Radiácia neodmysliteľne patrí k nášmu životu, aj keď ju nevidíš.
Seriál Černobyľ vyvolal v ľuďoch obrovský záujem o rádioaktivitu. Hrozivé zábery z okolia vybuchnutého reaktora, zachytávali miesta, kde sa nič netušiaci hasiči dostávali do priameho kontaktu s extrémnymi dávkami radiácie a množstvo z nich zomrelo na chorobu z ožiarenia. V priebehu niekoľkých sekúnd boli kvôli odkrytému jadru reaktora vystavení obrovskej dávke ionizujúceho žiarenia, ktoré začalo narúšať štruktúru buniek v tele.
Možno si však ani netušil, že sa s takýmto ionizujúcim žiarením stretávame aj my v každodennom živote. Záleží na viacerých faktoroch, do akej miery nám ionizujúce žiarenie škodí, pretože bez toho, aby si svoje okolie akokoľvek ovplyvňoval, sa aj v tejto chvíli stretávaš s prirodzenou radiáciou pozadia.
Okrem toho si dokonca svoju dennú dávku radiácie dopraješ aj prostredníctvom niektorých potravín ako banány, návštev v ambulancii svojho lekára, alebo len tým, že prídeš na letisko a nastúpiš do lietadla. Kde všade sa s radiáciou stretávame v bežnom živote?
Ionizujúce žiarenie
Na našej planéte sa stretávame s dvomi základnými druhmi žiarenia – ionizujúcim a neionizujúcim. Najväčší rozdiel medzi nimi spočíva v schopnosti ionizujúceho žiarenia pomocou svojej energie rozbíjať chemické väzby a vytvárať ióny. Ionizácia znamená, že takéto žiarenie je schopné z vnútra atómov odtrhávať elektróny. Určite si spomínaš, že jadrá atómov tvoria záporne nabité elektróny, kladne nabité protóny a neutrálne časti nazývané neutróny.
Ak je počet neutrónov rovnaký ako počet protónov, jadro atómu je stabilné. Keď však počet nie je rovnaký a kolíše, jadro svoju stabilitu stráca a stáva sa nestabilným. V tej chvíli v ňom vzniká prebytočná energia, ktorej sa potrebuje zbaviť, a tak zo seba vyžaruje častice – cieľom je, aby sa z nestabilného jadra opäť vďaka uvoľneniu energie stalo jadro stabilné. Látky, ktoré majú nestabilné jadrá s prebytočnou energiou nazývame rádioaktívne, pretože bez pričinenia vysielajú žiarenie do okolia.
Aby sme jednotlivé zdroje, dávky či účinky ionizujúceho žiarenia mohli zmerať, musíme sa obrátiť na dozimetriu. Jej úlohou je poskytovať ľuďom informácie o detekcii žiarenia. Najčastejšie sa s ňou zrejme stretávaš v hrách a videách, kde počuješ charakteristické praskanie, keď sa hlavní hrdinovia blížia do radiáciou zamorenej zóny.
Zo seriálu Černobyľ vzniklo aj množstvo vtipov o úrovni prítomnej radiácie. Vedúci zmeny v jadrovej elektrárni tam všetkých presviedčal, že 3,6 röntgenu nie je taký hrozný údaj, a tak ťa zrejme zaujíma, čo ten röntgen vlastne predstavuje. Kedysi sa v minulosti používal na meranie expozície ionizačnému žiareniu, dnes je však röntgen zastaraná jednotka, namiesto ktorej sa používa coulomb na kilogram.
Nás ale bude najviac zaujímať dávkový ekvivalent. Až ten aj s pomocou jednotky sievert skúma ionizujúce žiarenie biologicky účinkuje na živé organizmy. Tento ekvivalent závisí od toho, koľko žiarenia tvoje telo absorbuje a inak vplývajú aj rôzne typy žiarenia. V tomto prípade dávkový ekvivalent zachytáva veľkosť dávky gama žiarenia, čo sú elektromagnetické vlny pohybujúce sa rýchlosťou svetla.
