prírodných miest na východe, kde nájdeš alternatívny zážitkový koktejl – čistú vodu, pokoj, adrenalín a romantiku.
- Kde na východe zažiješ kúpanie v divokej prírode a zadarmo
- Čo je to travertínový kráter a aké liečivé účinky má jeho voda
- Prečo niekedy smotánkou vychytené Turzovské kúpele dnes chátrajú
- Ako vznikli zatopené azúrové lagúny v lomoch Skrabské a Beňatina
- Prečo adrenalínoví plavci vyhľadávajú zakázané kúpanie
- Na čo treba dávať pozor pri divokom kúpaní na vlastnú zodpovednosť
Červený Kláštor: Divoký Dunajec
Za kúpaním v divokej prírode, na vlastnú päsť a grátis, 300 kilometrov naprieč východným Slovenskom – od poľskej až po ukrajinskú hranicu – vyrážam najprv k rieke Dunajec.
Mohutná hraničná rieka medzi Slovenskom a Poľskom u nás tečie 17-kilometrovým úsekom. V obci Červený Kláštor (okres Kežmarok) sa veľkým meandrom zarezáva do vápencového masívu Troch korún – symbolu Pieninského národného parku. Vytvára tam tiesňavu nazývanú Prielom Dunajca.
Na kamennej riečnej pláži, priamo pod starým kláštorom pustovníckych mníchov Kartuziánov s pôvodne červenými strechami (preto Červený Kláštor), tu v polovici júla relaxujú desiatky Slovákov aj Poliakov. Slovenská a poľská turistická „po-koronavírusová“ sezóna je v plnom prúde.
Na prítoku potoka Lipničanka, ktorý sa pod kláštorom vlieva do Dunajca, vznikol malou hrádzkou plytký bazénik s priezračnou ľadovou vodou a mozaikovým kamenistým dnom. Je tu plno čvachtajúcich sa detí. Všetky buď hádžu kamienky a kričia alebo kričia a hádžu kamienky.
Poľskí aj slovenskí rodičia na nich pozorne striehnu. Medzitým pijú z umelých kelímkov pivo, kávu a robia si navzájom selfíčka. O niečo vyššie po toku práve z Dunajca vychádzajú dvaja plavci, otec a syn.
„Ako sa dnes plávalo, páni?“ pýtam sa.
„Ľadová, ale dá sa, ďalej v strede je trochu prúd,“ hovorí starší.
„Na poľskú stranu sa nedostanete, ide teraz veľa pltí a raftov,“ dodáva syn.
„Kúpete sa tu často? Je to tu povolené?“ zaujímam sa.
„Ako v každej rieke. Na vlastné riziko. Hej, keď sme tu, chodíme plávať každý deň.“
„Ten výhľad z vody stojí za to,“ dodáva otec a ukazuje na magický skalný masív pred nami.
Na poľskom brehu rieky to vyzerá podobne, len trochu viac plážovo. Bicykle, slnečníky, lehátka, piknikové súpravy. Pár odvážlivcov po kolená vo vode. Stredom Dunajca vedú krojovaní pltníci s mušľami v klobúkoch a vyšívanými rúškami na ústach jednu plne obsadenú plť za druhou.
Niekdy z bezpečnej, niekedy z nebezpečnej vzdialenosti, ich pravidelne predbiehajú balancujúce žlté rafty. Kým sa stratia v tiesňave pod Troma korunkami, pasažieri na palubách väčšinou stihnú ako na povel zakývať kričiacim deťom na brehu.
Ešte vyššie po rieke na dlhom drevenom moste cez rieku spájajúcom Slovensko a Poľsko stoja dvaja mladí fotografi s otvorenými laptopmi a obrovskými teleobjektívmi.
Pohotovo zameriavajú na plte a rafty, cvakajú a hneď odosielajú portréty turistov. Na konečnej ich už budú čakať vytlačené. Keď sa na nich ľudia spoznajú, budú primerane prekvapení. Dosť na to, aby sa trochu „fíha“ počudovali a potom neodolali. A kúpili.
V sezóne je to síce trochu preľudnená „divoko prírodná“ destinácia, ale Dunajec je Dunajec a Pieniny sú Pieniny. Kto ich nezažil, môže ľutovať. Alebo sa zbaliť a vyraziť.
Ak by si sa chcel zašiť a okúpať sa s niekým a bez publika a plaviek diskrétne, nech sa páči. Stačí vyčkať západ slnka a pltnícku záverečnú a do ľadového Dunajca sa môžete ponoriť o pár stoviek metrov nižšie. V niektorom z mnohých tajných lesných meandrov.
Niečo podobné nájdete najbližšie až na Islande a na Novom Zélande. Kamenné travertínové jazierko vo Vyšných Ružbachoch s trefným názvom „Kráter“ je európsky prírodný unikát.