Slovenskí raperi sa nenarodili ako úspešné hviezdy, svoju kariéru si poctivo vybojovali poctivou prácou a veľkými ambíciami.
Rytmus už v roku 1999 zarábal viac, ako je súčasný priemerný plat, Separ aj Dame vystriedali na ceste za úspechom viac zamestnaní ako si ty úspešne absolvoval ročníkov na strednej škole a Pil C má v pláne okrem rapu rozbehnúť aj niečo vlastné. Dnes to bude hlavne o ceste populárnych interpretov rapového žánru za šťastím, veľa nasledujúcich informácií ti však môže otvoriť oči.
Vstávať skoro ráno, plniť úlohy svojich šéfov a podriaďovať sa pravidlám za pár stoviek eur, to všetko väčšina naozaj zažila, len sa s tým jednoducho rozhodla niečo robiť.
Koľko nadávok sa nachádza na najznámejších slovenských rapových albumoch?
26. marca 2019 o 14:52
Dnes sa aj tí najúspešnejší v textoch k dobe, kedy mali „bežné zamestnanie,“ vracajú a svojim fanúšikom sa tak snažia dať najavo, že si svoju pozíciu vydreli, resp. ich týmto spôsobom motivujú.
Článok vznikol priamo v spolupráci s interpretmi. Tým sme položili zopár (nie vždy rovnakých) otázok a nižšie už nájdeš ich viac aj menej rozsiahle exkluzívne vyjadrenia na tému, ktorú zatiaľ nikde väčšina nerozoberala podrobne. Okrem toho, že sa dozvieš, čo vlastne chalani v minulosti robili, bude mať článok pre niektorých ešte jeden špeciálny význam. Čítaj s porozumením.
Separ
Zárobok v bývalom zamestnaní: 1000 - 2000 eur mesačne
Aký job by chcel skúsiť: recenzent služieb cestovných kancelárií
Tu sa zdržíme dlhšie, tak si niečo sprav, pukance alebo pokojne vysokoškolský titul, rodinu a dieťa, fakt sa zdržíme. Separ opísal nielen to, čo robil, ale priblížil aj náplň práce, aby si si vedel predstaviť, že to skutočne ľahké nemal:
„Robil som fakt hocičo. Popri strednej som mal bylinkársku brigádu (smiech), ale po škole trebalo začať reálne niečo robiť. Bol som na chvíľu čašník, no zistil som, že nechať sa okrikovať naozaj nie je cesta, takže som to veľmi rýchlo zabalil. Potom som bol chvíľu kuriér/závozník. Nosili sme do firiem kancelárske potreby a galóny vody. Väčšinou v starom meste, takže všetky budovy bez výťahu a fajnovo na 5. poschodie po schodoch.
Neskôr som robil záhradnú architektúru a napriek tomu, že to znie dobre, bola to muklovina, kde sme kopali jamy na jazierka, nosili v strmom teréne záhrad 50-kilové kamene na skalky, sekali trávu a podobne. Mali sme aj veľké zákazky, kde sme na obrovskej rozlohe Vrakunských kondomínií robili záhrady od A po Z.“
Ak si si teda do dnešného dňa myslel, že sa Separ len pretĺkal životom na sídlisku a zrazu bol raper, opak je pravdou. Aj on si však časom uvedomil, že fyzická práca nie je ideálna cesta a obzeral sa po niečom inom:
„Potom som predával navigácie. Vtedy mali veľký boom a dalo sa na tom slušne zarobiť. Teda skôr na aktualizácii máp. Vedenie ale zistilo, že na niektorých pobočkách im miznú tržby tak nejak moc a riešili to s policajtmi. Bol čas odísť, kým sa ma to netýkalo (smiech).
No a nakonec som robil zvukára v dabingovom štúdiu, kde som bol dlhé 4 roky. Hovorím, že dlhé, lebo 12 hodín denne pozerať na výrobu telenovely ako Doňa Barbara je hrozné zlo. No telka to vysielala, tak to trebalo urobiť. Samozrejme, našlo sa aj pár výborných filmov/dokumentov, ktorých výroba bola zaujímavá, ale 80 % to boli úplné hovná.
