Doba plastová prináša okrem ekologických rizík aj tie zdravotné. Vedci potvrdili, že sa nebezpečné plasty nachádzajú aj v ľudskom tele.
Žijeme v časoch, v ktorých je takmer všetko z plastu, a to, čo z plastu nie je, je v ňom zabalené. Je takmer nemožné vyhnúť sa používaniu tohto lacného a ľahko dostupného materiálu, i keď sa o to mnohí snažíme. Nástrahy sú však doslova všade, plastové fľaše, igelitové sáčky, poháre, príbory, taniere, slamky, zoznam je takmer nekonečný.
Na budúcnosti planéty a životného prostredia nám záleží stále viac, no často zabúdame na to, že aj my sme jeho neodlúčiteľnou súčasťou a nebezpečenstvám musíme odolávať spoločne. Presne to platí aj o plaste, ktorý ohrozuje nielen Zem, ale aj ľudí.
Najväčším strašiakom sú pre nás mikroplasty, malé čiastočky merajúce menej ako 5 milimetrov. V rôznych odvetviach priemyslu sa využívajú pre rozličné dôvody, no niekedy ich vytvoríme aj neúmyselne, napríklad rozpadnutím väčších kusov kvôli opotrebovaniu, degradácii, obnoseniu či poškodeniu.
Je veľmi náročné zabrániť tomu, aby sa tieto mikročastice dostali do prostredia, keďže sú takmer neviditeľné a ich vzniku môžeme zabrániť iba ťažko. Mikroplasty sú pre nás nebezpečné, ak sa dostanú do ľudského organizmu, môžu spôsobiť imunitné ochorenia, bakteriálne infekcie a nepriaznivo ovplyvniť črevnú mikroflóru.
Rakúski vedci z Lekárskej univerzity vo Viedni a Enviromentálna agentúra Rakúska spolu vykonali pilotný výskum, v ktorom hľadali prítomnosť mikroplastov v ľudskom organizme. Zatiaľ sa do projektu zapojilo 8 dobrovoľníkov. Všetci si museli každý deň písať jedálniček a následne odovzdali vzorky stolice výskumníkom. Výsledky nevyzerajú veľmi ružovo.
Prítomnosť mikroplastov v stolici potvrdili u všetkých ôsmich dobrovoľníkov. Tých pozbierali z krajín Fínsko, Ukrajina, Poľsko, Japonsko, Holandsko, Rusko, Rakúsko a Veľká Británia. Počas výskumu identifikovali až 9 rôznych druhov plastov o rozmeroch 50 až 500 mikrometrov. Najčastejšími druhmi boli polypropylén (PP) a polyetyléntereftalát (PET). V priemere našli asi 20 častíc mikroplastov v 10 g stolice.
„Toto je prvá štúdia svojho druhu a potvrdzuje to, čoho sme sa už dlho obávali, že plasty sa dostávajú do ľudských čriev. Znepokojivé je hlavne to, čo to znamená pre nás a pre pacientov s chorobami tráviaceho traktu.
Hoci u štúdii so zvieratami sme najviac mikroplastov našli taktiež v stolici, niektoré sa môžu dostať až do krvného obehu, lymfatického systému a dokonca k pečeni. Teraz, keď už máme prvé dôkazy mikroplastov v ľudskom tele, potrebujeme urobiť ďalšie výskumy, aby sme pochopili, čo to znamená pre ľudské zdravie," vyjadril sa autor štúdie Dr. Philipp Schwab.
Dobrovoľníkom sa plasty dostali do tela cez potraviny balené v plastových nádobách a z PET fliaš. Ani jeden z nich nebol vegetarián a šiesti konzumovali morské ryby.
