Likvidátora žijúceho na Slovensku, Sergeja Rezničenka, sme sa spýtali na jeho názor na seriál Černobyľ.
Pred pár dňami sme v Sečovciach navštívili jediného likvidátora Černobyľu, Sergeja Rezničenka, ktorý žije na území Slovenska. Keďže si seriál Černobyľ po celom svete získal obrovskú popularitu, nemohla chýbať ani otázka, či pán Rezničenko seriál tiež sleduje.
Napriek tomu, že jemu a celej jeho rodine tragédia v Černobyle zničila zdravie, si seriál pred naším stretnutím pozrel a bol viac než skeptický. „Je to úplná blbosť,“ začal takto nelichotivo rozprávať o momentálne najlepšie hodnotenom seriáli na svete.
„Bolo mi na zvracanie z toho seriálu. Aj keď si myslím, že v skutočnosti to bolo trochu inak, stále to vyvolávalo bolestivé spomienky,“ hovorí Sergej, ktorý sa rozhodol ho celý dopozerať aj napriek nepohodliu, ktoré v ňom seriál vyvolával.
Je síce pravda, že veľa vecí zobrazených v seriáli sa odohralo tesne po výbuchu reaktora a pán Rezničenko bol ako likvidátor povolaný až v septembri 1986, a preto sa nemôže vyjadriť ku všetkému, no z jeho svedectva sme vybrali tri udalosti, ktoré zažil na vlastnej koži.
Keď v zóne pracoval, alkohol bol prísne zakázaný
Nebolo to tak však stále. V seriáli bolo ukázané, ako likvidátori pijú vodku, aby odbúrali stres z ťažkých prác a pripravili sa na zabíjanie domácich miláčikov, ktorí museli ostať v rádioaktívnej oblasti po evakuácii mesta.
V skutočnosti sa likvidátorom na začiatku vodka dávala, no vraj preto, že by mala prečistiť štítnu žľazu od radiácie. Inštrukcie boli jasné, deci vodky každé dve hodiny, ktoré človek strávi v zakázanej oblasti.
Podľa Sergeja sa však situácia čoskoro vymkla z rúk. „Vodičom dávali poldeci a robotníkom deci. No nikomu tak málo alkoholu nestačilo, dali si vždy viacej a čoskoro nemohli vôbec pracovať, nieto ešte šoférovať. Keď som tam bol, alkohol bol prísne zakázaný a boli sme kontrolovaní, či naozaj nepijeme. Neviem, čo sa však čudovali. Chlapi už začínali mať veľké bolesti a pri nedostatočnej lekárskej starostlivosti im to vodka aspoň trochu uľahčila.“
Ako nám Sergej v predošlom rozhovore povedal, zákaz alkoholu niektorým likvidátorom nepomohol. Po príchode zo zóny sa pomocou alkoholu vysporiadali so svojimi zdravotnými ťažkosťami a nesplnenými sľubmi od veliteľov z komunistickej strany o tom, ako sa o nich štát postará. Tí, čo to nevydržali, si nakoniec siahli na život a ukončili svoje trápenie.
Prežili vojnu v Afganistane, no v októbri zomreli v Černobyle
Sergej bol ako likvidátor povolaný v septembri a v októbri sa kvôli zachyteniu o žeriav zrútila helikoptéra. Preto scéna, ktorá sa odohrala v prvej epizóde, kde helikoptéra pár hodín po výbuchu reaktora zmizne v oblaku čierneho dymu a o niekoľko sekúnd sa zrúti do reaktora, je vymyslená.
„Žiadny čierny dym sa z reaktora nevyparoval, čiže to vôbec nebolo tak, že by ich radiácia omámila a zabila. Boli to všetko dôstojníci, ktorí sa vrátili z vojny v Afganistane, kde zažili neuveriteľné zverstvá a prežili to. Prišli odtiaľ pomáhať do Černobyľu, zasekla sa im vrtuľa v žeriave a všetci do jedného zomreli. Hrozná tragédia.“
Likvidátori zvieratá kŕmili, neodstreľovali ich
Niežeby seriál Černobyl nebol dostatočne pochmúrny sám o sebe, no asi najsmutnejšou epizódou pre všetkých milovníkov zvierat bolo odstreľovanie dobytku a domácich maznáčikov, ktorí ostali opustení v zasiahnutej oblasti.
Podľa Sergeja sa takéto niečo nikdy nestalo a scény boli vymyslené. Niektoré zvieratá sa totiž naozaj odstreľovali, no určite sa to nestalo v obytných zónach. Žiadne zvieratá tam totiž už neboli, keďže dávno utiekli.
On sám jazdil každý deň vo vnútri 30-kilometrovej zakázanej zóny a takmer nikdy na žiadne zviera nenatrafil. Z lesnej zvery vraj videl len jedného jeleňa, ktorý krvácal z nosa, no mal ho zakázané zastreliť. Na stanici, kde v noci prespávali, však mali aj psa, niekoľko mačiek, kačíc a holubov.
O všetky z nich sa starali, dávali im zvyšky jedla a nikoho z nich ani nenapadlo ich zabíjať napriek tomu, že sa správali zvláštne. Všetky zvieratá sa totiž navzájom akceptovali a dokonca aj jedli z jednej misky.
Sergej spomína aj na to, ako sa na trhovisku po katastrofe objavili obrovské kapre a sumce, čo očividne pochádzali z Černobyľu. „Okolo zóny bolo zakázané chytať ryby, no našli sa aj výnimky, ktoré chceli rýchlo zarobiť. Keď sme sa ich potom na trhu pýtali, prečo sú ich ryby také veľké, povedali nám, že len preto, lebo sú prekŕmené. Radiácia sa usadila v spodnej vode, a preto sa niet divu, prečo sú tie ryby také obrovské. Nikdy by som sa ich ani nedotkol, no aj dnes ich tam nelegálne predávajú.“
Podľa Sergejových slov sa dodnes účinok radiácie na tieto zvieratá skúma, a preto je zakázané ich strieľať. Niet sa čomu čudovať, keďže aj samotného Sergeja a jeho synov skúmali. Tí sa skúmať nechali, pretože v tej dobe chceli odpovede na svoje zdravotné problémy, ktorých sa žiaľ tak skoro počas komunistického režimu nedočkali.
