Podaril sa Lucovi Bessonovi návrat do prvej ligy?
Kde bolo, tam bolo, na prelome 80. a 90. rokov rokov minulého tisícročia žil v krajine, kde sa nachádza mnoho gurmánov a pije sa dobré víno, jeden mimoriadne talentovaný filmár. Volal sa Luc Besson a pravidelne zásoboval svet svojimi originálnymi kúskami, z ktorých sa často stávali kultové diela alebo moderné klasiky. Brutálna Nikita, Magická hlbočina, Leon alebo Piaty element potešili množstvo fanúšikov, no neskôr sa nad jeho kariérou začali rozprestierať temné mračná. Jeho ambiciózna verzia Johanky z Arku sa nestretla s jednoznačným prijatím a rozprávková kariéra francúzskeho tvorcu nabrala nový smer.
V rámci svojej spoločnosti Europacorp sa preorientoval na písanie scenárov a produkciu akčných béčok, väčšinou pochybnej kvality. Samozrejme, aj tu sa našlo zopár svetlých výnimiek a napríklad Taken s Liamom Neesonom patrí medzi vrcholy súčasného akčného filmu. No väčšinou išlo o skutočne podpriemerné kúsky. Kvalitatívne rovnako dopadali aj jeho vlastné režisérske pokusy (Tajomstvo múmie, Arthur a Minimojovia), z ktorých vyčnieva akurát komerčne mimoriadne úspešná, no nie úplne kladne prijatá Lucy. Po rokoch tápania sa však rozhodol vrátiť vo veľkom štýle a naservírovať nám opulentnú verziu francúzskej komiksovej legendy. Či sa mu podarilo získať späť stratenú dôveru divákov, to si povieme za chvíľu.
Dej sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti. Valerian (Dane DeHaan) je skúseným agentom a spolu so svojou kolegyňou (Cara Delevingne) stoja pred novou úlohou. Sú odvelení na kozmickú stanicu Alpha, zloženú z množstva civilizácií žijúcich pohromade. Tomuto Babylonu budúcnosti však hrozí skaza a jedine naši dvaja hrdinovia ju dokážu odvrátiť. A popri tom musia vyriešiť jeden osobný problém.
Valerian a mesto tisícich planét rukopis svojho autora nezaprie. Besson je minimálne v prvej polovici opäť vo forme. Ohuruje novými svetmi a nedá divákovi šancu sa nudiť, prípadne premýšľať nad dianím na plátne. Celá snímka je obrovskou studňou nápadov. Množstvo nádherných kulís, originálne kostými, pôsobivo nadizajnované mimozemské formy života alebo pôvabná Cara Delevingne sa dokonale starajú o zahltenie prvej signálnej sústavy. Síce sa trochu tápe pri rytmizácii akčných scén, no aj tie oplývajú chytľavými maličkosťami, ktoré osviežujú svojou nápaditosťou. Navyše, je tu stále prítomný humor, pripomínajúci, že celý tento projekt netreba brať úplne vážne. Ide predsa o adaptáciu pulpovej predlohy, a to pol storočia starej.
Jedna okulahodiaca scenéria strieda druhú, v každej z nich hrdinovia prežijú nejaké veľké dobrodružstvo, no film sa nie a nie rozbehnúť. Chýba tu väčší dôraz na príbeh a ťah na bránu. Celá štruktúra pripomína zostrihaný seriál, prípadne videohru, kde sa po ukončení nejakého dobrodružstva treba vrhnúť na ďalší level. Občas sa síce objaví nejaká scéna, venujúca sa dejovej línii, ktorá by mala rôzne epizódy držať pohromade, no tieto vysvetľovačky a rozprávačské barličky sú zo všetkého najmenej zaujímavé. Keď sa pôsobivý vizuál opozerá, nie je sa čoho chytiť. Našťastie sa stále nepohybujeme v kategórii Jupiter na vzostupe alebo Flasha Gordona, no rozprávačské zlyhanie zamrzí o to viac, že celý projekt je značne sympatický.
Viac než Piaty element to pripomína punkovejšiu verziu Star Wars. Čo určite nie je náhoda, pretože práve pôvodná predloha patrila k jedným z mnohých Lucasových inšpirácií pre vytvorenie svojej nesmrteľnej legendy. Celé je to viac neučesané, rozhárané, vŕšiace jednu atrakciu za druhou. No podobný úžas, aký sa podaril dobrodružstvám z ďalekej galaxie pred štyridsiatimi rokmi, sa tentokrát nekoná. Zjednodušene povedané, vzťah mesta tisíc planét a Star Wars pripomína Jamesa Bonda s xXx Vina Diesela.
Cara Delevingne: Do vesmíru a selfíčiek som vlastne blázon (Rozhovor)
11. novembra 2019 o 14:15
Na kráse filmu nepridáva ani hlavný hrdina. Valerian je značne nesympatický a necharizmatický. V porovnaní s podobne vykreslenými postavami ako Han Solo alebo Star lord rozhodne neobstojí a je to veľká škoda. Pozornosť tak na seba strháva jeho partnerka, ktorej nechýba šibalstvo ani sexappeal. Rovnako tak sa vydarili cameá Rihanny a Ethana Hawka. Práve v ich výstupoch je Bessonov tradičný rukopis najvýraznejší a najviac sa odďalujúci od tradičnej americkej komercie.
Čo sa týka remeselnej a technickej stránky, tak sa tu kope tá úplne najvyššia európska liga. V porovnaní so svojimi hollywoodskymi vzormi však občas pokrivkáva. Najmä podaktoré triky sú v porovnaní s obrovským rozpočtom (200 miliónov eur) nie úplne dokonalé. Skladateľ Alexandre Desplat mal už takisto lepšie chvíľky. Čo sa však neoddiskutovateľne podarilo, sú už spomínané kostými, masky, dekorácie alebo kamera. Proste prvky vytvárajúce nevidené svety, kde sa príbeh odohráva. A minimálne kvôli nim by ste si mali na tento veľkofilm nájsť čas a vyraziť do kina.
Valerian a mesto tisícich planét patrí k tomu lepšiemu, čo francúzsky klasik vyprodukoval. Jeho vrcholným prácam sa síce nevyrovná, no po rokoch blúdenia sa mu konečne podaril návrat do prvej ligy. Nie je to žiadne veľké sklamanie, skôr nevyužitý potenciál. Dúfajme teda, že ho diváci podržia a komerčný úspech bude dostačujúci na vznik pripravovaných pokračovaní. V nich by to totiž Besson mohol opäť rozbaliť na plno a dať svojej niekedy rozprávkovej kariére poriadny happy end. 6,5/10