Vďaka tejto práci poznám veľké percento slovenských hercov a sú medzi nimi super ľudia, takže dobrá skúsenosť. Taktiež sme vďaka tejto práci nahrali album Manifest s GR zadarmo, keďže som mal v práci veľmi slušne vybavené štúdio a môj šéf bol v pohode týpek. Potom ma zo dňa na deň vyhodili, lebo sa otvorili nové štúdia v Petržalke a zobrali nám robotu. Mesiac na to som vydal Buldozér a môj život sa konečne začal (smiech).“
Aj Separa sme sa opýtali na to, ako si v tej dobe dokázal zarobiť. Už na prvý pohľad jeho zamestnania nepatrili k tým najjednoduchším, zároveň však boli aj jeho nároky na život podstatne nižšie ako dnes, vyjadril sa teda aj ku koncertovaniu v Gramo Rokkaz a taktiež zhodnotil pracovný trh na Slovensku z perspektívy človeka, ktorý má možnosť spolupracovať so značkami:
„Zárobky boli rôzne, vždy som si vedel urobiť lóve bokom a zároveň som popri tom hrával s Gramo. No to bolo naozaj za smiešne lóve, keďže honorár si nás delilo 8 a ja som bral rovnaké peniaze/diel ako všetci, aj keď myslím, že som mal právo dostávať nejaké "líderské" príplatky (smiech). Vždy som vedel z práce vytrieskať 1000 - 2000 eur mesačne a mal som pocit, že zarábam dobre.
Dnes by som z takej výplaty nevyžil. Je zvláštne, že či zarobíš 2 000 alebo 80 000 mesačne, vieš to minúť celé (smiech). A je haluz, ako sa človek namotá, že 2 000 eur je veľa peňazí. Chápem, že väčšina ľudí sa nedostane ani k takej sume, konec koncov, tiež som nevyrastal medzi milionármi, ale keď raz okúsiš, čo sú to naozaj dobre zárobky, začneš sa na ich hodnotu pozerať trochu inak.
Peniaze sú bagaž. Válajú sa po zemi. Sú doslova všade a je ich extrémny nadbytok. To vidíš, keď ti dá firma peniaze za spoluprácu, ktorá vlastne vôbec nemá zmysel, len sa tá firma predvádza pred konkurenciou. Proste majú lóve na nezmysly a tvária sa, že peniaze nie sú keď treba dávať trinásty plat alebo podobne.“
Nech už pracuješ kdekoľvek, mal by si si uvedomovať, čo ti práca dáva a hlavne berie. Len tak s tým dokážeš niečo spraviť. Separ narovinu priznáva, že mal problém s pracovným časom, obmedzeniami aj autoritami, uvedomil si však, ako to celé funguje.
„Hnevalo ma, že do nej musím chodiť v čase, ktorý určoval niekto iný. Vstávať ráno a byť tam celý deň. To je na pracovaní to najväčšie smetie. Dnes si čas rozdeľujem sám a je to popiči. Ak som si niečím istý, tak tým, že už nikdy nebudem zamestnanec, aj keby som prestal rapovať,“ odpovedá člen DMS na otázku, aké najväčšie prekážky v práci na bežný pracovný pomer videl a pokračuje tým, čo si z nej naopak zobral.