Gama žiarenie je pre človeka nebezpečné, pretože ľahko preniká cez ľudské telo a ničí chemické väzby v atómoch. Zastaviť ho vieme betónom či olovom, čo je aj dôvod, prečo v seriáli Černobyľ nosili likvidátori olovenú ochranu medzi nohami a pôvodný sarkofág bol vlastne obrovskou betónovou konštrukciou. Jednotky sieverta však neberú do úvahy len samotnú rádioaktívnu látku, ale aj to, ako ďaleko sa od nej nachádzaš.
Okrem toho nesmieme zabúdať ani na vplyv na konkrétne orgány, čím sa zaoberá váhový faktor a o nič menej dôležitá je efektívna dávka. Ilustrovať ju vieme na prípade fajčiara – ten pri fajčení prijíma v tabaku aj stopové prvky rádioaktívnych látok, ktoré pôsobia na tkanivá a bunky najmä v dýchacej sústave a pľúcach. Zvyšuje si tak riziko vzniku rakoviny pľúc, ale keďže tieto prvky takmer nepôsobia na ostatné orgány, u nich sa riziko rakoviny nezvyšuje nijak výraznejšie v porovnaní s inými ľuďmi.
Aká dávka radiácie škodí?
Predtým, ako začneme analyzovať, prostredníctvom ktorých potravín každý deň prijímaš dávku radiáciu, si musíme ozrejmiť, aké dávky vedia byť nebezpečné pre ľudské zdravie. Vo všeobecnosti by si mal človek dávať pozor na to, aby nebol naraz vystavený dávke 1 sievert, pretože práve po prekročení tejto hranice sa na nás začínajú prejavovať symptómy choroby z ožiarenia. Spočívajú v malátnosti, bolesti hlavy, úzkosti či zvracaní, ale vďaka liečbe nemusí takéto ožiarenie znamenať vážnejšie následky.
Oveľa horšie by si však dopadol, keby dávka ožiarenia dosiahla okolo 8 sievertov. V tej chvíli by si človek podpísal rozsudok smrti, pretože takáto dávka sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedá zvrátiť ani liečbou a človek do niekoľkých dní či týždňov zomiera. Len pre ilustráciu, keby si bol jedným z hasičov zasahujúcich krátko po výbuchu reaktora v Černobyle, dávka radiácie by presahovala 50 sievertov. Na akútnu chorobu z ožiarenia preto množstvo z nich aj zomrelo.
Kde sa s radiáciou stretávaš v živote?
Všade. Takto by znela jednoduchá odpoveď, pretože prirodzená radiácia planéty je všade okolo nás, ale jej úroveň je taká zanedbateľná, že nemá vplyv na tvoje zdravie. Aj keď už vieš, že dávka radiácie škodlivá pre ľudský organizmus sa uvádza v sievertoch, väčšina z nasledujúcich aktivít dosahuje takú nízku úroveň, že musia byť odmerané v milisievertoch či mikrosievertoch.
Pri týchto meraniach platí, že 1 sievert je 1000 milisievertov a 1 milisievert je zase 1000 mikrosievertov. Ak je dávka nad 1 sievert potrebná na to, aby si začal vážnejšie pociťovať chorobu z ožiarenia, potom ťa zrejme poteší fakt, že bežný človek ročne prijme priemerne 3,65 milisievertov radiácie – a teda 0,00365 sievertov. Našťastie dostatočne ďaleko od nebezpečnej hranice.
Banány
Možno si sa už stretol s videami, kde ľudia upozorňovali, že dávku radiácie prijímaš aj z bežného banánu. Môže za to draslík prítomný v tomto ovocí, ktorý obsahuje aj rádioaktívny izotop draslík-40. Napriek tomu, že je izotop rádioaktívny, každým zjedením banánu absorbuješ len približne 0,1 mikrosievertu radiácie.
