Louise Mária je študentkou posledného ročníka lekárskej fakulty UK v Bratislave a dobrovoľne pomáha v odbernom tíme na testovanie COVID-19.
Ako vyzerá deň na testovacom pracovisku na COVID-19, koľko pacientov sa denne otestuje a sú naši lekári či dobrovoľníci dostatočne chránení pred nebezpečne šíriacim sa koronavírusom?
Louise Mária je mladá študentka posledného ročníka medicíny a dúfa, že raz bude neurologička. V týchto dňoch dobrovoľne vypomáha na externom infekčnom pracovisku na Kramároch, denne sa oblieka do ochranného obleku a asistuje aj pri odoberaní vzoriek.
Pracuješ ako dobrovoľníčka na externom infekčnom oddelení COVID-19. Nemáš obavy z toho, že sa nakazíš?
Počítam so všetkým, aj s tým, že sa nakazím. Napriek tomu, že máme všetky potrebné ochranné pomôcky je riziko nákazy vysoké.
V prvých dňoch sme museli pacientov kvôli nedostatku odberových súprav triediť.
Ako vyzerá jeden deň na testovacom pracovisku?
Momentálne pracujeme každý deň od 9:00 do 18:00. My medici sa stretávame ráno o 8:00 a máme hodinu nato aby sme pripravili pracovisko, prezliekli, pripravili sa a rozdelili si úlohy.
Neskôr prichádzajú lekári a o 9:00 začíname. Pacientov testujeme do 13:00, vždy máme hodinovú prestávku, počas ktorej musíme stihnúť celé pracovisko vydezinfikovať, naobedovať sa a oddýchnuť si. Po prestávke pokračujeme s testovaním do 18:00.
Na konci dňa nasleduje dezinfekcia a upratovanie celého pracoviska, čo trvá približne ďalšiu hodinu. Počas celého dňa sme v kontakte s infekčným oddelením a oddelením centrálneho príjmu, kde v prípade potreby posielame pacientov. Taktiež komunikujeme s RZP.
Čo je presne tvojou úlohou?
Každý deň sa moja úloha mení. Bola som na triáži (triedenie pacientov - pozn.red.), inštruovala a navigovala som pacientov, asistovala som pri odbere vzoriek, registrovala pacientov a pôsobila som ako koordinátor.
Pacient sa musí do vreckovky poriadne vysmrkať a vykašľať, vydezinfikovať si ruky a pokračovať k okienku, kde mu lekár odoberie vzorky.
Koľko ľudí za jeden deň otestujete?
V prvých dňoch sme museli pacientov kvôli nedostatku odberových súprav triediť, takže otestovaných bolo výrazne menej. Momentálne testujeme takmer každého, takže za deň sú to desiatky pacientov.
Ako vyzerá proces testovanie pacienta?
V tíme máme každý deň 6 dobrovoľníkov (medikov), 2 koordinátorov (medikov) a 2-3 lekárov. Lekári sú rovnako buď dobrovoľníci alebo prichádzajú z rôznych oddelení. Na pracovisku stoja dva kontajnery, v jednom sa nachádzajú lekári s medikmi, ktorí odoberajú anamnézu a v druhom je lekár s asistentom, ktorí odoberajú vzorky - stery z nosovej a ústnej dutiny.
Pacienti prichádzajú na pracovisko a smerujú priamo k miestu triáže. Na mieste prvého kontaktu sa nachádza medik, ktorý sa informuje o jeho cestovateľskej, epidemiologickej anamnéze a zdravotnom stave. Prvé dni sme kvôli nedostatku odberových súprav (testov) odoberali vzorky len od pacientov, ktorí mali pozitívnu epidemiologickú a cestovateľskú anamnézu a výrazné klinické príznaky.
Pacient prichádza k okienku Pracoviska č. 1, kde mu je odobratá anamnéza + je zároveň registrovaný do systému. Po odobratí anamnézy je pacient nasmerovaný k Pracovisku č.2, kde prichádza do kontaktu s ďalším medikom, ktorý ho ďalej inštruuje.
Pacient sa musí do vreckovky poriadne vysmrkať a vykašľať, vydezinfikovať si ruky a pokračovať k okienku, kde mu lekár odoberie vzorky.
Tí, ktorí majú oblečené tyveky to majú horšie. Mali by bez toalety vydržať minimálne do obednej prestávky.
Kedy je pacient informovaný, či je alebo nie je nakazený?
