Z továrne v českom meste Šumperk pochádzajú techwearové kúsky oblečenia, ktorých sa japonskí fanúšikovia módy nevedia nabažiť.
Je vzácnosťou, ak niektorá firma nevyrába všetko svoje oblečenie len v Číne a je ešte oveľa väčšou raritou, ak sa rozhodne renomovaná módna značka vyrábať svoje kolekcie v Česku alebo na Slovensku. Japonská značka Comme Des Garcons tak čas od času prekvapí teniskami od Slovenskej značky Novesta a v Česku je podobnou kuriozitou firma Tilak.
Tá vo svojej továrni v meste Šumperk vyrába outdoorové oblečenie najvyššej kvality a už dvadsať rokov spolupracuje aj s legendárnou techwearovou značkou ACRONYM Kanaďana Errolsona Hugha. Ak si ešte o Errolsonovi nepočul, jeho diela si už určite videl. Počas svojej kariéry totiž pracoval pre značky ako Stone Island alebo Burton a v portfóliu má aj niekoľko kolekcií Nike ACG.
Jeho kariéra by však pravdepodobne neexistovala, nebyť jedného československého reprezentanta v horolezectve, ktorý sa ešte pred revolúciou rozhodol šiť oblečenie do hôr. Roman Kamler začal tým, že si doma ušil spacák, pretože v tej dobe nebol na trhu žiadny, ktorý by spĺňal jeho predstavy. Firma Tilak dnes oblieka horolezcov, policajné alebo armádne jednotky a popritom sa jej darí aj medzi fanúšikmi módy, ktorí neváhajú za bundy z materiálov ako GORE-TEX zaplatiť aj tisíce eur.
- Ako sa outdoorová značka Tilak dostala medzi popredné módne značky
- Prečo sa jej podarilo uspieť v Japonsku skôr, než v Európe
- Koľko búnd ročne vyrobia
- Čo všetko stálo za jej vznikom
Ako ste sa v revolučnom období Československa dostali k americkému materiálu GORE-TEX?
Mám kamaráta, ktorý sa venuje cyklistike. Keď spadla železná opona, vybral sa na cyklistické závody do Nemecka a videl tam stánok značky Gore, ktorá práve prezentovala svoje produkty. O materiále GORE-TEX som mu ako horolezec už mnohokrát rozprával, a tak mi od nich priniesol leták. Na jeho poslednej strane bola dvojmilimetrovým písmom napísaná adresa firmy a ja som im so štipkou drzosti napísal list, v ktorom som ich požiadal o spoluprácu. Chcel som byť totiž prvou značkou v Československu, ktorej dá americká firma Gore licenciu na využívanie ich materiálov.
V Šumperku sme roky šili kolekcie značky ACRONYM a oni pre nás tvorili dizajn výrobkov Tilak.
V tom čase pre mňa pracovali dve brigádničky a mal som jeden šijací stroj po mame. V lete 1992 som ale dostal kladnú odpoveď na môj list a firma Gore ma pozvala do svojej Európskej centrály v Mníchove. S partiou kamarátov sme naskákali do Škody 120, počas cesty sme prespali v stane a v spacáku niekde pri blatistej ceste, ráno som sa navliekol do obleku a vyrazil na recepciu firmy. Na tabuli tam svietilo "Welcome Mr. Kamler" a mne preblesklo hlavou: "Ty vole, toto bude husté."
Zaviedli ma do veľkej zasadačky, v ktorej sedelo okolo stola sedem najvyšších manažérov. Bolo mi hlúpe prísť len tak s prázdnymi rukami, a tak som si od svojho otca, ktorý bol doktor, požičal kožený kufrík. Nemal som v ňom ale ani papier a ceruzku.
Okolo roku 2000 som už zamestnával 20 ľudí a mali sme obraty v miliónoch korún.
Ich prvou otázkou bolo, ktorým lietadlom som prišiel, že som tu tak skoro. Ja som to radšej zahovoril. Na uhladených nemeckých manažérov som ale očividne spravil dojem a pol roka po stretnutí som dostal licenciu na výrobu. Keď som im potom o niekoľko rokov neskôr rozprával skutočný príbeh mojej cesty do Mníchova, všetci sa išli popukať od smiechu. Dnes by to už takýmto živelným spôsobom nešlo.
