House of Cards je späť.
Revolučný seriál z dieľne Netflixu, House of Cards, nikdy neexistoval v bubline. Seriál, ktorý nikdy v skutočnosti nebol o samotnej politike, často poukazoval na skutočné dianie na domácej (americkej) alebo svetovej politickej scéne. Či už ide o priamy odkaz na Vladimira Putina prostredníctvom Mikkelsenovho ruského prezidenta Viktora Petrova, teroristickú organizáciu ICO, ktorá je len ISIS s inými písmenami alebo kontroverzné útoky dronov Obamovej administrácie a mnohé, mnohé ďalšie. V čase vlády Donalda Trumpa sa však seriál nevyhnutne dostáva do pasce. Hoci mal byť scenár hotový ešte pred samotnými voľbami, rozíjmanie o paralelách s Trumpovou vládou je v plnom prúde a najdôležitejším faktorom ostáva, či sa House of Cards snaží prekonať „vyvádzanie“ súčasného amerického prezidenta a koketuje tak s neadekvátnym hrotením materiálu, alebo si zachová svoju chladnú tvár a riskuje nálepku „nudný“. Príbeh Franka a Claire si zobral z oboch alternatív niečo a výsledkom je veľmi zvláštna zmes, ktorá môže a nemusí zarezonovať u publika požadovaným spôsobom.
Senzácie a zvraty sú vskutku často hrotené, no zároveň ich piata séria zvykne podať s takým chladným odstupom a často bez vyvodenia dôsledkov (tie prichádzajú na scénu takmer výhradne len vo chvíľach, kedy sa to scénaristicky hodí), že strácajú zamýšľaný efekt. A hoci tu môže ísť aj o sobnú preferenciu, ďalší problém piatej série je nepopierateľný - kvalitatívne výkyvy. Preč sú dni prvých dvoch sérií, kedy každá epizóda chcela dostáť kvalitám tej predošlej, kedy všetci ašpirovali na udržanie latky nastavenej Davidom Fincherom v pilote celého seriálu. Počnúc treťou sériou sme začali kolísať a zdá sa, že tento trend sa v najbližšej dobe nikam nechystá.
Z hľadiska charakterovej štúdie sa však v piatej sérii dočkáme jedného z najlepších a najuveriteľnejších „plot twistov“ celého seriálu venujúcemu sa Willovi Conwayovi. Úvodzovky, pretože ide viac o skúmanie jeho povahy a objavovanie nových skutočností v reakciách na konkrétne situácie. Scény, ktoré nás postupne zavedú hlbšie do temnejších a nestabilnejších kútov jeho duše evokujú krehkosť Kyla Rena v epizóde VII. Obaja sa ju snažia maskovať mocou a pozíciou, ktorú zastávajú, no v oboch prípadoch sme sa nevyhnutne dočkali odhalenia tejto ich slabiny. A podobne ako Ben Solo, aj Will Conway vďaka tomu nadobudne v očiach publika ľudskejší rozmer a komplexnejšie kontúry.
Celá séria sa potom nesie v znamení odrážania nekonečných útokov, ktorým Frank a Claire čelia, či už zo strany svojho oponenta vo voľbách, zo strany investigatývnych médií, kongresu, zradcov z vlastných radov a v neposlednom rade zo strany starých nepriateľov. Dejová špirála miestami prestáva byť koherentná, no v dôležitých momentoch si dokáže zachovať potrebný drive. Viac ako pre samotný dej sa však najnovšiu sériu oplatí pozerať pre neustále sa vyvíjajúci vzťah Franka a Claire. Zamrzí, že scenáristi ubrali plyn pri vývoji Francisa, no o to viac pozornosti dostáva Robin Wright a jej Claire, ktorej cesta za mocou často zatieňuje konanie prezidenta. Možno až do samotného finále, kedy nám najväčší twist doterajšej existencie seriálu prezradí šokujúce a najmä ťažko odôvodniteľné skutočnosti a váš pohľad na doterajší dej sa do značnej miery zmení. Nič však nie je dokonale dotiahnuté, medzier vo Frankovom pláne ostáva dostatok, ako aj materiálu na ďalšiu sériu, ktorá sa nevyhnutne blíži. Či je to pozitívum si každý musí ujasniť sám, no pravdou ostáva, že uzavretý príbeh House of Cards sa skončil druhou sériou. Počnúc tou treťou sme vstúpili do typicky seriálových vôd otvorených koncov, nekonečných cliffhangerov a snáh ostať relevantnými.
Keď už spomínam myšlienku cliffhangeru, aktuálna séria končí tým najväčším, aký nám seriál doteraz predstavil a to považujem za fatálnu chybu a zbytočné odbočenie od skutočnej podstaty seriálu, ktorý svojou shakespearovskou štúdiou skazeného protagonistu bažiaceho po moci dostal Netflix prvýkrat na mapu. Prísny bič na seba seriál ušil sám a to kvalitou prvých sérií. No napriek všetkým nedostatok a zakopnutiam ostáva House of Cards jednou z vlajkových lodí streamovacieho giganta a pohodlne si naďalej môže nárokovať miesto medzi špičkou súčasnej televíznej tvorby. Rozvážne režírovaný, s odchodom showrunnera Beau Willimona naďalej kvalitne napísaný a špičkovo herecky zvládnutý projekt si aj naďalej zaslúži pozornosť, ktorej sa mu dostáva. (7/10)
