Kvôli krvavým protestom ľudia tvrdia, že vegáni sú hlúpi, hovorí Nikoleta Kováčová alias Surová Dcérka

Nikoleta Kováčová, známa aj pod prezývkou Surová Dcérka, je slovenská vegánska influencerka, ktorá už niekoľko rokov šíri osvetu o výhodách vegánstva a udržateľnejšom životnom štýle. 

Za spôsob komunikácie so svojimi sledovateľmi si zvolila umiernený, pozitívny dialóg, názory prezentuje inteligentne a bez vnucovania. „Nikoho sa nesnažím presviedčať o svojich názoroch, ak s nimi nesúhlasia. Chcem radšej uľahčovať životy ostatným ľuďom, ktorí s vegánstvom plánujú začať, alebo len potrebujú poradiť s receptami.“ 

Odporúčané

Sajfa: Dieťa nemá byť kapitál, budeme opatrnejší v tom, čo ukázať 3. júla 2019 o 15:36

Momentálne sa chystá vydať prvú slovenskú vegánsku knihu s receptami, kde šikovne transformuje tradičné slovenské jedlá na vegánske alternatívy. Dokazuje tak, že aj pri vegánstve si človek môže vybrať zo širokej a pestrej škály jedál a nemusí sa v receptoch obmedzovať. 

Ako si sa dostala k vegánstvu?

Keď som sa v minulosti venovala modelingu, musela som veľmi veľa cestovať a nejaký čas žiť v zahraničí. Mala som predpísaný prísny jedálniček, no keď som prišla do Indie, zistila som, že sa takým spôsobom nedokážem viac stravovať, keďže veľa potravín tam bolo nedostupných, alebo boli na môj rozpočet príliš drahé.

Začala som preto hľadať alternatívne spôsoby s tým, že som bola rozhodnutá stravovať sa zdravšie. Najskôr som sa dostala k raw (surovému) vegánstvu, pretože to pre mňa bolo jednoduché, komfortné a uľahčilo mi život. Popritom som si začala zisťovať aj o etických a ekologických dôvodoch vegánstva a tie ma nakoniec presvedčili pri vegánstve ostať. 

Prischla ti prezývka Surová Dcérka, ale výlučne surovou stravou sa už nestravuješ. Kedy si tento spôsob stravovania zmenila?

Odkedy som prestala s modelingom a rozhodla som sa, že budem žiť na Slovensku. Prešla som vtedy na varenú stravu, lebo je to tu pohodlnejšie kvôli podnebiu a tomu, že tu máme iné lokálne potraviny.

Čo všetko raw vegánstvo zahŕňa? 

Veľa ovocia, zeleniny, rôzne semienka, klíčky strukovín a orechy, ktoré sú veľmi bohaté na proteíny a vitamíny. Aj keď sa to možno na prvé počutie nezdá, určite sa z toho dá nakombinovať veľmi pestrá strava. 

Necítila si sa niekedy kvôli takémuto jedálničku zoslabnutá?

Chudokrvnosťou som trpela celý čas, keď som žila na Slovensku. Keď som sa však vrátila z Indie a už som sa stravovala vegánskou stravou, tak som šla na krvné testy a zistili, že mám zrazu dostatok železa. Vysvetľujem si to tak, že keďže tá strava bola veľmi bohatá na vitamín C, pomohlo mi to so vstrebávaním železa.

Skôr by som teda povedala, že vegánstvo malo pre mňa omnoho viac zdravotných benefitov ako negatív. Okrem krvi sa mi zlepšila aj pleť, mám veľa energie, pevnejšie nechty, lepšie sa mi spí. Má to na mňa pozitívny vplyv aj po fyzickej, aj po mentálnej stránke, keďže som sa aj vďaka kvalitnému spánku stala viac optimistickejšou a vyrovnanejšou osobou. 

Odporúčané

140 influencerov a televízna reklama, ktorú videlo 3,5 milióna Slovákov. Bola masívna kampaň AboutYou s odstupom času efektívna? 1. júla 2019 o 16:31

Čítala som však, že zo začiatku prechod na vegánsku stravu nie je najľahší, práve kvôli počiatočným vedľajším účinkom.

V konečnom dôsledku tá zmena bola pozitívna, no pri prechode je niekoľko faktorov, ktoré musí človek zvážiť. Jedno z negatív môže byť aj to, že keď človek vysadí laktózu, pleť sa najprv zhorší. No po dvoch, troch mesiacoch som mala najlepšiu pleť, akú som kedy mala.

Ak ľudia nie sú zvyknutí jesť veľké množstvo strukovín, môžu nastať tráviace ťažkosti a pocit nafúknutého brucha, keďže žalúdok na takýto rapídny príjem vláknin nie je zvyknutý. Toto sú dve najčastejšie komplikácie, o ktorých počúvam. 

Sú nejaké živiny, ktoré musíš pri takomto stravovaní dopĺňať?

