Vyspovedali sme 5 mladých lekárov. Prečo sú niekedy aj 30 hodín v službe a čo si myslia o platoch v zahraničí

Každý rok máme na Slovensku stovky nových absolventov lekárskych fakúlt. Mladí medici a medičky sú po prevzatí svojich diplomov hodení do vôd nášho zdravotníctva, kde si hľadajú dôstojné uplatnenie. Je pre každého z nich dostatok pracovných miest, alebo sa radšej rozhodnú skúsiť šťastie v zahraničí?

Vyspovedali sme štyri lekárky a jedného lekára, ktorí aj napriek neprajnej situácii v štátnych nemocniciach ostávajú pôsobiť na Slovensku.

„V škole nám často opakovali, že máme ešte možnosť odísť z medicíny a mať sa lepšie,“ bola jedna z odpovedí na otázku o možnostiach po štúdiu. Zaujímavé postrehy zazneli aj k téme reformy nemocníc, kde nám jeden z nich odpovedal: „Najlepšie by bolo, aby sa do toho nemontovali populistickí politici a finančné skupiny, ale aby sa viedla vecná diskusia podporená vecnými argumentami každej strany.“

MUDr. Táňa Tomaškovičová

Prečo si sa rozhodla stať lekárkou?

Keď som sa rozhodovala, mala som 17 rokov. Pozerala som na veci inak, preto by som nerada použila to často opakované klišé, že som „chcela zachraňovať životy“. Bavilo ma prekonávať prekážky a spraviť prijímačky nebolo jednoduché, takže to bola výzva.

V ktorej nemocnici, na akom oddelení a ako dlho už pôsobíš?

Na NUDCH-KDP (Pozn. redakcie: Národný ústav detských chorôb - Klinika detskej psychiatrie). Zatiaľ len druhý mesiac. 

V škole nám často opakovali, že máme ešte možnosť odísť z medicíny a mať sa lepšie.

Mala si po škole dostatok možností zamestnať sa vo svojom odbore? 

Možno ma vždy zaujímali veľmi špecifické časti medicíny alebo to je len zhoda náhod, každopádne, na mnohých miestach som dostala negatívnu odpoveď, pretože nebolo voľné miesto. Našťastie som nakoniec získala to, čo bolo mojou prioritou.  

Čo ťa najviac prekvapilo po nástupe do služby?

Z práce som mala obavy, keďže počas štúdia som prešla aj ťažším obdobím, často nám opakovali, že máme ešte možnosť odísť z medicíny a mať sa lepšie. Videli sme, v akých podmienkach a v akej atmosfére pracujú lekári.

Prekvapilo ma teda, že tento dojem som z pracoviska, na ktorom som aktuálne teraz, zatiaľ nemala. Ľudia sú k sebe ľudskí, a to je, žiaľ, po mnohých skúsenostiach, pre mňa prekvapením. 

Veľká časť mojich kamarátov, ktorí odišli pracovať po škole do zahraničia, to spravila pre ľudskejšie a dôstojnejšie podmienky, čo nevyhnutne nemusí znamenať vyšší plat.

V akom stave je nemocnica, v ktorej pôsobíš? 

Ak ju porovnám s ostatnými, v ktorých som bola ako študent, vnímam ju ako jednu z najlepších. No personálu a lôžok nikdy nie je dosť.

Ako by si porovnala platy lekárov na Slovensku so susedným Rakúskom či inými krajinami EÚ?

Ja som sa tým nikdy nejak nezaoberala. Mám pocit, že výška platu  v Nemecku je úmerná finančným nárokom na živobytie. Veľká časť mojich kamarátov, ktorí odišli pracovať po škole do zahraničia, to spravila pre lepšie, ľudskejšie a dôstojnejšie podmienky, čo nevyhnutne nemusí znamenať vyšší plat.

Nerozmýšľala si, že by si odišla pracovať do zahraničia aj ty? 

Rozmýšľala, našťastie, som na pracovisku, ktoré ma zatiaľ presviedča o tom, že aj u nás to môže fungovať.

Pacienta neberieme ako malý kus pásovej výroby.

Odporúčané

Mladí chcú byť len influencermi, ale mne nevadí meniť plienky. Zdravotná sestrička hovorí, že svoju prácu vníma ako poslanie 25. mája 2019 o 17:49

Ako je to s pracovnými úväzkami lekárov? 

