Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
V karpatskej divočine sme hľadali najväčšie zviera slovenských lesov. Ak máte šťastie, bizóny z východu môžete pri Hostoviciach vidieť vo voľnej prírode na niekoľko metrov aj z auta.
Minulý rok našiel veterinár Vladislav Juško v potoku pri Hostoviciach (okres Snina) na severovýchode Slovenska zastrelenú zubricu.
„V ten deň som mal divné tušenie, že ich idem pohľadať a pozrieť. Išiel som do lesa nad Poľanou. Tam som ich začul, no nechcel som ich plašiť. Uhynula ešte v ten deň. Streliť ju museli deň predtým. Na krku mala obojok s funkčnou vysielačkou. O týždeň nám zavolal jeden poľovník, že je v potoku. Sčasti už bola zožraná. Zarazilo ma, že v hrudníku mala nožom vyrezanú veľkú dieru. Vyzeralo to, že tam niekto hľadal projektil. Aby ho nemohli identifikovať.“
Veterinár a nadšený pozorovateľ zubrov Vladislav Juško vo svojej veterinárnej ambulancii. Zdroj: REFRESHER/Mario Hudák
„Zubor hrivnatý vyhynul vo voľnej prírode na začiatku 20. storočia v dôsledku nadmerného lovu, vysokej početnosti iných veľkých cicavcov, pasenia domáceho dobytka v lesoch, vojny a politickej nestability,“ píše sa na webe Štátnej ochrany prírody k 15. výročiu života Zubra hrivnatého (Bison bonasus) v Národnom parku Poloniny.
V roku 1924 žilo vo voľnej prírode na celom svete iba 66 jedincov tohto nádherného veľkého bylinožravca, ktorý bol kedysi bežne rozšíreným druhom v lesoch a na lúkach celej Európy.
Koncom 19. storočia bol na pokraji vyhynutia aj jeho americký príbuzný Bizón americký (Bison bison). Potom čo s jeho tisícovými čriedami žili po stáročia vo vzájomnej rovnováhe pôvodní obyvatelia Ameriky Indiáni, ho za niekoľko desaťročí takmer úplne vystrieľali bieli prisťahovalci.
Jeden z najslávnejších indiánskych náčelníkov – Sediaci Býk (Sitting Bull) - dostal meno podľa zvláštneho správania bizónov, ktoré Indiáni poznali a rešpektovali.
Bol totiž dôležitý pre prežitie obidvoch druhov. V adrenalínovej vášni lovu sa mladí indiánski lovci uprostred bizóních stád v istom momente naučiť ovládnuť svoj lovecký pud.
Zranený zubor Matúš našiel útočisko na farme v Snine. Zdroj: REFRESHER/Mario Hudák
Ak bolo prežitie bizónieho stáda lovom kriticky ohrozené, staré býky si začali hromadne sadať na zem, aby vlastným telom chránili svoje samice a mláďatá. To bol pre Indiánov signál na okamžité ukončenie lovu.
V tomto článku si prečítaš (pozri aj fotogalériu v slovenskej prírode voľne žijúcich zubrov):
Kde na Slovensku môžeš za bieleho dňa na pár metrov stretnúť v prírode zubra
Prečo ich poľovníci nemajú radi a ako sa snažia zahladiť po sebe stopy
Koľko zubrov a v koľkých čriedach žije v Poloninách
Aký veľký a ťažký je zubor a ako rýchlo by ťa dokázal dobehnúť
Ako sa darí zubrom v národnom parku, kde ich pred 15 rokmi vypustili
Zubre sa do európskej divočiny začali znovu vypúšťať v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Dnes žije v európskych oborách a voľnej prírode, vo viac ako 300 stádach, takmer 7,5-tisíc zubrov hrivnatých. Voľne v prírode viac ako 5,5-tisíc.
Posledného zubra na území Slovenska údajne koncom 15. storočia ulovil Matej Korvín (1443-1490) vo Vigľašských lesoch.