„Čo mi dala? Skúsenosti, pohľad na to, ako funguje mukel, ako funguje živnostník a podobne. Ale ani v tej dobe som neriešil, kto je vo vláde a čo to pre mňa znamená. Proste som zaplatil dane ako aj dnes a mal som to pi*i (smiech). Ľudia moc riešia lóve, preto ich veľa z nich nemá..“
Na základe všetkého, čo si si prečítal vyššie Separ ešte konštatuje, že predsa len existuje práca, ktorú si vie predstaviť robiť: „Ak by to malo byť zamestnanie, tak si viem predstaviť robiť hodnotenia služieb cestovných kancelárií spojené s degustovaním jedla v lokálnych podnikoch a streetfoode. Cestoval by som zadarmo a mal za to lóve. To je jediné, čo by som asi robil. Viem, že také zamestnanie existuje, musí (smiech)!“
Dame
Zárobok v bývalom zamestnaní: pred tetovaním maximálne 500-600 eur mesačne
Aký job by chcel skúsiť: práca so zvieratami
Asi ťa prekvapí, že Dame je vyštudovaný zlatník-klenotník. V tomto odbore sa logicky na začiatku pokúsil nájsť si prácu, veľmi rýchlo však pochopil, že týmto smerom cesta nevedie. Zároveň narazil na klasický problém, keď nemáš dostatočnú prax, aby si sa uplatnil:
„Po škole bol úplne prvý pokus sa zamestnať v odbore, čo som študoval, keďže ma tá praktická časť školy celkom bavila. Na odporúčanie mojej majsterky a kvôli tomu, že som vyhral celoslovenskú súťaž "Študentský šperk" mi dali šancu v jednej súkromnej výrobe luxusných, na zákazku robených šperkov v Petržalke, názov firmy si už nepamätám, bol som tam na 3 dni na skúšku.
Dali mi spraviť zásnubný prsteň a pamätám, že som sa dosť potil, lebo mi položili na stôl kameň so slovami, že nerobia s kameňmi za tisíce ani desaťtisíce a že mám fakt dávať pozor. Prsteň som spravil presne, ako mal byť ale, bohužial, skúsený zlatník by ho spravil za polovičný čas ako ja, čerstvý absolvent bez dlhoročnej praxe.
Ostatné firmy ponúkali nástupný plat 7500 Sk a robil by som celý deň nejakú otrasnú masovú výrobu gýčových vecí, čo ma nebavilo, vybavenie vlastnej dielne bolo tak od pol milióna korún, takže tam skončila predstava, že budem zlatník.“
Predstavy o uplatnení relatívne vzácnych skúsenosti zo školy aj v praxi sa teda rozplynuli a Dame bol nútený nájsť si reálnu prácu s prakticky prázdnym životopisom. Prezrádza, že v žiadnom zo zamestnaní pred tetovaním nikdy nezarábal viac ako 560 eur mesačne a úplné začiatky boli ešte náročnejšie.
„Prvá reálna robota bola potom predavač, moja generácia si bude pamätať pre mňa kultový slovenský skateshop POGO SHOP. Tam som bol cca rok, robil som na každej jednej pobočke v Bratislave, super robota, len fakt sa z platu nedalo prežiť, keď si nechcel byť navždy u mamky jak nula (cca 10-11000 sk vtedy, čiže maximálne 360 eur), ale spoznal som tam pár super ludí, čo sa tiež v niečom našli a sú momentálne uznávaní, úspešní umelci.
Potom som blúdil v rôznych podobných obchodoch, robil som napríklad aj v záložni na Miletičke, čo bolo fakt každodenné stretávanie sa s treťohorami alebo som v optike na Laurinskej 8 mesiacov brúsil sklá do dioptrických okuliarov medzi tak slušnými luďmi, že netuším, ako som to dokázal.
Odtiaľ som ale odišiel lebo po pol roku mi mali zvýšiť plat, ako sľubovali na pohovore, ale nestalo sa. Keď som sa opýtal šéfa, ktorý akurát došiel z dovolenky, prečo som dostal výplatu ešte o 30 eur menej ako posledný mesiac, tak som dostal na výber ostať za toľko alebo dvojmesačnú výpoveď, viac asi netreba k tomu...“
Dameho cesta k umeniu sa však ešte ani tu nenaplnila, práve naopak, aj on si musel na impulz k definitívnemu koncu testovania rôznych zamestnaní počkať. Až keď prišla naozaj negatívna skúsenosť v kombinácii s frustráciou, vtedy si uvedomil, že takto nechce stráviť život:
„Potom som šiel do takej menšej fabriky, kde som vyrábal polotovary na výrobu práve týchto dioptrických skiel, to bola taká odporná robota, že som cca po týždni odišiel na obed a nedošiel naspať a nikdy nikomu odtial už nedvihol. To bol moment, kedy som si povedal, že fakt nechcem byť otrok, niekde robiť niečo, čo ťa nebaví, za peniaze, z ktorých sa ani nedá prežiť. Tam to skončilo.