Kedy začali veci naberať najväčší spád?
Naša značka existuje od roku 1986. Pôvodne sa volala Kamm sport a fungovala pod firmou, ktorá bola vedená na fyzickú osobu, teda na mňa. Okolo roku 2000 som však už zamestnával 20 ľudí a mali sme obraty v miliónoch korún. Tým pádom sme museli uvažovať nad zmenou právnej formy, prešli sme na akciovú spoločnosť a značka sa premenovala na Tilak. Od firmy Gore dnes využívame celé portfólio materiálov. Skúšali sme samozrejme aj iných výrobcov, ale zatiaľ mi ešte nikto neukázal niečo porovnateľné GORE-TEXu. Mnoho firiem výraba nepremokavé materiály so slušnými parametrami ako vodný stĺpec alebo priedušnosť. Väčšinou im ale chýba ten tretí, najdôležitejší parameter, ktorým je životnosť.
Ako sa do vašej továrne v Šumperku dostal jeden z najuznávanejších módnych návrhárov, Errolson Hugh?
Je to už viac než 20 rokov, kedy sa mi ozval šéf laboratórií firmy Gore, Stefan Marschar. Ten mal tip na jedného chalana, ktorý mal údajne zaujímavé nápady a hľadal firmu, ktorá by mu ich pomohla zrealizovať. Povedal som mu, že sa na to pozriem a za pol hodiny mi volá Errolson Hugh s tým, že by chcel vyrábať menšie série oblečenia, napr. 100 kusov, ale žiadna firma sa s ním o podobných malých objemoch nechce baviť.
Ja už som pár takýchto stretnutí zažil a vždy to skončilo tak, že od nás chceli nejaké vzorky - ideálne zadarmo - a potom aj to, aby sme daný objem zadarmo vyrobili. Rovno som mu teda povedal: "Hej Errolson, ja si myslím, že najlepšie by bolo, keby si sa k nám prišiel pozrieť osobne. Uvidíš, čo robíme a aké sú možnosti." Na tom to totiž vždy stroskotalo. On na to: "Jasné, čo tak v utorok?" A tak v utorok priletel a celé to začalo.
V Šumperku sme potom roky šili kolekcie jeho značky ACRONYM a oni pre nás tvorili dizajn výrobkov Tilak. Od outdooru ale postupne zamieril do módy, produkcia sa rozbehla, my sme už preňho nestíhali vyrábať, a tak sme sa rozdelili. Za pár rokov sme sa ale opäť stretli nad Poutníkom. ACRONYM si medzičasom založil vlastnú továreň hneď vedľa nás, kde doteraz vyrába všetko svoje oblečenie.
Prečo majú vaše bundy väčšiu popularitu v Japonsku, než v Európe?
S Tilakom fungujeme na japonskom trhu už 10 rokov - Japonci totiž nosia špičkové outdoorové oblečenie úplne bežne do mesta. Niektoré modely, ktoré sme vyrábali pre tamojší trh, však boli úplne nezmyselné a u nás by to nikto nenosil. Náš partner Takuja k nám raz prišiel a povedal, že sa pozná s jedným novinárom, ktorý miluje módu a chcel by našu bundu v špeciálnej farebnej kombinácii. Mala byť modrá s oranžovou kapucňou. Myslel som si, že sa zbláznil. On ju ale naozaj chcel a my sme si povedali, že mu ju vyrobíme. Jedna bunda sa ale šiť neoplatí, a tak sme ich vyrobili rovno 5. Poslali sme ich do Japonska, oni nám za ne normálne zaplatili a považoval som to za uzavreté.
Dva mesiace na to bol v Mníchove obrovský športový veľtrh, na ktorom sa objavil aj Takuja. Na stôl položil hrubý časopis GO OUT, ktorý je niečo ako japonská outdoorová biblia. Na prémiovom mieste v ňom bol inzerát s našou oranžovo-modrou bundou, u ktorého bolo napísané, že sa na trhu objavuje nová značka. Bol to vraj darček od toho novinára. Podobný inzerát by stál aj 20 000 €. Od tej doby sa už nečudujem ničomu. V Japonsku je všetko možné.