V decembri 2004 bolo v Poloninách do voľnej prírody vypustených 5 zubrov: Archie, Ittina, Pasqualina, Izehärz a Isabella. Pochádzali z Holandska, Talianska a Švajčiarska.
Najväčšie voľne žijúce stáda sú teraz v poľských Bieszczadoch (400 kusov). V Poľsku pustili zubre do voľnej prírody už v roku 1963. Dnes ich v celej krajine žije viac ako tisíc.
Zubre žijú divo aj v ukrajinských Karpatoch (220 kusov). Ich populácia rovnako ako populácia z poľských Bieszczad susedí so slovenskými Poloninami.
Národný park Poloniny
Rozprestiera sa v Prešovskom samosprávnom kraji
Jeho rozloha je 298 kilometrov štvorcových
Nachádza sa tam 7 národných prírodných rezervácií, 13 prírodných rezervácií a jedna prírodná pamiatka.
Poloniny sú jediným územím na Slovensku s výskytom zubra hrivnatého vo voľnej prírode.
V roku 2004 boli Poloniny vybraté pre projekt: Založenie voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého v slovenských Karpatoch
V spolupráci so slovenskou Štátnou ochranou prírody ho realizovala holandská mimovládna organizácia Large Herbivore Foundation pôvodne v Poľsku, Rumunsku a Ukrajine.
Národný park Poloniny na severovýchode Slovenska susedí s poľskými Bieszczadami aj ukrajinskými Karpatami. Zdroj: NP Poloniny
V Poloninách sa im darí
V decembri 2004 bolo v Poloninách do voľnej prírody vypustených 5 zubrov: Archie, Ittina, Pasqualina, Izehärz a Isabella. Pochádzali z Holandska, Talianska a Švajčiarska.
Krátko po vypustení sa k čriede pripojil divožijúci býk Pišta. Odvtedy bolo do slovenskej prírody vypustených celkovo 11 zubrov (8 kráv a 3 býky). Zubre mali obojky s vysielačkami a boli telemetricky monitorované.
V októbri 2005 vypustili v Poloninách ďalšie dva zubre Cvinka a Cvolonin. Hneď sa pridali k už 6-člennej čriede zubrov. O mesiac neskôr sa k nim pripojil ďalší divožijúci býk Milan.
V roku 2013 mala črieda už 16 kusov, o rok neskôr sa ich počet zvýšil na 25. Koncom marca 2015 prešla 5-členná črieda zubrov na Slovensko a odvtedy sa zdržujú medzi obcami Osadné, Hostovice, Pčoliné.
V roku 2016 žilo v Poloninách 34, v roku 2017 už 40 kusov zubra hrivnatého. Dnes sa ich počet odhaduje na 50 kusov v dvoch čriedach.
Zubor hrivnatý (Bison bonasus)
Dospelé býky vážia od 530 do 920 kilogramov, samice sú menšie.
Stádo vedie skúsená, spravidla najstaršia zubrica.
Zubry sa dožívajú až 35 rokov.
V lesnom poraste sa na jednom mieste zdržujú len 1 až 3 dni.
Na tie isté miesta sa nevracajú skôr ako za 10 – 14 dní.
V lete môžu dospelé býky zožrať denne až 32 kg potravy.
V Červenom zozname ohrozených druhov je zubor označený ako ohrozený živočích.
V Európe je zubor chránený viacerými medzinárodnými dohovormi.
V decembri 2004 bolo v Poloninách do voľnej prírody vypustených 5 zubrov. Dnes ich tam v dvoch čriedach žije 50. Zdroj: VJ
Za sekundu sú pri vás
Veterinár Vladislav Juško sa zubrom aktívne venuje sedem rokov. V Snine prevádzkuje zvieraciu farmu a animo-terapeutické centrum. Svoj domov u neho našiel aj zranený zubrí samec Matúš.
