V prvej časti seriálu o opustených priemyselných stavbách a továrňach sa pozrieme na príbeh aj dovnútra jednej z najkrajších technických drevostavieb na Slovensku.
Traja chlapci stoja pred vysokou drevenou sušiarňou so sklonenými hlavami. Bosé nohy majú doráňané od konárov. Košele žlté, ruky a vlasy strapaté a lepkavé. Cez plecia im visia špinavé, vlhké plachty. Po májových dažďoch je v polovici júna už poriadne horúco.
Na veľkej váhe pri posuvných vrátach na kolieskach je obrovská kopa čerstvého bazového kvetu. Chemčo sa na ňu prísne pozerá. Z váhy zoberie hrsť bazy a zovrie ju v pästi. Z kvetov vytečie voda.
„Za toto vám nezaplatím. Aj to, čo ste mi priniesli minule, všetko zhnilo. Nedá sa to vysušiť. Chceli ste ma podviesť. Kvety ste máčali v potoku, aby boli ťažšie,“ zlostne hovorí hanušovský obchodník.
Mladí sedliaci stískajú v rukách čiapky. Jeden z nich pribehne k váhe a rýchlo začne mokrú bazu nakladať späť do plachty.
„Nechaj to tak. Mám pre vás ešte jeden návrh,“ chytí Chemčo chlapca za ruku. „Ak mi zajtra donesiete toľko kvetov ako dnes, ale úplne suchých, zaplatím vám dvakrát viac.“
Cestou z hanušovského kaštieľa rozmýšľam, že takto nejako mohol na dnešnej Komenského ulici číslo 14 v Hanušovciach vyzerať horúci júnový deň v roku 1940.
- Ako a kto postavil v Hanušovciach pred sto rokmi unikátnu sušiareň
- Kde všade sa vyvážala sušená rastlinná droga zo severu Slánskych vrchov
- Prečo ju musel majiteľ predať a utiecť do Ameriky
- Ako fungovalo sušenie bylín vo vysokej drevenej sušiarni
- Prečo dnes národná kultúrna pamiatka chátra
- Aké plány s ňou majú hanušovskí aktivisti a historici
O rok už bolo všetko inak. Veľkoobchodník z Hanušoviec a majiteľ jednej z najzaujímavejších priemyselných drevostavieb na Slovensku Alexander Wohl, ktorému miestni sedliaci nepovedali inak ako Chemčo, sedel na palube zaoceánskeho parníka.
Pozeral na modré vlny Atlantiku a rozmýšľal, čo ho čaká v jeho novom americkom domove. V novinách, ktoré si stihol kúpiť tesne pred plavbou písali, že prvé deportácie zo Slovenska sa začnú do mesiaca.
Veľkoobchod Vegetabil
„V strednej Európe je to unikát. Poviem vám jej príbeh,“ hovorí historik Ondrej Glod (29) a zo starej kartónovej krabice postupne vyťahuje veci, ktoré sa podarilo z hanušovskej sušiarne bylín, z obchodu a domu jej majiteľa zachrániť.
Sedíme v jednom z najkrajších slovenských barokových kaštieľov. V malom mestečku medzi Šarišom a Zemplínom – Hanušovciach nad Topľou.
„Toto je vila pôvodného majiteľa Alexandra Wohla. A toto je jeho arizátor Ján Petrík. Tento vysoký vedľa neho je jeho syn Štefan, ktorý to všetko prepil,“ ukazuje mi na starej čiernobielej fotografiu Glod.
Je tu prázdna obálka s originálnou firemnou pečiatkou: VEGETABIL. VELKOOBCHOD S LÉČIVÝMI ROSTLINAMI, LESNÍMI PLODINAMI A OVOCEM. HANUŠOVCE NAD TOPLOU. Č.S.R. - TELEFON 6.
Púdre v malých papierových krabičkách aj fľaštička atramentu. Zmenky, šeky, daňové priznania a dokumenty z obdobia Slovenského štátu. Niektoré z nich sú podpísané pozdravom „Na stráž“.
