Najťažšie je, keď mi vravia, že by už radšej umreli. Na to nedokážem nikdy odpovedať, hovorí Katalin z domu seniorov (Rozhovor)

Naši starí rodičia či blízki chcú dožiť dôstojne, najlepšie v kruhu svojej rodiny. Avšak nie všetkým je to dopriate, či už kvôli zdravotným problémom alebo tomu, že príbuzných už nemajú. 

 
Katalin popri práci v nemocnici pracuje v dome seniorov vo Vajnoroch ako sociálna pracovníčka a fyzioterapeutka. Dôchodcom vymýšľa aktivity, venuje sa im a na jej návštevu sa tešia, akoby bola členom ich rodiny. So seniormi často prežíva aj ich posedné dni v živote. 

Pracuješ v dome seniorov vo Vajnoroch. Vcelku nezvyčajný výber povolania pre mladú babu. 

Vždy som vedela, že chcem pomáhať ľuďom. Vyštudovala som sociálnu prácu a neskôr fyzioterapiu. Začala som pracovať v nemocnici, kde pôsobím dodnes ako fyzioterapeutka, na čo som hrdá. Po čase sa mi ozvali z domu seniorov vo Vajnoroch, že by som mohla pre nich robiť sociálnu pracovníčku, keďže sa im zíde aj to, že som fyzioterapeutka. Tak odvtedy som striedavo v nemocnici a v dome seniorov a ani trochu to neľutujem.  

Vlani sme dokonca mali v domove babičku, ktorá mala 99 rokov a ešte s nami tancovala a spievala. Chceli sme osláviť 100 rokov, no zomrela.

Staráš sa o ľudí vo vysokom veku, ktorí majú rôzne zdravotné problémy. Ide aj o ťažké prípady?

Máme tam veľa ľudí s vysokým stupňom odkázanosti na špeciálnu starostlivosť. Je to stredisko pre ľudí, ktorí trpia hlavne Alzheimerovou chorobou. No máme aj iné ochorenia, napríklad Parkinsonovu chorobu, rôzne ochorenia mozgu, kardiovaskulárne ochorenia, ľudí, ktorí utrpeli rôzne zranenia, ktorí sú imobilní, alebo dokonca seniorov, ktorí už veľmi ani nevnímajú. Ale je to rôzne. 

Máme aj takých, ktorí sú na tom motoricky lepšie a mentálne horšie, či naopak. Vekovo sú všetci od 70 do 93 rokov. Vlani sme dokonca mali ešte babičku, ktorá mala 99 rokov a ešte s nami tancovala, spievala a chceli sme osláviť 100, ale zomrela. 

 
Pri takejto práci musí človek počítať s tým, že ľudia v domove aj zomierajú. Nie je to psychicky náročné?