V prípade pozitívneho výsledku, je pacient informovaný do 2-3 dní.
Prichádzaš bežne do kontaktu s nakazenými ľuďmi?
Samozrejme, každý deň. Nikdy neviem na 100% povedať, že tento človek je pozitívny a tento nie. Ku každému je preto potrebné pristupovať tak, akoby nakazený už bol.
Ako si chránená? Máš na sebe špeciálny oblek, rukavice, rúško alebo ešte niečo navyše?
Záleží od toho či pracujem v interiéri alebo exteriéri. K základným pomôckam každého pracovníka patrí chirurgická čiapka, respirátor, ochranný štít alebo okuliare, rukavice, návleky na topánky a chirurgický plášť.
Ak pracujem vonku, mám na sebe ešte tyvek (ochranný oblek) a gumené čižmy. Lekárka, ktorá odoberá vzorky má dvojo rukavíc, pričom po každom odbere si vrchné rukavice dezinfikuje a vymení.
Ako dobrovoľníci tu pomáhajú desiatky medikov z celého Slovenska.
Dokážu ťa pomôcky a oblek dostatočne ochrániť? Sú kvalitné a je ich dosť?
Čo sa týka kvality, tú posúdiť síce neviem, no verím, že sú nám poskytované také kvalitné pomôcky, aké sú k dispozícii. Každý deň dostaneme nové ochranné pomôcky, no určite s nimi neplytváme a vytvorili sme si systém, ktorý nám ich umožňuje čo najviac šetriť.
Stále máme nedostatok respirátorov, ktoré by sme si mali každý deň meniť, no často máme ten istý aj dva dni, práve kvoli tomu že nimi musíme šetriť!
Čo ak potrebuješ ísť na toaletu? Neznehodnotí sa oblek?
Počas obednej prestávky si vždy plášte vymeníme. Ak potrebujem ísť na toaletu, idem. Vždy si po nej vydezinfikujem ruky a dám nové rukavice. Tí, ktorí majú oblečené tyveky to majú horšie, mali by bez toalety vydržať minimálne do obednej prestávky.
Ešte predtým, ako sa koronavírus rozšíril aj u nás, rátala si so situáciou, že budeš aj ty priamo pomáhať v testovaní ľudí?
Keďže v susedných krajinách nakazených pacientov postupne pribúdalo, počítala som s tým, že koronavírus neminie ani nás. Bolo len otázkou času, kedy sa objavia prvé prípady aj na Slovensku.
Ako si sa dostala do tímu?
Už nejaký čas sa u nás formovala skupina medikov, dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní pomôcť akokoľvek to bude možné. Ja som sa do tejto skupiny pridala a postupne začali prichádzať ponuky z rôznych inštitúcii.
Mali sme a stále máme možnosť prihlásiť sa k dobrovoľníkom do Call centra (NCZI). NCZI je skratka pre centrum zdravotníckych informácii, kde sú ľudom poskytované základné informácie o víruse COVID-19, príznakoch ochorenia, preventívnych a protiepidemiologických opatreniach, ktoré pomôžu občanovi zorientovať sa v aktuálnej situácii. Ako dobrovoľníci tu pomáhajú desiatky medikov z celého Slovenska.
Cally sa vykonávajú z domu alebo priamo z centra. Ja osobne s tým skúsenosť nemám, ale musím poznamenať, že sa do toho zapojili medici, ktorí centru výrazne pomohli a mám info, že aj vďaka nim sa NCZI podarilo vybaviť 100% hovorov a každý človek bol tým pádom vybavený.
Ku mne sa ako prvá dostala ponuka z Medirexu, ktorí chceli testovať bezpríznakových pacientov, no žiaľ sa to nakoniec muselo odložiť. Avšak hneď na druhý deň som dostala info o dobrovoľníctve cez občianske združenie.
Nás dobrovoľníkov a medikov momentálne organizujú a pôsobia ako naši koordinátori dvaja z mojich spolužiakov, ktorým nielen odo mňa, ale určite aj od ostatných medikov a lekárov patrí veľké poďakovanie, pretože aj vďaka nim sme mohli zorganizovať a spustiť testovanie pacientov na externom odberovom infekčnom pracovisku na Kramároch.
Momentálne som ako koordinátor zaučená už aj ja s ďalšími dvomi kolegyňami, tým pádom si môžu na pár dní do týždňa oddýchnuť. Som veľmi nadšená z toho, že každým dňom sa zapája do dobrovoľníctva čoraz viac a viac medikov a dobrovoľníkov na celom Slovensku.
