Jej ambíciou nie je hlásiť Televízne noviny, chce sa venovať hlbším a kontroverzným témam, ktoré sú v spoločnosti tabuizované.
Pohybuje sa medzi politikmi a robí o tom stories na Instagrame. Okrem toho sa Gabriela Kajtárová venuje aj tabuizovaným a kontroverzným témam, ktorým médiá nedávajú veľa priestoru. Všimnúť si si ju mohol aj ako moderátorku živých predvolebných diskusií či mimoriadných relácií o koronavíruse na televízii Markíza.
Redaktorka a moderátorka nám v rozhovore prezradila, čo robila v Bruseli počas teroristických útokov, prečo chce pri svojej práci používať aj Instagram a či je medzi novinármi na Slovensku rivalita.
- Čo robila v Bruseli počas teroristických útokov
- Prečo má rešpekt pred bulvárom
- Čo si myslí o premiérovej komunikácii na sociálnych sieťach
Veľa divákov si ťa všimlo, keď si zrazu začala moderovať predvolebné diskusie s politikmi. Aký bol prechod z redaktorky na moderátorku live vysielania?
Ono sa to možno zdá, že to bolo tak zrazu. Avšak ja som moderovala politické diskusie už aj v rádiu. Ak by som nemala žiadnu podobnú skúsenosť, asi by som sa tam zrútila. Moderátorskú techniku sa naučíš až praxou, pokiaľ nie si talent, čo padol z neba.
Teraz bol rozdiel v tom, že ma brali kamery a nemala som možno úplne zvládnutú gestikuláciu tak, ako to majú dlhoroční moderátori. Zrazu som musela riešiť čo si oblečiem, ako sa učešem a podobne. To som v rádiu nemusela.
Treba si dávať pozor na to, aby si nebola zneužitá ako obyčajný kanál, teda že cez teba niekomu niečo odkazujú alebo ťa chcú zmanipulovať.
Všimli si ťa aj ďalšie médiá a v jednom svojom Instagramovom poste si povedala, že bulvár je k tebe milostivý, lebo zatiaľ o tebe píše pekne. Máš strach, že by prestal?
Mám pred bulvárom rešpekt, pretože ho nečítam a je to pre mňa svet, o ktorom absolútne nič neviem. Neviem, kto je koho milenec a kto kde ukázal gaťky, hoci by som na tom mala asi popracovať, aby som vedela aj paralelné veci o politikoch (smiech). Bulvár vie z teba spraviť hviezdu aj nulu a častokrát aj veci prekrútiť, a preto mám pocit, že to nemám vo vlastných rukách.
Zaujalo ma, že si pôsobila v Bruseli v čase, keď sa tam stali teroristické útoky. Nebála si sa?
Áno, bola som tam rok ako korešpondentka. Keď sa to stalo, teda že napadli letisko a metro, bolo to asi prvýkrát v mojom živote, kedy som mala strach niekam ísť. Celkovo to bolo hektické obdobie, útoky boli krátko predtým aj v Paríži a keď som vtedy išla do Bruselu, čakala som, že sa niečo podobné môže stať, no nie, že práve tam. Keď som v to ráno išla na miesto útoku, uvedomila som si, že jediná idem tým smerom a všetci ostatní bežia opačne, tak to bolo nepríjemné.
Okrem politiky riešiš aj kontroverzné témy. S kamerou ťa medzi seba pustili aj členovia komunity Hare Krišna alebo shibari, čo sú ľudia, ktorí sa nechávajú zväzovať. Láka ťa to viac k takýmto témam?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo natočila reportáže o komunite Hare Krišna či ľuďoch, ktorí sa nechávajú zväzovať
- Akú má skúsenosť so sexuálnym obťažovaním politikmi
- Či je medzi novinármi na Slovensku rivalita
- Či zarába 3 000 EUR mesačne