A čo mu práca dala? „Určite ti to dá nejakú disciplínu, návyky atď (ktoré aj tak nechceš hahahaha). Napríklad, keď som býval v Senci a chodil do centra Bratislavy do roboty na rannú smenu, tak som musel už 5:20 byť na autobusovej zastávke, aby som na siedmu bol v robote, ktorú nemám rád.
A po výplate som bol akurát tak demotivovaný ešte viac, takže to bola dostatočná motivácia začať niečo robiť, aby sa to zmenilo. Každopádne, som rád, že som to zažil, lebo si viem vážiť veci inak a som hrdý na to, že som nič nemal len tak hneď, napríklad od rodičov alebo podobne.“
A ty už v tomto momente asi rozumieš, že tento článok nevznikol len kvôli tomu, aby sme zisťovali čosi viac zo súkromia slovenských raperov. Síce je práca každého človeka na planéte pre niekoho dôležitá, keď ťa to však nebaví, tak to jednoducho nerob a obzeraj sa po niečom, kde využiješ svoje schopnosti a kde zároveň zaniknú tvoje nedostatky, je to jednoduché. Teda v prípade, že naozaj chceš.
Práve Dame našiel to, čo vždy chcel a nad zmenou už nerozmýšľa: „Určite by som nechcel robiť zamestnanca v tomto systéme. Nejak som nad tým už potom nerozmýšlal, keďže mám to šťastie a uživím sa vlastnými rukami. Máme vlastné tetovacie štúdio s chalanmi a keby pošlem pár mailov, tak mám veľa možností ísť tetovať skoro kamkoľvek na svete, aj keby ma neuživila hudba. Paradoxne som zarábal o dosť viac, kým som nevenoval hudbe toľko času, ale zas, to je to, čo som so Separom od základnej školy chcel úplne najviac robiť. Od cca 13 rokov sme o tom snívali.
Ale keby sa tak mám zamysliet, že čo ma fascinuje, tak je to asi práca so zvieratami, celkovo čím ďalej, tým menej mám rád ludí a asi keby mám niekde normálne pracovať, tak niečo v tomto zmysle asi, určite nie práca, ktorá by ma nemala baviť a napĺňať, to už nikdy.“
Rytmus
Zárobok v bývalom zamestnaní: 35-tisíc korún mesačne v roku 1999
Aký job by chcel skúsiť: režisér veľkého projektu
História Rytmusovych zamestnaní patrí snáď už k základnému vzdelaniu rapového fanúšika na Slovensku. Člen Kontrafaktu je absolventom trojročky s výučným listom. "Hneď po učňovke som robil 2 týždne čašníka, čo zbíral zbytky, následne som sa živil ako profesionálny tanečník a potom som robil 8 rokov krupiera," reaguje na otázku o bývalých zamestnaniach, ktorou zároveň odpovedá aj na to, koľko trvalo, kým ho začal naplno živiť rap a mohol si dovoliť dať výpoveď.
Už na prelome tisícročí, keď bol Rytmus známy zatiaľ ako tanečník, bol jeho neodmysliteľnou súčasťou imidž definujúci danú dobu. To, samozrejme, niečo stálo, s prihliadnutím na dnešnú priemernú mzdu na Slovensku by sa pán Páťa so svojím platom stále nemal najhoršie, koľko teda zarábal?
Koho ďalšieho sme sme v súvilosti s bývalými zamestnaniami oslovili?
- Pil C
- Majk Spirit
- Gabryell
- Momo
