Supreme nosil už v roku 1997, dnes vlastní prvý resell obchod v Rakúsku (Rozhovor)

Značka Supreme patrí do mainstreamu už minimálne od roku 2010 a aj keď svet resellingu ovládajú primárne mladšie generácie, mnohí reselleri sú už dospelí, majú svoje rodiny, hypotéky a deti.  Alis, majiteľ obchodu Shank Corner, je však v rámci streetwearu a tenisiek ozajstný veterán. V tejto kultúre sa pohybuje už viac než 20 rokov a v roku 2018 dokonca otvoril prvý resell obchod na území Rakúska.

So značkou Supreme prežil Alis podstatnú časť svojho života, aj keď v určitých momentoch to už chcel vzdať, pouličná kultúra ho jednoducho pritiahla späť. V rámci rozhovoru sa s nami podelil o príbehy a informácie, ktoré nenájdeš v knižkách a ani na internete. Supreme je totiž preňho životný štýl a ak patríš do rovnakej skupiny ľudí, určite si sprav výlet do Viedne a navštív jeho obchod na adrese Goldschlagstrasse 112. 

Kedy si po prvýkrát počul o značke Supreme?

Bolo to pravdepodobne na konci roku 1995. V tom čase som začínal objavovať internet a prvou vecou, ktorú si ako mladý chalan začneš hľadať, bol skateboarding, magazín Thrasher a pod.. Supreme bola pre mňa len ďalšia skate značka, no v krátkom čase som začal chápať celú jej filozofiu. 

Okolo roku 1996 som býval v Hornom Rakúsku. Jeden chalan sa práve vrátil z dolovenky s rodičmi a do tamojšieho skate parku prišiel s niekoľkými kúskami od Supreme. To bolo prvýkrát, kedy som videl ich veci naživo. Hovoril nám o tom, že Supreme je teraz najhorúcejšou značkou v New Yorku a na sebe mal tričko Afro Skater. V tom čase už u nás boli populárne značky ako DC alebo Etnies, no toto bolo niečo úplne iné. Všetci sme poznali film Kids a sledovali sme aj newyorskú skate scénu, ale z produktov Supreme si okamžite dostal ten "newyorský feeling" a cítil si sa byť súčasťou tejto kultúry. 

Odporúčané

Ceny za jednotlivé kúsky z kolekcie Supreme x Louis Vuitton sa šplhajú do závratných výšin. Kam až môže zájsť reselling? 3. júla 2017 o 16:28

V roku 1997 som mal možnosť ísť do New Yorku. Popravde sme ukradli rodičom peniaze a kúpili letenky. Bol september, ja som práve oslávil 16. narodeniny a kamoš mal v New Yorku rodinu. Na letisku JFK vtedy neplatili tak prísne podmienky ako teraz a my sme boli dvaja hlupáci, ktorí ani nevedeli, čo robia. Kamoš ale chodil za svojou rodinou každý rok a tým pádom poznal zopár ľudí z ulice. V skratke vedel, ako to tam chodí. Inak by si nemohol len tak jazdiť cez brooklynský most alebo ísť do Queensu. Vyzerali sme síce ako ozajstní skateri, ale boli sme z Európy a v prvom rade sme neboli čierni. 

Vďaka jeho kamošom sme tak mohli byť súčasťou tamojšej scény, chodili sme na miesta, ktoré sme dovtedy poznali len z rapových videoklipov a ľudia nás akceptovali. Zhruba po dvoch dňoch sme sa vybrali na ulicu Lafayette, ktorá ale v tom čase vyzerala otrasne. Nič tu nebolo. Ostatné značky ako napríklad Zoo York už fungovali na vysokej úrovni, ale Supreme otvorilo svoj obchod na ulici, ktorá bola doslova mŕtva. Všetko to ale malo svoj význam. Do ich obchodu si mohol vojsť priamo na skateboarde a nikto ti nič nepovedal; pritom na iných uliciach ťa chceli policajti zastaviť už len kvôli tomu, že si mal skateboard. 

Ich estetika pre mňa reprezentuje špinavé betónové ulice New Yorku plné krvi a kokaínu v kontraste s mrakodrapom Trump Tower. Milujem to. 

Kúpil si si počas svojej prvej návštevy niečo alebo ti stačilo už to, že si zažil New York?

Pre mňa to bola len obyčajná návšteva skate shopu. Nič špeciálne. Vedeli sme, že je to nový obchod, ktorý robí veci presne pre nás, a tak sme sa tam išli pozrieť. Supreme predtým nepredávalo len vlastné veci, ale okolo roku 1997 sa im to už podarilo rozbehnúť a začali tam chodiť aj ľudia z Japonska. Podľa mňa získalo Supreme hype v 90-tych rokoch najmä vďaka Japoncom. Kúpil som si jednu šiltovku, pretože sa mi páčila. Ich tričká ma vtedy vôbec nezaujali; bolo tu totiž množstvo iných značiek, ktoré mali dobré grafiky a nikto, pochopiteľne, neriešil resell. 

Ako vyzeral v tom čase samotný obchod?