Viacerí tvoji spolužiaci išli s tebou do toho, alebo skôr nie?
Ako som už spomínala, medikov ktorí chcú dobrovoľne pomáhať je po celom Slovensku vďakabohu veľa. Na Kramároch pomáhame medici 5. a 6. ročníka LFUK a SZU, no máme v tíme aj jednu medičku, ktorá študuje v Českej republike.
Aj napriek tomu, čo sa vôkol nás deje, som naopak rada za túto príležitosť, ktorá sa mi naskytla.
Ako často vypomáhaš v tíme?
Snažím sa pomáhať vždy keď je to možné.
Podobnú skúsenosť si doteraz asi nemala, alebo?
V rámci medicíny som do podobného dobrovoľníckeho projektu predtým zapojená nebola. Mám za sebou stáže v zahraničných nemocniciach.
V rámci študentského spolku medikov majú desiatky študentov medicíny možnosť výmennej stáže po celom svete. Ja som si vybrala v treťom ročníku Mexiko, kde som mala ísť pôvodne robiť výskumný projekt. Nakoniec som však skončila v nemocnici na urgentnom príjme.
Predpokladáme, že ako dobrovoľníčka, nie ako pacientka.
Áno a popravde to bolo pre mňa oveľa viac prínosnejšie, pretože som už ako tretiačka mohla na vlastné oči vidieť a vyskúšať si rôzne výkony, ku ktorým by som sa u nás nedostala. Nasledujúci rok som bola na stáži v Ghane.
Prvé týždne som stážovala na oddelení všeobecnej chirurgie a neskôr som strávila pár dní na neurochirurgii a kardiochirurgii. Rovnako som mala možnosť vidieť a asistovať pri veľmi zaujímavých výkonoch a operáciách. Bola to výborná skúsenosť, človek zároveň vidí, ako výučba a zdravotnícky systém funguje v iných kútoch sveta.
Objavil sa viac prípadov nezodpovedných lekárov či zdravotníkov, ktorí sa nepriznali, že boli na dovolenke, a tak dostali do karantény aj svojich kolegov. Zaznamenala si aj ty tieto prípady? Čo na to hovoríš?
Áno, zaznamenala som ich a pravidelne k nám chodia na odbery pacienti a zdravotníci, ktorí do styku s týmito lekármi prišli.
Každý a hlavne lekár/zdravotník má svoju vlastnú hlavu a tým, že pracuje v zdravotníckom kolektíve a okrem iného aj s chorými ľuďmi by mal posúdiť danú situáciu čo najzodpovednejšie!
Využívanie ochranných pomôcok sa v nemocniciach často bagatelizuje. V prípade týchto lekárov to zodpovedné určite nebolo a verím, že sa nielen oni, ale aj iní pracovníci nad sebou zamysleli a v budúcnosti prehodnotia svoje správanie a rozhodnutia. Zodpovedné to určite nebolo.
Akej špecializácii sa budeš venovať po škole?
V 4. ročníku sa mi naskytla možnosť vycestovať prostredníctvom Erazmu do zahraničia. Vďaka tejto príležitosti som tam stretla výbornú profesorku neurológie, ktorej práca ma natoľko nadchla, že som nevynechala ani jednu prednášku a musím povedať, že ona bola prvým impulzom. Vďaka jej práci a prednášaniu ma neurológia zaujala ešte viac.
Neskôr som absolvovala zahraničnú stáž, kde som strávila pár dní na neurochirurgii a nakoniec som si vybrala aj diplomovku, v rámci ktorej som pracovala aj s pacientami s kognitívnymi poruchami. Je to vlastne oblasť neurológie, ktorá ma zaujala najviac.
Na záver, neodradila ťa táto situácia od toho, stať sa lekárkou?
Určite nie. Konečne som sa dostala do terénu, denne spolupracujem s lekármi a kolegami od ktorých sa momentálne môžem veľmi veľa naučiť. Aj napriek tomu, čo sa vôkol nás deje, som naopak rada za tuto príležitosť, ktorá sa mi naskytla.
Ak ešte môžem dodať, chcela by som venovať veľké poďakovanie všetkým lekárom a medikom z nášho tímu, s ktorými pracujem. Poďakovanie patrí všetkým našim sponzorom, ktorí nám poskytujú jedlo, pitie a občerstvenie počas dňa, všetci si to veľmi vážime!