Každý vegán by si mal určite dopĺňať vitamín B12, ktorý produkujú baktérie, čo sa nachádzajú v hline alebo v tráviacich traktoch. Žijeme vo veľmi hygienickom svete, čo je naozaj dobré, no vedľajší efekt je ten, že sa k nám nedostáva vitamín B12 cez vodu alebo cez rastlinnú stravu. Musím si ho teda dodatočne dopĺňať, keďže ovplyvňuje krvotvorbu a povzbudzuje mozgovú aktivitu. 

Je síce pravda, že možno niekomu práve tento drastickejší spôsob otvorí oči, no otázkou je, aké množstvo ľudí si skôr pomyslí, že ide o hlúpych vegánskych extrémistov. 

Na svojom blogu spomínaš, že na vegánstvo sa odporúčaš ľuďom pripraviť. Akým spôsobom si sa pripravovala ty?

Čítala som na túto tému niekoľko kníh, pozerala som videá od ľudí, ktorí sa vegánstvu intenzívne venujú. Z osobných skúsenosti by som preto začínajúcim vegánom odporučila knihu Vegan for Life od Jacka Norissa a Virginie Messinovej.

Trvalo mi asi týždeň, čo som si vo voľnom čase študovala všetky informácie. Bolo to rýchle štúdium, ale stačilo mi to na to, aby som v tom videla zmysel. Počas toho týždňa som sa ešte v jedle neobmedzovala, no potom som úplne vylúčila živočíšne produkty, keďže som sa rozhodla stať vegánkou. Každému však určite odporúčam naštudovať si o vegánstve dopredu a prečítať si overené informácie o tom, na čo všetko si dávať pozor a ako sa správne stravovať. 

Nikdy sa ti nestalo, že si si to neskôr na moment rozmyslela, alebo si spravila výnimku, keď si šla von s kamarátmi? 

Myslím si, že keď človek do toho zapojí etiku, tak je menšie riziko, že ho spoločnosť presvedčí prestať byť vegánom. Na mňa spoločenský tlak nevplýval, pretože sa obklopujem rozumnými ľuďmi, ktorí moje rozhodnutie prijali bez problémov. Určite by bolo jednoduchšie jesť všetko a sú momenty, kedy môže byť vegánske stravovanie komplikované, no dôvody prečo som sa tak rozhodla sú presvedčivejšie ako chvíľkové pokušenie. 

Ako to riešiš v reštauráciách s potravinami, o ktorých nemáš istotu, že sú vegánske? Napríklad hranolky môžu byť vyprážané v masti. 

Vždy sa o tom snažím informovať u čašníkov a pýtam sa aj na uvedené alergény. Nie každý však vie, čo vegánska strava obnáša, tak niekedy musím konkrétne vymenovať, či jedlo prišlo do styku s mliekom, vajcom alebo maslom. Snažím sa však používať aplikáciu Happy Cow, ktorá mi s prehľadom o reštauráciách s vegánskymi možnosťami pomáha. 

Kedy si sa rozhodla, že budeš inšpirovať ostatných, aby sa aj oni dozvedeli o výhodách vegánstva? 

Prišlo to prirodzene, pretože som svoj prvý blog začala písať, keď som mala 15 rokov. Písaniu som sa venovala aj na škole, keďže som študovala žurnalistiku a potom, keď som sa stala vegánkou, tak som s blogom opäť začala, pretože som zase mala tému, ktorej sa môžem intenzívne so záľubou venovať. 

Aký je podľa teba najzaužívanejší mýtus, ktorý sa o vegánstve šíri?Asi ten, že nám chýbajú bielkoviny. Je to veľmi starý, faktami prekonaný mýtus, no doteraz sa s ním stretávame. Bielkoviny nie sú zastúpené len v mäse, ale aj v strukovinách, orechoch a ostatných plodoch. Ak sa vegán stravuje vyvážene, prísun bielkovín je jednou z našich najmenších starostí. 

Okrem mýtov o vegánoch sa určite na dennej báze stretávaš s množstvom otravných otázok a dezinformácií. Ktoré ti prekážajú najviac?

Asi keď niekto argumentuje tým, že aj rastliny cítia bolesť. Ďalší argument, ktorý nemám rada je ten, keď niekto tvrdí, že krava nie je pes, ale hospodárske zviera, ktoré je predurčené stať sa potravou.

Ľudia si automaticky myslia, že zviera je stroj na mäso a nemá povedomie o svete, nemá emócie a nič necíti. My však nikdy tie zvieratá nevidíme v pozícii, ako je napríklad pes. Keby sme sa ku krave alebo prasiatku správali ako ku psovi, tak by sa k nám to zviera správalo podobne ako práve ten pes.

Dokonca sú prasiatka inteligentnejšie ako psy. My ich však vidíme len vo veľkochovoch, nedostáva sa im žiadnej lásky a skôr sa dá povedať, že sa ľudí boja. To my sami sme si určili, aké zviera bude náš kamarát a aké bude potrava, nie je to dané od Boha ani nič podobné. Každé zviera by si preto malo byť rovnocenné, tak ako je to pri ľuďoch. 

V jednom zo svojich YouTube videí si sa vyjadrila, že nechceš mať deti. Rozhodla si sa tak tiež z ekologických dôvodov, keďže sa hovorí, že preľudnenie je tou najväčšou hrozbou pre našu planétu?