V ďalšom vydaní našej rubriky vám prinášame ďalšiu trojicu skvelých filmov, ktoré by ste si nemali nechať ujsť.
Po týždni sa vám opäť hlásime s našou rubrikou Tipy na filmy. V nej vám znovu predstavíme 3 najlepšie filmy, ktoré redaktori Filmkultu videli za posledný týždeň. Poďme teda rovno na to.
Dušan Š. – Chlapi neplačú (réžia: Alen Drljević, 2017)
Rozpad bývalej Juhoslávie a následná vojna si vyžiadali tisíce obetí. Šialený konflikt bol plný etnických čistiek, genocídy, znásilňovania a vraždenia.
Výborná dráma Alena Drljevića otvára tieto stále bolestivé rany a ukazuje, že proces zmierenia a vyrovnania sa s touto tragédiou bude pre všetky zaangažované krajiny veľmi náročný.
V prázdnom horskom hoteli sa stretne 8 vojnových veteránov rôznych národností a etník. Pod dozorom slovinského psychológa sa majú zúčastniť spoločnej terapie. Atmosféra je však napätá a nikto nevie, či bude táto terapia úspešná.
Chlapi neplačú je výborne zrežírovaná a napísaná dráma, ktorá hovorí o vojnových zverstvách prostredníctvom psychologických tráum a presvedčivo zobrazuje, aké nezmyselné násilie a koľko zbytočného krviprelievania prináša vojna.
Osobne by som možno prijal dlhšiu stopáž, vďaka ktorej by sme sa ešte viac mohli ponoriť ho hláv jednotlivých účastníkov. Napriek tomu ide o silný zážitok, ktorý by si nemal ujsť žiadny milovník náročnejších filmov. 8,5/10
Peter P. – 32. august na Zemi (réžia: Denis Villeneuve, 1998)
Populárna modelka Simone prežije autonehodu. Táto udalosť jej úplne zmení poradie životných hodnôt. Rozhodne sa mať dieťa, no je tu jeden problém. Nemá partnera.
Poprosí preto svojho najlepšieho kamaráta, či by ju neoplodnil. Ten je v šťastnom vzťahu a preto vymyslí plán, ako sa z toho vyvliecť.
Znie to ako klasická blbá komédia, však? Fór je v tom, že 32. august na Zemi je celovečerným debutom Denisa Villeneuva. Budúci tvorca kúskov, ako Prisoners, Blade Runner 2049 alebo Arrival už vo svojom debute ukázal, že ho čaká veľká budúcnosť.
Film koncipoval ako existenciálnu road-movie s prvkami komédie. A hoci to znie divoko, funguje to bez problémov. Najmä vďaka formálnej stránke. Fantastický strih, pekná hudba a krásna kamera vytvárajú originálnu atmosféru, ktorej vdýchlo sympatické herecké duo veľký kus človečiny.
Veľmi vydarená festivalovka sa síce režisérovej vysokorozpočtovej tvorbe nevyrovná, no aj tak dokáže na necelú poldruha hodinku poskytnúť pôsobivý kinematografický zážitok. 7,5/10
Oskar A. – The Imposter (réžia: Bart Layton, 2012)
Keďže milujem dokumenty každého druhu, nemohol som si na odporúčanie kolegu nechať ujsť ani tento. Pokiaľ ste však The Imposter ešte nevideli, rozhodne odporúčam nezisťovať si nič dopredu.
Úplne postačí, ak napíšem, že sa toto nenápadné dielko zaoberá zmiznutím 13-ročného Texasana menom Nicholas Barclay a neskôr jeho nájdením v Španielsku.
Režisér Bart Layton uchopil zamotané skutočné udalosti naozaj skvelým spôsobom, pričom vďaka nespoľahlivému rozprávačovi, výbornej réžii a premyslenom odhaľovaní jednotlivých informácií perfektne motá hlavu.
A to až do samotného konca, ktorý vyvoláva snáď ešte viac otázok ako na začiatku. The Imposter vyniká formou aj obsahom, dokáže pracovať s napätím, emóciami a diváka väčšinu stopáže jednoducho nenechá vydýchnuť.
No nechýbajú mu ani parádne naservírované zvraty. Ide skrátka o prvotriedny dokument, ktorý svojou znepokojivou a mrazivou atmosférou v pohode strčí do vrecka väčšinu súčasnej tvorby. 9,5/10