Pre japonský trh sme sa tak rozhodli vytvoriť špeciálnu kolekciu Poutník by Tilak. S dizajnom nám okrem ľudí z ACRONYM pomáha aj české štúdio BOA. K výrobe pristupujeme rovnakým spôsobom, ako pri produktoch Tilak. Poutník ale vzniká v menších sériách a nikdy to nebude masovka. V porovnaní s celou kolekciou Tilak predstavuje zhruba 10% našej výroby. Je to pre nás niečo ako čerešnička na torte. Výroba produktov Poutník je totiž veľmi nákladná a jeden prototyp tak vzniká aj niekoľko mesiacov.
Poutník nemal byť pôvodne dostupný v Európe, no ľudia sa o ňom dozvedeli cez internet a začali si ho žiadať. Museli sme ho tým pádom prispôsobiť nášmu trhu (pre Japonsko bola celá kolekcia vyrábaná len vo veľkostiach XS-M). Najväčšia veľkosť, ktorú sme tam predali bola L pre nejakého bojovníka sumo.
Akú úlohu hrá pri tvorbe kolekcií Poutník značka ACRONYM?
My sme s Errolsonom začali a dnes je z neho ikona. Tým pádom už je pre vlastnú značku ACRONYM viac tvárou než samotným tvorcom, aj keď sa stále podieľa na dizajnérskych procesoch. Modely našich kúskov z kolekcií Poutník nie sú dielom značky Acronym, ale navrhovali ich jednotliví ľudia ako Errolson, Johana alebo Osman, ktorí sa starajú aj o ich existenciu. Johana F. Schneider pracovala pre Acronym alebo Stone Island Shadow Project a potom si ju ukradli na vedúcu pozíciu dámskych športových kolekcií Nike. Osman Chaudhary rovnako spolupracoval so Stone Island, pracuje pre Acronymom a má na svedomí niektoré naše modely. V spolupráci so štúdiom BOA sa nám ich podarilo dať dokopy, prerobiť niektoré návrhy resp. veľkosti strihov a začali sme predávať aj v Európe.
Obliekame Špeciálne jednotky polície alebo armády ČR a našim veľkým zákazníkom je aj švajčiarska polícia kantónu Zürich, pre ktorú sme vyrobili už viac než 3000 búnd.
Kontaktujú vás japonské značky a návrhári s podobnými žiadosťami, ako svojho času Errolson?
Z Japonska nie. Tam je ten trh úplne iný a jeho chod tak radšej nechávam na našich partneroch. Keby sme ich tam nemali, už tam nie sme. Oni ten trh poznajú lepšie a riešia spolupráce s návrhármi. Občas nám dajú nejaký podnet ale nie je to tak, že by sa na nás z Japonska obrátil návrhár so žiadosťou o spoluprácu. Toto oni podľa mňa prísne rešpektujú a ak by chceli spolupracovať, oslovia našich distribútorov.
Pôvodne sme mali celkom dosť obchodných partnerov, ale postupne sme to osekali. Dopyt bol totiž obrovský a my sme nestíhali vyrábať. Aktuálne spolupracujeme len s vybranými predajcami, ktorí si väčšinou vyberú niečo z klasického outdooru a niečo zase z Poutníka. Prednedávnom sme sa však rozhodli navýšiť naše kapacity a vyčleniť ich práve pre Poutníka. Hľadali sme silného českého partnera, s ktorým by sme sa mohli spojiť a vybrali sme si obchod Queens.
Okrem módnych kruhov nosia Tilak aj policajti alebo horskí záchranári. Ktorí presne?
Obliekame Horskú službu Českej Republiky, vyhrali sme výberové konania pre horské služby, resp. vybrané jednotky aj na Slovensku, okrem toho obliekame Špeciálne jednotky polície alebo armády ČR a našim veľkým zákazníkom je aj švajčiarska polícia kantónu Zürich, pre ktorých sme vyrobili už viac než 3000 búnd.
Koľko búnd vyrobí ročne Tilak?
Ak by sme rátali len tie z GORE-TEXu, bolo by to niečo medzi 5 až 6 000 kusov ročne. To je naša kapacita. Okrem toho samozrejme vyrábame aj nohavice a ďalšie tisíce búnd, ktoré nie sú z GORE-TEXU.
