Druhá planéta od Slnka rozhodne nepatrí k najchladnejším objektom našej slnečnej sústavy, no podmienky pre vznik života sa tu vytvoriť mohli.
Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka a je veľká približne ako naša Zem. Jedným z rozdielov však je, že na jej povrchu vládnu teploty až 450°C, čo ťažko zvládajú aj odolné pozemské technológie, nie ešte ľudské bytosti. Avšak už naši predkovia, ktorí mali k dispozícii primitívne technológie, upierali svoje zraky k nebesiam a verili, že aj na tejto planéte môže jestvovať život. A práve o myšlienke života na Venuši je aj nové vedecké zistenie, informuje web sciencealert.com.
Samozrejme, v priebehu posledných miliónov rokov je len horúcim, nehostinným a mrakmi zahaleným objektom. Avšak, nie vždy tomu tak mohlo byť, naznačuje nová štúdia. Tím výskumníkov predstavil vo švajčiarskej Ženeve svoju hypotézu, ktorá zaujala širokú vedeckú obec. Tvrdia, že kedysi dávno mohla mať Venuša podmienky ako naša Zem.
Predpokladajú, že za súhry viacerých fyzikálnych faktorov mohla byť táto planéta schopná na svojom povrchu udržať obrovské plochy vody. K tomu všetkému mali prevládať teploty v rozmedzí 50°C a menej, čo je priaznivé pre vznik života. Priaznivé obdobie malo trvať niekoľko miliárd rokov. Avšak potom došlo k prudkej zmene, o ktorej stále vieme málo.
Približne takto vyzerá povrch Venuše. Len si domysli ešte hustú a horúcu atmosféru
Na Venuši sa muselo odohrať niečo veľké s obrovským dopadom, čo vypustilo do jej atmosféry značné množstvo plynov a oxidu uhličitého. A to až toľko, že planéta sa z toho dodnes nespamätala.
