Go, Spidey, Go!
Spider-Man je fenomén. Pôvodná trilógia Sama Raimiho stála za spopularizovaním komiksov na strieborných plátnach. Štúdio Sony však svoje eso necitlivo zničilo. Reštart s Amazing Spider-Manom nedopadol podľa očakávaní a Peter Parker momentálne hosťuje v konkurenčnom MCU.
Producenti sú si však svojho rodinného striebra vedomí a snažia sa príbehy Steva Ditka a Stana Leeho žmýkať, pokiaľ to je možné. Ťah so spin-offom Venoma padol prekvapivo na komerčne úrodnú pôdu a pár mesiacov po ňom prichádza ďalší počin z univerza pavúčieho muža. Aj keď tentokrát v animovanej podobe.
MiIes Morales je dospievajúci chlapec z Brooklynu, obdivujúci Spider-Mana. Jedného dňa je uhryznutý rádioaktívnym pavúkom a ...však to už veľmi dobre poznáš. Zistí ale, že svet okolo neho má aj alternatívne verzie, ktoré majú vlastných hrdinov s pavúčimi schopnosťami. Osud ich cesty spojí a spoločne musia zachrániť mesto a ...však to už veľmi dobre poznáš.
Spider-Man: Paralelné svety je splneným snom všetkých fanúšikov tohto superhrdinu. Je v ňom totiž všetko. Milované postavy, prísna komiksová štylizácia, množstvo easter eggov a najmä zaujímavý koncept.
Hrátky s alternatívnymi realitami a interakcie medzi postavami sú po celý čas nosné. Film má diabolské tempo, ktoré nespomaľuje od úvodných názvov produkčných spoločností až po potitulkovú scénu.
Najviac pozornosti si však získa štylizácia. Celý projekt vzbudzuje pocit, že sa skutočne pozeráme na oživené obrázky z komiksov. Vrátane rozdeleného obrazu, vizuálneho prevedenia, dialógových bubliniek a listovania stránok.
O niečo podobné sa už pokúšali napríklad Ang Lee pri svojom nedocenenom Hulkovi alebo Edgar Wright v Scottovi Pilgrimovi. Aj tieto dva počiny ale pôsobia oproti tomuto dielu ako krotké našlapovanie.
To, čo tu po formálnej stránke tvorcovia predvádzajú, je neuveriteľné. Našťastie však nejde iba o exhibíciu a trojica režisérov sa vie oprieť aj o inteligentný scenár z pera Phila Lorda (21 a 22 Jump Street či Oblačno, miestami fašírky).
Ten ponúka zaujímavú štruktúru, rovnako ako aj nosné postavy. Sebauvedomelosť tvorcov je mimoriadne chytľavá a ja som konečne pochopil, ako si asi členovia štábu Deadpoola (ktorého príliš nemusím) predstavovali, že ich filmy majú vyzerať.
Nejde o žiadne zosmiešňovanie, ale o milostný dopis literárnej forme (z ktorej vychádza) a zároveň svojim kinematografickým predchodcom. Všetky klišé slúžia celku a sú ironicky využívané v prospech deja. Čo nie je vôbec tak jednoduché, ako sa môže zdať.
Vyskytuje sa tu množstvo úžasných detailov, ktoré otrepané postupy ozvláštňujú a výsledkom je mimoriadne hravá záležitosť. Či už v práci s dejom alebo s hrdinami. A je veľmi sympatické, že práve oni sú tým najdôležitejším.
Peter Parker je v každej svojej reinkarnácii výbornou postavou a ani tu tomu nie je inak. Aj keď hrá až druhé husle. Najväčšia pozornosť je logicky venovaná originu Milesa Moralesa. Ten síce ide po zabehnutých cestičkách, ale stále sa nájde moment, ktorý je dostatočne originálny na to, aby sa odlišoval od klasickej žánrovej konfekcie.
Ďalší hrdinovia sú možno trochu do počtu, no každý jeden z nich má šancu zažiariť po ľudskej, humornej aj akčnej stránke. Herci si nahovorenie jednotlivých postáv užívajú a bolo vážne veľmi príjemné cítiť, že Nicolas Cage si váži možnosť byť opäť podpísaný pod výborným titulom.
Ak si už očami zbehol k číselnému hodnoteniu, tak si si už určite všimol, že tu musí byť nejaké "ale". A bohužiaľ je. Into the Spider-Verse má totiž chybičky krásy, vďaka ktorým nie je úplne dokonalé.
Vďaka rýchlemu tempu si mnoho vecí nestihneš užiť a emočný dopad pri niektorých scénach nie je tak silný, ako si tvorcovia evidentne priali. Hudba síce správne duní, ale je chudobná na nejaké melódie a občas sa toho na plátne odohráva predsa len príliš veľa. Najmä vo finále.
Záverečná konfrontácia je totiž klasickým digibordelom. Aj keď v animovanom prevedení. Všetko svetielkuje ostošesť, dianie na plátne je neprehľadné a v momente, keď má vrcholiť, paradoxne spomaľuje. A je to škoda. Bol tu totiž mimoriadny potenciál rozvibrovať nielen oči a uši, ale aj srdiečko. Aj napriek tomu ide o najlepší film s týmto hrdinom od Raimiho dvojky.
Spider-Man: Paralelné svety je výborným animákom, ktorý nespúšťa nohu z plynu a občas si tým trochu ubližuje. Je to totiž príbehovo zaujímavý, v maličkostiach neodolateľný a po formálnej stránke fantastický počin.
Mnohí však nad mojimi výčitkami pravdepodobne v nadšení mávnu rukou a k mojim osem a pol z desiatich budú ešte pripočítavať až k najvyššej známke. Ten film je totiž pre svoju cieľovku takmer dokonalý a názor recenzenta pred štyridsiatkou nemôže žiadneho fanúšika odradiť od bezmedzného nadšenia.
V niektorých paralelných vesmíroch to tak proste chodí a je to správne. Takže upaľuj do kina a uži si projekciu plnými dúškami. Stojí to za to!
P.S.: V mene celej redakcie ďakujeme distribútorovi Itafilm, ktorý sa vytiahol a do kín priniesol animák ako so slovenským dabingom, tak aj v pôvodnom znení. Niet pochýb o tom, že dabing by z hodnotenia zase zobral nejaký ten pol bodík a film by si diváci až tak neužili. Snáď si ostatní distribútori vezmú príklad a Toy Story 4 či Ako si vycvičiť draka 3 taktiež uvidíme v originálnom jazyku.
