Skladateľ, ktorý nie známy iba spoluprácou s režisérom Jamesom Cameronom, ale najmä typickým, nezameniteľným rukopisom a láskou k tradičnej keltskej hudbe.
„Čo sa írskej hudby týka, som fanatik. Nemilujem len jej náladovosť, ale aj tú typickú a nadčasovú kvalitu. Od niektorých iných skladateľov sa líšim najmä tým, že tvorenie hudby pre mňa nie je iba zamestnanie. O hudbe totiž premýšľam ako o umení.“
Niektorí z vás, fanúšikov množstva skvelých, nezabudnuteľných a ikonických tónov filmovej hudby, si môžno ešte spomínajú na seriál o najznámejších hudobných skladateľoch z roku 2014, v ktorom sme vám postupne priblížili tvorbu niektorých nesmierne talentovaných či obľúbených majstrov v tomto divákmi stále viac vyhľadávanejšom odvetví kinematografie. Avšak, dnes, čiže po viac ako ročnej pauze, hlásime comeback a predstavíme vám tak ďalšie významné meno, oscarového velikána Jamesa Hornera.
James Roy Horner sa narodil 14. augusta 1953 v Los Angeles (štát Kalifornia) do rodiny rakúskych prisťahovalcov. Otec, Harry Horner bol občasným režisérom a producentom, jeho matka, Joan Ruth, pochádzala z prominentnej kanadskej domácnosti. Má dvoch bratov, Christophera a Anthonyho, pričom prvý menovaný sa živý ako spisovateľ a dokumentarista, ten druhý pracuje ako doktor, špecializujúci sa na pediatrickú imunológiu. James sa naučil hrať na klavír už ako 5-ročný a rané detstvo prežil v Londýne, kde navštevoval konzervatórium Royal College of Music. Hudbe sa venoval aj na strednej škole v arizonskej Sedone, titul bakalára hudby získal na Juhokalifornskej univerzite a celé štúdium následne ukončil na Kalifornskej univerzite doktorátom z hudobnej kompozície a teórie.
Pôvodne chcel síce skladať iba klasické koncertné skladby, miestne publikum však príliš nezaujal. No keď bol v roku 1978 oslovený Americkým filmovým inštitútom, aby zložil hudbu k niekoľkým študentským počinom, mal okamžite jasno. Uvedomil si totiž, že tvorba hudby k filmom osloví oveľa viac ľudí a tak sa rozhodol, že pôjde práve touto cestou. A Hornerov celovečerný debut na seba skutočne nenechal dlho čakať, pretože už o rok neskôr sa jeho práca, ktorá bola v tom čase ovplyvnená najmä tvorbou Jerryho Goldsmitha a Johna Williamsa objavila v snímke The Lady in Red. V béčkových záležitostiach pokračoval až do roku 1982, kedy dostal ako neznámy skladateľ šancu oslniť (autor hudby k prvej časti, Goldsmith, bol príliš drahý) v druhom Star Treku, The Wrath of Khan.
James v tomto prípade zachoval iba originálne intro Star Treku, ku ktorému pribalil kúsok vlastného umenia a dokázal tak, že si svoje miesto medzi mainstreamovými hollywoodskymi skladateľmi naozaj zaslúži. Okrem toho, že svoje novonadobudnuté postavenie aj naďalej upevňoval, nezabudol ani na sci-fi žáner. Svedčí o tom napríklad snímka Krull, kde namiesto ťažkých chorálov stavil skôr na jemnejšiu nôtu, ďalej sú to Star Trek III: The Search for Spock, Cocoon, či kultová klasika s názvom Aliens, ktorá zároveň odštartovala aj cennú spoluprácu s režisérom Jamesom Cameronom. Horner si za hudbu k pokračovaniu Scottovho Aliena odniesol svoju vôbec prvú nomináciu na Oscara. Z osemdesiatych rokov stojí za zmienku ešte pamätné Commando so Schwarzeneggerom, vojnová dráma Glory a tiež Field of Dreams s Kevinom Costnerom.
