Oddychová zábava pre deti, ktorú recenzenti stádovito nenávidia, alebo predražená a zle napísaná reklama bez akéhokoľvek plusu?
Ako recenzent a filmový divák sa držím zlatého pravidla. Do kín hodím s čistou hlavou. Snažím sa nebrať na zreteľ iné ohlasy a k snahám tvorcov chcem vrámci možností vykročiť nohou vpred a dať im šancu ukázať, čo všetko majú v talóne. Pri Emoji som však podvedome porušil jedno z pravidiel. Už dlho na strieborné plátna nedorazil projekt, ktorý by si z IMDB odniesol bolestivých 1,8 bodov od rádových divákov a „relevantnejších" 2,5 bodov z 10 od zozbieraných recenzíí na portáli Rotten Tomatoes. Hovorilo sa dokonca o najhoršom animáku dekády. Od začiatku som tak vedel, že žiadne terno ma rozhodne nečaká. Zasadol som do kinosály plnej upišťaných malých ratolestí a ich znudených rodičov a pripravoval sa na to, čo na ňom môže byť tak nechutne zlé. Po 86 nekonečných minútach som však zistil, že v podstate nič zásadné. Nechá vás absolútne apatických so škaredou pachuťou product placementu, trápnosti, škaredej animácie a zlého scenára v ústach. Migrénu vám však neprinesie.
Neviem si popravde predstaviť, aký myšlienkový proces predchádzal jeho prípravám. Do dnešného dňa som neodhalil, či malo pôvodne ísť o skĺbenie nápadov z LEGO Movie, Inside Out, Wreck-It Ralph, ktoré štúdio zaobalilo do kabátu obrovskej reklamy, alebo ide o obrovskú reklamu, ktorú má aspoň do vôd pozerateľnej priemernosti vyťahovať nie príliš márna myšlienka. Osobne sa prikláňam k druhej možnosti, ale je to iba môj názor. Čo je vlastne podstatou filmu o obľúbených smajlíkoch? Dve hlavné dejové linky, ktoré sa nápadne podobajú na vyššie spomenutý Inside Out. Mladík menom Alex sa zaľúbi do spolužiačky menom Addie a rozmýšľa, akou správou si má získať jej pozornosť. Vo vnútri jeho telefónu však prebieha druhá linka, v ktorej vidíme mestečko Textopolis plné smajlíkov a emotikonov. Tí sú naprogramovaní k tomu, aby excelovali iba v jednej jedinej zobrazenej emócii a náplňou ich existencie je byť odoslaný v textovej správe.
Nachádza sa tu však aj emoji menom Gene. Ten má reprezentovať znechutený a nezaujatý výraz tváre „meh", no to sa mu tak úplne nedarí. Vie sa smiať, plakať a všetky ostatné veci, ktoré ho určite medzi najobľúbenejších a najpoužívanejších smajlíkov nedostanú. Gene sa teda vyberie na dobrodružstvo, počas ktorého sa chce preprogramovať s pomocou hackerky Hacky (v anglickom originále Jailbreak). Máme tu samozrejme aj záporáka, ktorý chce Genea vymazať z povrchu telefónu, a to ho núti prechádzať rôznymi aplikáciami (Candy Crush, Youtube, Spotify atď), až pokiaľ sa nedostane do Dropboxu. Už teraz si môžete o filme vytvárať vlastný obraz.
Hneď v úvodných minútach vidíme peknú scénku, počas ktorej všetky deti na ihrisku zízajú do svojich mobilov a vo mne zasvietila iskrička nádeje, že film možno nenápadne ukáže prstom na stechnologizovanú mládež, ktorá od svojich smartfónov nedokáže odtrhnúť oči. Nestalo sa. Práve naopak. Animák svojím spôsobom glorifikuje toto zmýšľanie a nijak výrazne to ani neskrýva. Jedna idiotská hláška strieda ďalšiu a vy sa nestačíte čudovať, ako bohapusto teší deti hovienkami, grimasami a podobnými blbosťami, zatiaľ čo im masíruje mozog peknučkou hudbou a logami firiem. Nebojte sa však. Vaše dietky nebudú vychádzať z kinosál osprostené, keďže Emoji film je v konečnom dôsledku nezaujímavý aj pre nich. Animácia je vyslovene škaredá, príbeh niekedy príliš komplikovaný a jazda telefónom nebude našincom okrem Youtube videí á la Pen Pineapple Apple Pen hovoriť nič.
V konečnom dôsledku nemá zmysel viac rozpitvávať niečo, čo nikdy nebolo pokope. Emoji film je hlúpa, nudná a zle napísaná či prevedená reklama, ktorej možná myšlienka je zahrabaná pod tonou trápnych vtípkov. Narozdiel od iných filmov s podobným prívlastkami však musím podotknúť, že sa neberie vážne. Zatiaľ čo vám pseudointelektuálna serióznosť typu 50 odtieňov prinesie pulzujúcu migrénu, vtip o smajlíkov sa stále nesie na grotesknej a detinskej vlne, pri ktorej sa nesnaží brať sám seba príliš vážne. Má však nejaké plusy? To ťažko. Počnúc animáciou, končiac krívajúcim tempom, je hlboko podpriemerným dielom, ktoré nezabaví vašich drobcov a už tobôž nie vás. Je to fajn oddychovka? Nie. Je to aspoň priemerný film? Nie. Je to najhorší animovaný film dekády? Asi áno. Miminimálne najhoršie hodnotený. Je to najhorší film dekády vôbec? Určite nie. Mali sme tu už aj horšie počiny. Ja mu udeľujem slabučkých 2/10 a podotýkam, že už nikdy v živote nechcem počuť žiadneho človeka staršieho ako 9 rokov počuť hovoriť nahlas slovo „kako".
