Aký je Rytmusov dokumentárny film Tempos? Boli sme sa pozrieť na slávnostnej premiére, aby sme ti sprostredkovali naše prvé dojmy.
Nebyť Fredyho Ayisiho a Dávida zo Senca, Rytmus, ako ho dnes poznáme, by možno nikdy nebol. Dozvedáme sa to z dokumentárneho filmu Tempos, ktorého slávnostná premiéra sa konala včera v Bratislave. Red Bull v koprodukcii so šikovnými tvorcami z ToxPro nás za necelých 90 minút previedli životom najúspešnejšieho rapového interpreta na Slovensku.
„Celý príbeh si vyskladali tvorcovia postupne a bol som veľmi zvedavý, čo z toho spravia. Prvú scénu spravili, ako DJ Wich samploval Cigánsky sen. To mi pustili, to som sa dosral, ale stále som bol zvedavý, ako to spravia,“ komentuje Rytmus pre Refresher, s tým, že do tvorby scenára nezasahoval. Ide o dôležitú skutočnosť, keďže v opačnom prípade by výsledok mohol obsahovať menej kritiky, ako tomu v konečnom dôsledku bolo.
- Čo sme v dokumentárnom filme mali možnosť vidieť
- Aké dve dejové línie Tempos zachytáva a prečo majú veľa spoločných bodov
- Prečo by si si mal dokument o Rytmusovi pozrieť aj ty
- Či sa Rytmus dočkal vo filme aj kritiky
Dve línie s mnohými styčnými bodmi
Celý príbeh sa nesie v dvoch dejových líniách – mapuje vývoj rapu a rapovej kultúry a zároveň vývoj Patrika Vrbovského od chlapca až po uznávaného hudobníka. Nikoho neprekvapí, že tieto dve línie majú prirodzene veľa spoločných bodov. Všetko sa začína v ranných deväťdesiatych rokoch, keď sa do slovenských televízii prvýkrát dostali zahraničné programy a Rytmus v nich videl kultúru, o ktorej však nič nevedel.
Začal ju napodobňovať a vďaka súhre náhod sa stretli s Fredym Ayisim, ktorý bol v tom čase už známy a uznávaný. Okrem rozprávania sa diváci dočkali aj mnohých archívnych záberov, ktoré do dnešného dňa nikto nikdy nevidel. Rytmusove prvé tanečné vystúpenia sú autentické nielen vďaka analógovej podobe, ale aj oblečením, účesmi a prostredím.
S Rytmusom sme si po premiére zaspomínali na úplne prvú dekádu. Čo mu z nej najviac chýba? „Hovorím si, že všetko je tak, ako má byť. Pekné bolo, že nikto nebol ani neúspešný, ani úspešný, všetci sme iba rapovali a tešili sme sa. Neviem však, či by to tak malo byť aj teraz. Pekné bolo, ako sme zháňali veci, ktoré sa nedali nikde zohnať. Bolo vzácne, keď sa k tebe dostala kazeta. Pozerali sme sa na to ako na niečo, čo ani nemôže byť pokrčené,“ povedal pre Refresher.
Patres D, Metamorfolord Pa3k a Kontrafakt
Netrvalo dlho a prišlo prvé stretnutie s Dávidom zo Senca. Rytmus objavil rap v slovenčine a aj keď už dnes nie sú v kontakte kvôli nezhodám, Patres D ako prvý pseudonym mladého Patrika vznikol práve ako reakcia na Dávidove aktivity v rape.
„Dávid zo Senca v dokumente nebol, ale je tam spomenutý. Aj som mu písal, že určite vie, že točíme film o mojich obdobiach a jedno z nich je aj o ňom a bol by som rád, keby sa vyjadril. A keď nie, tak to rešpektujem,“ ozrejmil Rytmus Dávidovu neúčasť vo filme.
V tom čase však musel odísť na vojnu, kde sa zrodilo pravdepodobne jedno z najvzácnejších videí vo filme. Hanblivý tínedžer v uniforme ukazuje tanečné kreácie, ktorým v tom čase nerozumel ani on sám.
V niektorých momentoch Rytmusa zastupujú herci, aby autenticky doilustrovali aj prvé stretnutie s Anysom vo vlaku a následne s Egom pri Váhu (To je taká rieka tuto). Hercov – dvojníkov si tvorcovia vyberali v prvom rade kvôli výzoru, aby reprezentovali Patrika v niekoľkých vekových obdobiach.
Anys ani Ego neboli presvedčení o tom, že Kontrafakt tu bude navždy, mysleli si, že sa po čase rozpadne, mali totiž vlastné životy, s ktorými boli spokojní. Ani to však nebola najemotívnejšia informácia, ktorú dokumentárny film Tempos priniesol. Rytmusa sklamalo na jeho ceste za úspechom veľa ľudí, to najzásadnejšie sa však paradoxne netýkalo biznisu.
Otec dnešných raperov
Rytmus sa počas natáčania filmu stretol s členmi Názvu Stavby aj DJom Wichom, s ktorými si zaspomínal na dobu, ktorú si mnohí nepamätáme alebo sme ju ani nezažili. Kľúčové je však aj to, čo o autorovi dokumentu povedali druhí v jeho neprítomnosti. A nebolo to len pozitívne.
Niektorí členovia scény si dokonca spomenuli na moment, keď Rytmus hlásal, že je na rapovej scéne jediný a všetko ostatné nestojí za nič. V tom čase cítili krivdu, nikto sa mu však nikdy nepostavil.
Dnes sa na neho dívajú s rešpektom, pretože aj hádzanie cien o zem, spontánne nadávanie v hlavnom vysielacom čase naživo v televízii a kontroverzie v SuperStar mali svoj zmysel a miesto v kariére nepochopeného umelca.
Koncert so symfonickým orchestrom a otcovstvo sú dva najdospelejšie momenty v Rytmusovej kariére, Tempos však nevykresľuje člena Kontrafaktu ako človeka, ktorý robí správne rozhodnutia, ale ako impulzívneho umelca žijúceho pre prítomnosť, v ktorej sa práve nachádza.
Prečo film určite vidieť?
Autentický a kritický pohľad na Rytmusovu kariéru si dal za cieľ motivovať, prináša aj množstvo vtipných momentov, ktoré budú obzvlášť vzácne pre človeka, ktorý ma kariéru Rytmusa na študovanú. Bez problém zvládne 90 minútovku s Rytmusom aj nezainteresovaný divák, keďže ide o chronológiu, ktorej začiatok aj tak každý z nás vníma od iného momentu, niekto od čias Zvuku ulice či niektorého z albumov Kontrafaktu, iný od účinkovania v televízii alebo „škandálov.“
Film by sme si pokojne pozreli už len kvôli exkluzívnym záberom, ktoré Rytmus a celý tím prácne zháňali od ľudí, s ktorými sa stretol na svojej ceste za úspechom. V skutočne ich tam mohlo byť ešte oveľa viac a podľa našich informácii si ešte v budúcnosti nájdu cestu do éteru. „Jediné, čo ma štvalo je, že tam bolo veľmi veľa archívnych záberov, ktoré sme nepoužili. Ale tomu rozumiem, lebo by to narušilo koncept, keby som tam chcel dať všetky fotky, čo som zažil s Názvu Stavby alebo všetky fotky s Egom,“ hovorí Rytmus.
Ak by sme to mali povedať natvrdo – toto umelecké a technicky aj hudobne zvládnuté komplexné dielo je v najlepšom slova zmysle neporovnateľné so Sídliskovým snom.