V nasledujúcom období sa ponuky na prácu hrnuli zo všetkých strán a James sa tak na nedostatok práce sťažovať rozhodne nemohol. Jeho talent a cit sme mohli počuť v snímkach ako Patriot Games, Legends of the Fall, Apollo 13, Jumanji či Braveheart s Melom Gibsonom, kde mohol naplno využiť svoju lásku k írskej a keltskej tradičnej hudbe. Aj keď je práve posledný menovaný skvost mnohými dodnes považovaný za to najlepšie, čo kedy Horner zložil, absolútny kariérny vrchol dosiahol až v roku 1997, kedy uzrel svetlo sveta Cameronov Titanic, ktorý skladateľovi nevyniesol iba zlatú sošku za najlepšiu hudbu, ale dokonca aj za najlepšiu pieseň. Soundtrack k tomuto filmu sa navyše dodnes hrdo pýši ako najpredávanejší v histórii.
Do konca dvadsiateho storočia si vašu pozornosť určite zaslúži okrem iného aj hlavný romantický motív zo snímky The Mask of Zorro či nezameniteľný rukopis tvorcu v rodinnej sci-fi oddychovke Bicentennial Man s výborným Robinom Williamsom. James však pokračoval v komponovaní ďalej, a to ako pre väčšie, tak aj menšie projekty. Veľkým hriechom by bolo nespomenúť The Perfect Storm, Enemy at the Gates, Radio, A Beautiful Mind či House of Sand and Fog, pričom za hudbu k posledným dvom zmieneným filmom získal ďalšie dve nominácie na prestížne ocenenie. Nasledovali hviezdne obsadené snímky ako Troy či The New World, ktorých kvalita síce bola témou mnohých horlivých diskusií, čo sa však hudobnej stránky týka, snáď sa drvivá väčšina z nás zhodne na tom, že pán Horner opäť raz odviedol skvelú prácu.
Z rokom 2009 dorazil do kín veľkofilm Avatar, ktorý spoluprácu dvoch Jamesov uzavrel a hudobného skladateľa zároveň potešil ešte jednou, poslednou nomináciou na Oscara. Avšak, Horner sa po roku 2010 akosi stiahol do ústrania a zameral sa hlavne na medzinárodnú scénu. Z tých známejších filmov však spomeňme aspoň The Amazing Spider-Man, komiksovku s veľmi podarenou ústrednou témou a tiež pomerne čerstvú boxerskú drámu Southpaw. Žiaľ, dňa 22. júna 2015 nás vo veku 61 rokov tento významný autor navždy opustil po tom, čo nezvládol pilotovanie svojho súkromného lietadla. Skladateľove posledné tóny si budeme môcť/môžeme vychutnať v dráme The 33 s Antoniom Banderasom, natočenej podľa skutočných udalostí.
Za svoj život dokázal získať viac ako šesťdesiat všemožných nominácií, medzi ktorými nájdeme napríklad deväť na Oscara, desať na Zlatý glóbus, tri na ocenenie BAFTA, jedenásť na Grammy či päť na Satellite Award. Horner bol vraj uzavretý, nerád chodil do spoločnosti a odmietol tvoriť hudbu do takých filmov, akými sú Harry Potter či The Lord of the Rings. Verejnosť ho síce často označovala za plagiátora, ktorý nevykráda iba sám seba (občas je to naozaj počuť, no ani Zimmer sa tomu nevyhol), ale aj ďalších, nič to však nemení na skutočnosti, že bez jeho úctyhodnej kariéry by nikdy nevzniklo toľko nezabudnuteľných a krásnych hudobných motívov, ku ktorým sa vždy tak radi vraciame. Ktorú skladbu či album považujete z jeho tvorby za to naj? Podeľte sa s nami o vaše dojmy v komentároch a dajte nám vedieť, o kom by ste sa chceli dočítať nabudúce.