Aj preto odborníci kedysi vymysleli špeciálny index banánovej radiácie (Banana equivalent dose), pomocou ktorého občas ilustrujú vplyv a rozsah radiácie. Ak si predstavíš, že by si musel zjesť niekoľko miliónov banánov, aby sa u teba objavili príznaky choroby z ožiarenia, tvoj strach z rádioaktívnych banánov rýchlo pominie.
Mimochodom, kritika banánového indexu spočíva v tom, že prijatá radiácia nie je kumulatívna, a teda sa v tvojom tele každým zjedeným banánom nezvyšuje – náš organizmus na čele s obličkami sa stará o to, aby bola stále udržiavana na rovnakej úrovni. Zvýšenú radiáciu preto v tele môžeš registrovať len pár hodín po zjedení ovocia.
Radiácia pozadia
Každé miesto na svete je rádioaktívne. Naša planéta vyžaruje prirodzenú dávku radiácie, ktorá sa pohybuje okolo 0,1 do 0,2 mikrosieverta za hodinu. Tieto dávky ožiarenia sú kumulatívne, a tak si ročne nazbieraš priemernú dávku, ale strachovať sa nemusíš. Keď prirodzenú radiáciu porovnáš so zjedením jedného banánu, zistíš, že aj konzumáciu tohto ovocia prijmeš 0,1 mikrosievertu radiácie.
Ak si však myslíš, že na niektorých miestach, kde boli kedysi testované jadrové zbrane, alebo boli rovno odpálené atómové bomby, bude radiácia astronomicky vysoká, tak sa mýliš. V Hirošime, kde Američania zhodili atómovú bombu na konci druhej svetovej vojny, dnes zaznamenáš len okolo 0,3 mikrosievertu radiácie za hodinu.
Murovaná nehnuteľnosť
Keďže radiáciu nevidíš voľným okom, nemáš si ako uvedomiť, že aj obyčajný život v murovanom dome alebo paneláku spôsobuje prijímanie dávok radiácie. Doteraz sme síce hovorili o dávkach v mikrosievertoch za hodinu, ale teraz prejdeme k dávkam za rok. Za 365 dní života v murovanej nehnuteľnosti dnes prijmeš okolo 70 mikrosievertov.
Spánok vedľa inej osoby
Ak spávaš v posteli sám, pomyselne sa chrániš pred zbytočnými dávkami radiácie. Síce srandujeme, ale ak spávaš po boku svojho partnera či partnerky, naozaj aj od nej prijímaš istú dávku radiácie. Keďže je naša planéta prirodzene rádioaktívna, rovnako sme na tom aj my, a tak ročne spánkom so svojím partnerom prijmeš okolo 0,05 mikrosievertu radiácie. Väčšiu dávku dostaneš aj z banánu.
Lietanie
Väčšina ľudí sa bojí lietania preto, že nemajú svoj osud vo vlastných rukách a majú strach z pádu stroja. Len málokto pritom vie, že keď sa nastúpiš na palubu lietadla a odletíš do svojej destinácie, vo výške okolo 10 000 metrov, čo je štandardná letová výška, prijmeš približne 2,2 mikrosievertu za hodinu.
Keď letíš dve hodiny, tak sa dávka samozrejme zdvojnásobí. Na dlhších letoch, najmä tých zaoceánskych, dávka radiácie stúpa až na 3 mikrosieverty za hodinu. Keby si letel z amerického mesta Los Angeles do New Yorku, dostal by si dávku okolo 40 mikrosievertov.
Návšteva Černobyľu
Seriál Černobyľ spôsobil obrovský nárast záujmu o výlety do zakázanej zóny okolo reaktora, ale ak by si sa tam rád šiel pozrieť aj ty a nejdeš len preto, že sa bojíš radiácie, tak zbytočne. Dnes tam pár desiatok metrov od reaktora v sarkofágu prijmeš okolo 1 až 5 mikrosievertov za hodinu. Aj práve vďaka novému sarkofágu, ktorý spôsobil takmer štvornásobný pád úrovne radiácie.
