Oficiálne údaje hovoria, že Rómovia tvoria iba 2 % obyvateľstva. Ich skutočný počet by však podľa odhadov mal dosahovať 8 %.
Podľa údajov Štatistické úradu SR žilo v roku 2011 na území našej krajiny 5 400 000 ľudí. Väčšinu z nich tvoria etnickí Slováci, no ako isto vieš, v našej krajine žijú aj veľké národnostné menšiny. Najväčšiu z nich dlhodobo tvoria Maďari. Na „krk im však dýchajú“ Rómovia a prvú trojicu uzatvárajú Rusíni.
V oficiálnych číslach je uvedené, že je medzi nami približne 105 000 Rómov, čo sú 2 % z celkového počtu obyvateľstva. Myslíš si, že je to pravda? Ani my nie, tak sme sa rozhodli pozrieť bližšie na rómsku problematiku.
Maďarov dlhodobo ubúda, Rómov zasa pribúda
Dlhodobo sa ako najväčšia menšina na Slovensku považovala práve maďarská. A právom. Po maďarizácii, rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa bolo potrebné nakresliť hranice tam, kde nikdy neboli. Spôsobilo to vznik obrovskej maďarskej menšiny na novom slovenskom území. Jej počet bol po sčítaní v roku 1991 okolo 570 000.
Dynamické 20. storočie uplynulo, žijeme v roku 2019 a situácia sa z demografického hľadiska zmenila. Počet Maďarov za obdobie rokov 1991 a 2011, čo je 20 rokov, klesol o 112 000.
K maďarskej národnosti sa v roku 2011 prihlásilo 458 000 osôb, no maďarčinu ako materinský jazyk používa 508 000 osôb. Faktom je, že tisícky slovenských Rómov hovoria po maďarsky.
Oficiálne údaje hovoria, že z demografického hľadiska tvoria Rómovia iba 2 % obyvateľstva. Ich skutočný počet by však podľa odhadov mal dosahovať 8 %
Odkiaľ sa zobrali Rómovia?
Je všeobecne známe, že pravlasťou Rómov je India. S najväčšou pravdepodobnosťou sa pred vyše 1 500 rokmi vybrali z oblastí severozápadnej Indie smerom na západ. Dôvod ich uvedenia do pohybu nie je dodnes presne špecifikovaný.
Prvý kontakt s európskym kontinentom sa udial vtedy, keď prešli z dnešného Turecka na juh Balkánu. Odtiaľ sa v priebehu dlhých dekád rozptýlili a vybrali smerom na všetky svetové strany a dosiahli takmer všetky kúty Európy.
Na územie dnešného Slovenska prišli prvé väčšie skupiny okolo 13. - 14. storočia. Boli z nich muzikanti, kováči, remeselníci a ich služby boli žiadané. Samozrejme, dochádzalo aj ku krádežiam a ďalším druhom nevľúdnych činov, ale ani pôvodné domáce obyvateľstvo nebolo „sväté“. Postupom rokov sa Európania voči Rómov začali viacej ohradzovať, prenasledovať ich a robiť im zle. Ani v Uhorsku nemali na ružiach ustlané.
Veľký zlom v ich životoch u nás nastal počas panovania Márie Terézie, ktorá zaviedla hneď niekoľko reforiem. V 18. storočí sa tak rozhodlo, že Rómov bude potrebné usadiť a ukončiť ich kočovnícky spôsob života.
Boli donútení prestať rozprávať rómskym jazykom a zatrhli im aj usádzanie na okrajoch miest a spoločnosti celkovo. Chceli ich jednoducho zmeniť a prispôsobiť ich tak, ako chceli a aby pomáhali ríši. Rómovia sa na Slovensku začali usádzať až v 18. a 19. storočí, čo je pomerne neskoro.
Najviac Rómov je na východe a juhu Slovenska
Kde sú, koľko ich je a ako žijú? Najlepším zdrojom pre odpovede na položené otázky je doposiaľ Atlas rómskych komunít z roku 2013. Jeho aktualizovaná verzia mala vyjsť vo februári tohto roka, no zatiaľ ju verejnosť ešte nemala možnosť vidieť.
Pri pohľade na mapu znázorňujúcu percentuálny podiel Rómov v obciach Slovenska je úplne jasné, kde sa nachádzajú najväčšie koncentrácie jednej z našich najväčších menšín. Sú nimi oblasti najmä na juhu a východe republiky. Z výskumu vyplynulo, že Rómovia žijú v každej tretej obci na Slovensku. Najviac ich je v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji.
Ak by sme sa riadili podľa oficiálnych údajov zo sčítania z roku 2011, žilo by na Slovensku 105 000 Rómov, čo je len okolo 2 % obyvateľstva. Je však jasné, že tento údaj má od reality pomerne ďaleko a oveľa hodnovernejším zdrojom je práve Atlas rómskych komunít 2013 (ešte presnejší bude ten z aktuálneho roka, len ho musí ministerstvo zverejniť).
Celkovo je pre štatistov problémom aj situácia, kedy sa Róm zahlási ako Slovák alebo Maďar, pretože má aj takú možnosť. Rómovia dnes komunikujú najmä po slovensky, rómsky a maďarsky. Preto, ak je niekto pôvodom Róm, neznamená to, že vie automaticky aj po rómsky.
Rómovia žijú buď integrovane medzi majoritným obyvateľstvom priamo v mestách a dedinách alebo, čo je prípad najmä východného Slovenska, v osadách a sídlach na okrajoch miest a obcí.
Príklad osady na okraji dediny/mesta. Pozeráš sa na usadlosť v Smižanoch neďaleko Spišskej Novej Vsi
Najväčšou osadou na Slovensku je obec Jarovnice, kde žije okolo 5 000 Rómov a tvoria tak 84 % všetkých obyvateľov dediny. Z percentuálneho hľadiska by sme čisto rómsku obec našli neďaleko Starej Ľubovni na severe krajiny. Je ňou Lomnička s 2 500 obyvateľmi a 100 % z nich sú Rómovia.
Počet Rómov žijúcich v osadách na okrajoch sídiel je menší ako tých, ktorí žijú integrovane s majoritnou spoločnosťou
Ako bude ďalej rásť rómska komunita?
Otázka, na ktorú by chcel poznať odpoveď každý. My sa oprieme o dokument s názvom Prognóza vývoja rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025 z dielne INFOSTAT-u. Vypracovaný bol v roku 2002 a jeho autorom je Boris Vaňo.
Odhaduje, že plodnosť rómskych žien bude každým rokom klesať a približovať sa k plodnosti majoritného obyvateľstva. Zároveň očakáva, že dĺžka života sa bude predlžovať ako u žien, tak aj u mužov.
Počet Rómov na Slovensku by v roku 2025 mohol byť okolo 516 000 až 530 000. To znamená, že by tvorili 9 % obyvateľstva krajiny a takmer každý desiatky Slovák bude Róm. Očakáva sa, že v tretej a štvrtej dekáde sa rast rómskej populácie zastaví. No aj napriek tomu pôjde o mladú komunitu na rozdiel od majority, ktorá bude každým rokom staršia.
Presné číselné údaje o Rómoch na Slovensku nájdeš v Atlase rómskych komunít 2013 na tomto odkaze.
