Renomovaný režisér má s Netflixom zásadný problém.
Christopher Nolan je zástancom klasického prístupu k filmárčine, jej produkcii a distribúcii. Svoje snímky prispôsobuje veľkému plátnu, odmieta digitalizovanie natáčania a je odporcom 3D. A hoci sa mnohým modernizovaným postupom vyhýba, je aktívnym zástancom nenahraditeľného kinozážitku. Nie je teda žiadnym prekvapením, že režisér nepatrí k veľkým fanúšikom streamovacieho giganta, najmä keď ide o pozíciu Netflixu pri distribúcii. Ten totiž odmieta posielať svoje originálne snímky do kín.
„Netflix má bizarnú averziu pre podporu kinofilmov. Majú túto nezmyselnú stratégiu, že vydanie a streamovanie snímky prebieha ako simultárny proces, čo je pochopiteľne model nevhodný pre prezentáciu v kinách. Tým pádom sa v tejto oblasti ani nesnažia stať nejakým hráčom, čo mi príde ako premrhaná príležitosť.“
Nolan zároveň dodal, že Amazon, ktorý svoju produkciu v kinách prezentuje pred tým, ako ju sprístupní online, by nemal byť hádzaný s Netflixom do jedného vreca: „Môžete si všimnúť, že Amazon nerobí rovnakú chybu. Kinodistribúcia má 90-dňové časové okno pred samotný streamovaním. Tento model je dokonale použiteľný. Je skvelý.“
Napriek tomu, že Netflix je známy poskytovaním voľnej ruky a nezanedbateľných finančných prostriedkov pre nezávislých filmárov, Nolan ostáva skeptický: „Myslím, že investícia do filmárskej tvorby by v prípade Netflixu bola hodná väčšieho rešpektu, keby zároveň nebola akousi bizarnou snahou o boj proti samotným kinám. Je to naozaj nezmyselné. Nechápem to.“
Režisér si nebral servítku pred ústa ani pred pár mesiacmi, kedy bol počas debaty o vtedy blížiacom sa Dunkirku konfrontovaný s prieskumom vraviacim, že diváci majú tendenciu chcieť niekoľko odlišných možností kde a ako pozerať filmovú produkciu. „Jediná platforma, o ktorej som ochotný debatovať je prezentácia v kinosálach“, zareagoval Nolan. Bolo teda pochopiteľné, že s odpoveďou na otázku o potencionálnej spolupráci s Netflixom neváhal: „Nie. Prečo by som to robil? Ak natočíte kinofilm, chcete, aby bol premietaný v kinách.“
/cdn.vox-cdn.com/uploads/chorus_image/image/55788785/dunkirk_3.0.jpg)
Brit poznamenal, že podobný koncept nie je ničím novým a odkazuje na príchod videa v 90. rokoch, kedy sa signifikantné množstvo filmov tiež nedostávalo do kín. Voči televíznej tvorbe má potom ďalšie výhrady: „Každá generácia si myslí, že vynašla televíziu a pred nimi žiadna kvalitná tvorba neexistovala. Ak sa pozriete na rôzne údajné zlaté časy televízie, možete si všimnúť tendenciu komunity, ktorá zakaždým tlačí na pílu a prehlasuje, že práve oni sú oným prelomom. Naopak filmy túto tendenciu nemajú. Len ťažko nájdede ľudí vraviacich, že to, čo robíme, je o toľko lepšie ako tvorba povedzme 50. rokov. Je to len štylistický rozdiel.“
Nolan si nemyslí, že by seriály vytláčali filmovú tvorbu z trónu pop-kultúry: „Pred 10 rokmi sa ma ľudia pýtali, ako film prežije nárast popularity videohier. Dnes je to virtuálna realita, televízia. Sú to len odlišné veci. Nepohybujú sa v rovnakej aréne. Ja sám milujem televíziu. Som veľkým fanúšikom toho, čo na tejto platforme robí môj brat. Rád ho pozorujem pracovať s týmto formátom. Je to úplne odlíšné médium.“
Veľkorozpočtová štúdiová tvorba je Nolanovou obľúbenou platformou, keďže podľa jeho vlastných slov je miestom kde najviac vidieť súznenie umenia a komercie. Režisér vraví, že so správnymi a produktívnymi pracovnými vzťahmi sú zdroje a distribučné mechanizmy ponúkané veľkými štúdiami (v jeho prípade Warner Bros.) nenahraditeľné. Na druhú stranu si obozretne volí, aké projekty na takú úroveň prinesie. Svoju krátkometrážnu snímku Quay z roku 2014 napríklad produkoval sám a bez pomocných kolies veľkého štúdia.
PS: Takto zareagoval Will Smith na novinára, ktorý chcel odpoveď na to, čo si o Nolanových vyjadreniach o Netflixe myslí on a režisér David Ayer (spolu natočili veľmi dobre vyzerajúcu buddy cop fantasy Bright pre Netflix).
