Alebo keď nenápadný film žánrovo milo prekvapí.
Nemá snáď ani cenu rozpitvávať fakt, že diktátorské režimy v Latinskej Amerike sú aj do dnešného dňa jednou z najzáhadnejších oblastí svetových dejín. Pozornosť dvoch blokov sa počas studenej vojny upriamovala na všetky kúty sveta, a práve táto oblasť sa stala jedným z najkrajších príkladov politických machinácií, presadzovania si svojich záujmov či ututlávania krutých skutočností. Na tento fakt sa snaží okrajovo nadviazať aj thrillerová dráma nemeckého Oscarom oceneného režiséra Floriana Gallenbergera, natočená podľa skutočných udalostí, ktorá nás rýchlym exkurzom zavedie do Čile, kde pôsobila jedna z najkontroverznejších osobností tohoto kontinentu - Augusto Pinochet. Ako sa podarilo Colonii nadviazať na toto temné obdobie a čo dokázala vyťažiť zo svojho potenciálu? Možno viac, ako by ste čakali.
Dej sa točí okolo zamilovaného páriku, ktorý otvorene protestuje proti praktikám a vláde vtedajšieho čilského diktátora Pinocheta. Lena (Emma Watson) a Daniel (Daniel Brühl) zavítali do Čile v období vojenského prevratu v roku 1973. Daniel je ale odvedený súkromnou políciou generála a neskôr aj diktátora Pinocheta, no a jeho priateľka sa rozhodne, že ho za každú cenu nájde. A tak sa aj stane. Daniel je aj s ďalšou skupinou ľudí odvedený do oblasti Colonia Dignidad, kde tajne mučia ľudí, ktorí sa odtiaľ už nikdy nevrátia. Lena sa naoko pridá k mučiteľom, aby mala šancu svojho Daniela zachrániť. Takto znela nami uvedená premisa a ja som si jednoducho nemohol pomôcť, ale očakával som ťažkú romantiku zobrazujúcu životné nástrahy dvoch mladých revolučne naladených ľudí. Z tohoto pocitu ma nevyviedol ani prvý trailer či žánrový popis na iMDB, ktorý kategorizoval film ako historickú romantickú drámu. Druhý trailer som si pozrel až po zhliadnutí filmu a myslím, že môžem byť vďačný svojej nepozornosti. Keďže som si myslel, že uvidím sladkú romantiku s dramatickými prvkami, to, čo nasledovalo v kine, ma milo prekvapilo. Ak ste už videli aj druhý trailer, verte, že nie je zostrihaný iba účelovo kvôli zimomriavkovému efektu. Ono je to naozaj plnohodnotný thriller.
Na začiatku síce dostaneme rýchlu ukážku toho, aká veľká vie byť láska medzi dvoma ľudmi, no tieto zábery rýchlo pominú práve v momente, kedy je odvlečený jeden z hlavných hrdinov. Práve po tom, čo sa Emma dostáva do ortodoxnej kolónie, zisťujeme, že nič nie je v súlade s kostolným poriadkom. Zoznamujeme sa s Michaelom Nyqvistom čoby hlavným záporákom Paulom Schäferom a hneď tu treba spomenúť, že v scénach s ním sa máte na čo tešiť. Je slizký, odpudivý, šialený a najmä uveriteľný. Rovnako je na tom aj miláčik nemeckého publika Daniel, podávajúci viac ako slušný výkon. Zlé to nie je ani z pohľadu sympatickej Emmy Watson, no oproti jej pánskym kolegom priniesla do filmu komorný výkon, ktorý si viem napríklad v rukách Alicie Vikander (ja viem, že je doslova všade) predstaviť omnoho viac.
Postupne s rýchlo nasadeným tempom sledujeme čudesné sektárske praktiky zaužívané v tomto „malom štáte" a tvorcovia nám posúvajú aj pár záberov, nad ktorými zhnusene skrútime perami. Všetko sa nesie v svižnom duchu a plynúcimi minútami začíname strácať pojem o čase, v akom prebieha dej filmu. Bohužiaľ, čím sme bližšie k záveru, tým viac sa autori opierajú o očividné scenáristické barličky, filmové klišé či nelogické momenty. V niektorých chvíľach vám možno bude úplne jedno, či postavy prežijú a akú to bude mať dohru. Všetko finišuje 15 minútovkou, ktorá je ako keby vystrihnutá z Affleckového Arga a z ničoho nič nám pred očami bežia záverečné fotografie a fakty z reálnej Colonie Dignidad.
Dá sa ale povedať, že to nefunguje? To určite nie. Colonia diváka milo prekvapí svojim svižným tempom, ktoré je však z hľadiska deja na škodu, no svoj účel to plní. Ak by ste chceli naplno využiť potenciál filmu, hodila by sa mu ešte pol hodinka naviac, no to by už Gallenberger musel využívať viac filmársky zaujímavých prvkov. Nenechajte sa však zmiasť. Technická stránka je pekná a herecké výkony potešujúce. Horšie je to s implementáciou mnohých ťažko pochopiteľných situácií, ktoré sú pri hlbšom zamyslení priehľadné a úsmevné. Colonia sa aj napriek všetkému dá charakterizovať ako svižné a napínavé Béčko, ktoré vie, čo chce a pri svojej stopáži činiacej 110 minút by vás nemala nudiť. Bohužiaľ, tak, ako rýchlo zbehne, tak rýchlo sa na ňu aj zabudne. Myslím si, že 6.5/10 boda je pre ňu výstižné ohodnotenie.