„Celé to začalo keď som v Poloninách stretol zubra Archieho, ktorého tam doviezli zo zoologickej záhrady. Zubry boli najprv umiestnené v malej obore pri obci Ruské. Archie bol zranený, mal zlomenú panvovú kosť zadnej nohy. So zlomenou nohou fungoval tri roky.Bola to veľmi zvláštna náhoda, stretol som ho pri obci Veľká Poľana, ocitol som sa vtedy celkom blízko, asi tri metre od neho. Vtedy mal 14 rokov, bolo mi ho ľúto,“ hovorí o svojom prvom stretnutí so zubrom.
Keď máte šťastie, môžete ich pri Hostovických lúkach vidieť z auta vo vzdialenosti 30 metrov. Zdroj: VJ
„Chceli sme ho odchytiť, ale nepodarilo sa, neskôr uhynul. Potom sa zranil ďalší zubor zo stáda – Matúš.Teraz ho máme na našej mini-farme. V októbri bude mať sedem rokov, u nás je štvrtý rok,“ vysvetľuje veterinár.
V Poloninách sú dnes dve skupiny zubrov. Menšia črieda je pri Hostoviciach, väčšie stádo nad vodnou nádržou Starina, v zátopovej v okolí opustených obcí Zvala, Ostružnica a Smolník, kde sú veľké lúky obklopené lesmi. Dá sa tam dostať len na špeciálne povolenie. Odtiaľ príležitostne prechádzajú aj do Poľska.
„Výhoda menšieho stáda pri Hostoviciach bola, že až donedávna mali všetky zubre obojky s vysielačkami. V spolupráci s Poliakmi sme ich mohli presne monitorovať a mohli sme ich aj viac pozorovať,“ hovorí Vladislav Juško.
„S obojkom tu už zostala iba jedna vedúca samica. Má ho dosť nešťastne, obojok sa jej prevliekol cez roh a môže ju škrtiť. Chceli sme sa k nej dostať a uspať ju, no je veľmi plachá. Nedovolila nám dostať sa k nej na dostrel. Akonáhle spozoruje, že máte pušku, uteká."
"K býkom sa dá dostať aj bližšie, bol som od nich aj vo vzdialenosti 15 metrov. Ak by som nerešpektoval bezpečnú vzdialenosť, dostal by som sa ešte bližšie. Zubre ale dokážu okamžite vyštartovať a neuveriteľne rýchlo bežať,"hovorí.
Zubre ale dokážu okamžite vyštartovať a neuveriteľne rýchlo bežať. Za sekundu sú pri vás. Zdroj: VJ
„Ak idete bližšie, mali by ste si vyhliadnuť nejaký záchytný bod, strom, alebo stĺp, kde by ste sa mohli utiecť v prípade nebezpečenstva. Pretože zubor vás veľmi ľahko doženie. Býky sa síce väčšinou tvária pokojne, ale v zlomku sekundy sa to môže zmeniť. Za sekundu je zviera pri vás. Predstavte si čo sa stane, ak do vás vrazí tisíc kilový býk,“ pokračuje veterinár.
Je to nádherné a majestátne zviera, ktoré do voľnej prírody Slovenska patrí. V Poloninách sa aj úspešne rozmnožujú, samica má mladé raz za dva roky. Pre mňa sú tie zvieratá neskutočné.
Ako na dlani
„Keď máte šťastie, môžete ich pri Hostovických lúkach vidieť z auta vo vzdialenosti 30 metrov. Je to slovenský unikát.Toto nezažijete nikde inde, aby ste takéto impozantné zvieratá mohli vidieť vo voľnej prírode úplne ako na dlani. Jednoducho ako v americkom Yellowstonskom parku, kde sa bizóny tiež pasú pri ceste. V lete sa tam väčšinou pasú večer, keď už nie je tak teplo,“ hovorí.
