Zubrom sa v Poloninách darí, stretnúť ich môžete aj počas dňa. Napriek zákazu sa na nich v národnom parku aj poľuje

Minulý rok našiel veterinár Vladislav Juško v potoku pri Hostoviciach (okres Snina) na severovýchode Slovenska zastrelenú zubricu.

„V ten deň som mal divné tušenie, že ich idem pohľadať a pozrieť. Išiel som do lesa nad Poľanou. Tam som ich začul, no nechcel som ich plašiť. Uhynula ešte v ten deň. Streliť ju museli deň predtým. Na krku mala obojok s funkčnou vysielačkou. O týždeň nám zavolal jeden poľovník, že je v potoku. Sčasti už bola zožraná. Zarazilo ma, že v hrudníku mala nožom vyrezanú veľkú dieru. Vyzeralo to, že tam niekto hľadal projektil. Aby ho nemohli identifikovať.“

„Zubor hrivnatý vyhynul vo voľnej prírode na začiatku 20. storočia v dôsledku nadmerného lovu, vysokej početnosti iných veľkých cicavcov, pasenia domáceho dobytka v lesoch, vojny a politickej nestability,“ píše sa na webe Štátnej ochrany prírody k 15. výročiu života Zubra hrivnatého (Bison bonasus) v Národnom parku Poloniny.

V roku 1924 žilo vo voľnej prírode na celom svete iba 66 jedincov tohto nádherného veľkého bylinožravca, ktorý bol kedysi bežne rozšíreným druhom v lesoch a na lúkach celej Európy.

Odporúčané

Kremácia malého plemena trvá viac ako hodinu. Pri veľkých a ťažkých psoch aj štyri. Pozreli sme sa do zvieracieho krematória 19. mája 2020 o 9:40

Sediaci býk

Koncom 19. storočia bol na pokraji vyhynutia aj jeho americký príbuzný Bizón americký (Bison bison). Potom čo s jeho tisícovými čriedami žili po stáročia vo vzájomnej rovnováhe pôvodní obyvatelia Ameriky Indiáni, ho za niekoľko desaťročí takmer úplne vystrieľali bieli prisťahovalci.

Jeden z najslávnejších indiánskych náčelníkov – Sediaci Býk (Sitting Bull) - dostal meno podľa zvláštneho správania bizónov, ktoré Indiáni poznali a rešpektovali.

Bol totiž dôležitý pre prežitie obidvoch druhov. V adrenalínovej vášni lovu sa mladí indiánski lovci uprostred bizóních stád v istom momente naučiť ovládnuť svoj lovecký pud.

Ak bolo prežitie bizónieho stáda lovom kriticky ohrozené, staré býky si začali hromadne sadať na zem, aby vlastným telom chránili svoje samice a mláďatá. To bol pre Indiánov signál na okamžité ukončenie lovu.

Zubre sa do európskej divočiny začali znovu vypúšťať v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Dnes žije v európskych oborách a voľnej prírode, vo viac ako 300 stádach, takmer 7,5-tisíc zubrov hrivnatých. Voľne v prírode viac ako 5,5-tisíc.

Odporúčané

Sušiareň liečivých bylín v Hanušovciach: Lipový kvet do nej vozili na vozoch, dnes chátra a vlastní ju bezdomovec 19. júna 2020 o 13:50

Posledného zubra na území Slovenska údajne koncom 15. storočia ulovil Matej Korvín (1443-1490) vo Vigľašských lesoch.

V decembri 2004 bolo v Poloninách do voľnej prírody vypustených 5 zubrov: Archie, Ittina, Pasqualina, Izehärz a Isabella. Pochádzali z Holandska, Talianska a Švajčiarska.

Najväčšie voľne žijúce stáda sú teraz v poľských Bieszczadoch (400 kusov). V Poľsku pustili zubre do voľnej prírody už v roku 1963. Dnes ich v celej krajine žije viac ako tisíc.

Zubre žijú divo aj v ukrajinských Karpatoch (220 kusov). Ich populácia rovnako ako populácia z poľských Bieszczad susedí so slovenskými Poloninami.

V Poloninách sa im darí

V decembri 2004 bolo v Poloninách do voľnej prírody vypustených 5 zubrov: Archie, Ittina, Pasqualina, Izehärz a Isabella. Pochádzali z Holandska, Talianska a Švajčiarska.

Krátko po vypustení sa k čriede pripojil divožijúci býk Pišta. Odvtedy bolo do slovenskej prírody vypustených celkovo 11 zubrov (8 kráv a 3 býky). Zubre mali obojky s vysielačkami a boli telemetricky monitorované.