Úväzky majú lekári rôzne, ja som so svojím spokojná. 

Chcela by si mať v budúcnosti vlastnú ambulanciu? 

Pre mňa je to mimoriadne ďaleká budúcnosť, nie je to aktuálne prioritou. Avšak nehovorím nie.

Čo hovoríš na reformu nemocníc? 

Čas ukáže.

Čo máš na svojej práci najradšej? 

Že tu pacienta neberieme ako malý kus pásovej výroby.

MUDr. Martina Čellárová

Prečo ci sa rozhodla stať lekárkou?

Ja som mala v podstate stále v rozhodovaní o budúcnosti slobodnú voľbu. Keďže v rodine nemám lekárov, nemal mi to kto ukázať a nadiktovať, že ním budem. Rozhodla som sama na strednej škole. Vedela som, že mám rada ľudí, dokážem s nimi komunikovať a prispôsobiť sa komunikácii s nimi, vypočuť ich a chcela som s ľuďmi stále pracovať. Popri tom som sa zle neučila a tak som si to spojila a vyšlo mi, že by som mohla byť lekárkou.

V ktorej nemocnici, na akom oddelení a ako dlho už pôsobíš?

Pôsobím momentálne vo fakultnej nemocnici v Prešove na oddelení úrazovej chirurgie a budú to 2 mesiace.

Pre ženu, ktorá chce robiť chirurgiu, je to ťažké.
 

Mala si po škole dostatok možností zamestnať sa vo svojom odbore?

Každý by asi povedal, že áno. Veď lekárov treba, je ich málo a treba ich stále viac a viac. Najmä v menších miestach, kde majú problém s tým, že tam absolventi chodiť nechcú. Ja som hrdá Košičanka, a tak som na východe ostať chcela, pretože je to pre mňa domov.

Na druhej strane, ak chcete robiť niečo, čo sa vám páči, o čo sa zaujímate, musíte tomu niečo obetovať. Pre ženu, ktorá chce robiť chirurgiu je to ťažké. Takže, moja odpoveď na otázku je áno, robota sa dá nájsť hocikde, pokiaľ je vám jedno, čo chcete v rámci medicíny robiť. No ja som bola veľmi náročná, a tak musím povedať, že som až tak veľa možností nemala.

Je pre mňa stále ťažké bojovať s tým, ako k nám určité percento pacientov nevďačne pristupuje.
 

Čo ťa najviac prekvapilo po nástupe do služby?

Veľmi veľa vecí. Musím vyzdvihnúť kolektív lekárov. Ako absolvent po škole, ktorá vás nenaučí prakticky veľa vecí, musím fakt chváliť, akú majú kolegovia trpezlivosť, venujú sa, pomôžu, poradia, nechajú vás samostatne pracovať pod ich dozorom. Je naozaj dôležité pre mňa vedieť, že hocičo sa opýtam, nikto má neodsúdi. Práve naopak, s potešením mi pomôže.

Na druhej strane musím povedať, že netrpezlivosť niektorých pacientov vie našu prácu zaťažiť. Nemyslím si, teda aspoň u nás to tak nie je, že by sme mali čas na dlhé kávy a rozhovory. Ľudia to často vyhadzujú na oči, no fakt robíme, čo môžeme, a vďaky od tých najdôležitejších, pacientov, dostávame primálo. Preto je pre mňa stále ťažké bojovať s tým, ako k nám určité percento pacientov nevďačne pristupuje. 

V akom stave je nemocnica, v ktorej pôsobíš? 

Nemocnica je v takom stave ako väčšina štátnych na Slovensku. Nie je to najhoršie, alebo som si už proste zvykla. Súkromné sú na tom podstatne lepšie. Súvisí s tým aj ďalšia otázka, málo peňazí, málo zmeny z „hora”. Zmeny by sa mali robiť niekde inde, a tam by si mali uvedomiť, že hocikedy sa v nemocnici môže ocitnúť každý z nás.

To, že máme lepšie platy ako priemerná populácia Slovenska, je pravda, no nik za tým nevidí obrovskú zodpovednosť, ktorú nesieme.

Ako by si porovnala platy lekárov na Slovensku so susedným Rakúskom či inými krajinami EÚ?