Býky sa síce väčšinou tvária pokojne, ale v zlomku sekundy sa to môže zmeniť. Zdroj: VJ
Veterinára mrzí, že v spolupráci so správou Národného parku Poloniny, zatiaľ nedokázali nasadiť obojky ďalším zubrom. Aby sa k nim dokázali priblížiť napríklad aj so sprevádzanými turistami na koňoch.
Zimu prežívajú v Poloninách obe stáda relatívne v pohode. Problém je, že stádo pri Hostoviciach sa naučilo v zime chodiť na družstvo na siláž.
„Preto ich tu družstevníci ale ani poľovníci nemajú radi. Zubry majú veľmi dobrý čuch, vynikajúco vycítia akékoľvek kŕmenie. Okrem siláže, robia konkurenciu aj poľovníkom a znižujú im úlovok. Podľa nich by tu vôbec nemali byť," vysvetľuje Juško.
Je presvedčený, že poľovníci, hlavne na malé kusy aj strieľajú.„Minule tu pri Hostoviciach zastrelili aj dospelú samicu z obojkom a vysielačkou. Našli sme ju v potoku. V hrudnom koši mala vyrezanú dieru. Myslím, že tam niekto hľadal projektil, aby sa to nedalo dohľadať. Toto sú také smutné veci, dúfame, že sa už nebudú opakovať.“
„Je to nádherné a majestátne zviera, ktoré do voľnej prírody Slovenska patrí. Zubry nemajú ani veľmi veľké teritórium. Pomerne presne vieme kde žijú, kade chodia a ako a kde sa počas roka presúvajú. V Poloninách sa aj úspešne rozmnožujú, samica má mladé raz za dva roky,“ vysvetľuje.
Zoológ Jozef Štofík z Národného parku Poloniny: Začiatky boli relatívne ťažké, keďže zubre neboli zvyknuté na voľnú prírodu. Postupom času sa zvieratá stabilizovali. Dnes máme v tejto lokalite dve stáda a celkom sa im darí. Zdroj: REFRESHER/Mario Hudák
„Pre mňa sú tie zvieratá neskutočné. Aj keď ich niekedy vidím päťkrát do týždňa, stále som z toho nadšený. Je to všetko o vnímaní, o vzťahu k zvieratám a k prírode. Je to tu niečo naozaj unikátne a má to zmysel. Myslím, že by sme sa o tie zvieratá mohli starať všetci, ako môžeme a ako vieme. Verte mi, že ak by to bolo niekde inde, vyzeralo by to úplne inak,“ dodáva Vladislav Juško.
Zoológ Jozef Štofík z Národného parku Poloniny: Začiatky boli ťažké
Myšlienka rozšíriť populáciu zubra znovu do miest, kde sa tento druh niekedy pôvodne vyskytoval prišla od našich kolegov z Poľska.
O ich reintrodukciu sa neúspešne snažili aj v Tatrách. Poliaci to potom podchytili celkom dobre, išli až na genotypovú úroveň. Najprv v Bialowieži, potom v Biesczadoch a nakoniec aj v Karpatoch.
Pôvodné stádo v Poloninách bolo poskladané z jedincov z rôznych európskych zoologických záhrad. Najprv sa umiestnili do malej obôrky pri obci Ruské, aby si trochu zvykli a aklimatizovali. Potom boli vypustené do voľnej prírody.
Začiatky boli relatívne ťažké. Zubre neboli zvyknuté na voľnú prírodu. Jedna samica zožrala drôt a uhynula. Ďalšia vodiaca samica porodila v januári a pri komplikovanom pôrode zahynulo mláďa aj matka. Mladý, už v prírode narodený zubor Jožko si zase zlomil nohu a uhynul tiež.
Postupom času sa zvieratá stabilizovali. Dnes máme v tejto lokalite dve stáda a celkom sa im darí. Každý rok majú prírastky a životom v prírode sa stali plachými. V Národnom parku máme v súčasnosti do 50 kusov zubrov.