Návšteva zubára
Aj u zubára platí podobné pravidlo ako na palube lietadla. Ľudia sa zvyčajne obávajú vŕtania či vytrhávania zubov, ale keď ti zubár oznámi, že bude potrebovať novú rontgenovú snímku, dostaneš do tela dávku radiácie navyše. Nejde však o žiadnu extrémnu úroveň, takýto úkon spôsobí okolo 3,5 mikrosievertov radiácie.
Život v blízkosti atómovej elektrárne
Ak na Slovensku žiješ v okolí niekoľkých desiatok kilometrov od jadrovej elektrárne, štát ti v pravidelných niekoľkoročných intervaloch domov posiela jódové tablety, aby si sa v prípade potreby vedel proti radiácii trochu chrániť. Život vedľa jadrovej elektrárne však nie je ničím výnimočný. Za deň kvôli nej absorbuješ okolo 0,09 mikrosieverta, čo je menej ako dávka od elektrárne na spaľovanie uhlia či dennej dávky radiácie z prírodných zdrojov.
Röntgen hrude
U zubára je dávka radiácie zanedbateľná, ale keď musíš podstúpiť vyšetrenie hrude röntgenom, dávka sa trochu zvýši. V ambulancii tvoje telo absorbuje okolo 5 mikrosievertov, čo je v konečnom dôsledku nepodstatné číslo. Aspoň však budeš nabudúce vedieť, že častice prenikajúce tvojím telom, aby mohol prístroj vytvoriť obraz potrebný pre diagnostikovanie ochorenia alebo zlomeniny, sú rádioaktívne.
Mamograf
Lekári sa snažia predchádzať nádorovým ochoreniam ženských pŕs, a tak sa na diagnostikovanie takýchto komplikácií využíva prístroj s názvom mamograf. Funguje na podobnom princípe ako rontgen, ktorý vyhodnocuje zmeny v hustote tkaniva pomocou rontgenového žiarenia. Keď ho žena podstúpi, vystaví sa ožiareniu okolo 400 mikrosievertov.
CT sken
Aby mohli lekári vytvoriť oveľa detailnejší obraz tvojho tela, keď podstúpiš vyšetrenie na CT skene, tvojím telom prejde omnoho viac intenzívnejších rádioaktívnych častíc. Nejde o žiadnu životu nebezpečnú procedúru, ale niektorí ľudia sa obávajú, že CT sken zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Keď si už niekedy bol na vyšetrení hrude, dostal si dávku okolo 5000 mikrosievertov. Ak si podstúpil CT sken celého tela, dávka mohla byť okolo 10000 mikrosievertov.
Medzinárodná vesmírna stanica
Na zem prúdi množstvo kozmických rádioaktívnych lúčov, ktoré vedia tvoju dávku ožiarenia výrazne zvýšiť. Aj preto dostávaš väčšiu dávku radiácie, keď v lietadle letíš vo veľkej výške. Ak by si však pracoval ako astronaut, tvoje telo by si muselo zvyknúť na dávku okolo 80-tisíc mikrosievertov v priebehu 6 mesiacov. Astronauti na ISS nezostávajú celý rok, ale keby to tak bolo, prijali by dávku 120-tisíc mikrosievertov.
Fajčenie
Väčšina fajčiarov si možno ani neuvedomuje, že každou cigaretou do seba prijímajú novú a novú dávku radiácie. V praxi to vyzerá tak, že keď tabak rastie v prírode, zachytáva na svojich listov prirodzene sa vyskytujúce rádium, ale z rôznych hnojív aj stopové prvky rádioaktívneho olova či polónia. Keď potom fajčíš približne 1 škatuľku denne, za rok prijmeš okolo 24 000 mikrosievertov. Ako keby si dohromady zjedol 240-tisíc banánov.
