Starší obyvatelia si ho ešte pamätajú, mladým však pravdepodobne nič nehovorí.
Každý, kto cestuje autobusom, električkou alebo inak popod Bratislavským hradom, sa určite zapozeral na jedno špecifické miesto. Pôsobí ako tŕň v oku pri celkovom pohľade na historické centrum nášho hlavného mesta, no málokto sa vôbec zamyslí, prečo je tomu tak. Reč je o Podhradí. Dnes z neho zostalo len máločo, no ak sa pozrieme do histórie, uvidíme, že išlo o zaujímavú časť mesta.
Pre lepšiu predstavu o aké miesto ide
Podhradie v priebehu času
Súčasný hradný kopec je permanentne osídlený už po veľmi dlhý čas. Odhaduje sa, že ľudská noha je tu prítomná už od obdobia 4 500 rokov pred naším letopočtom. Na výšine bolo kedysi oppidum, hradisko a neskôr hrad, ktorý dnes dominuje bratislavskej panoráme. Lákavá strategická pozícia. A tak sa navôkol začal zväčšovať ruch, až vzniklo mesto.
Kresba zachytávajúca situáciu v meste v roku 1588:
Ako bolo v dávnejších časoch zvykom, centrom sídiel bol práve hrad. Vôkol neho sa nachádzali ďalšie desiatky hospodárskych budov či obyčajných domov pre ľud. Ako čas plynul, pod hradbami vyrástlo celé mesto.
Nás však bude zaujímať priestor v bezprostrednej blízkosti Bratislavského hradu. Ľudia sa o toto miesto začali zaujímať už v 13. storočí. Objekty začali pribúdať južným, východným i západným smerom. Všetko na úzkom mieste medzi Dunajom a kopcom.
Vedľa Dómu svätého Martina kedysi ešte stála Vydrická brána (postavili ju v 14. storočí). Išlo je jednu zo štyroch brán bratislavského opevnenia. Celý priestor spomínaného Podhradia bol tak akoby mimo centra mesta, v jeho okrajovej časti za hradbami.
Pod pojem Podhradie môžeme zaradiť historicky známe časti ako Schlossgrund, Zuckermandel a Vydrica. Všetky tri sa nachádzali najmä v južnej časti hradného kopca. Popri prudkom svahu vyrástlo niekoľko domov a viedla tadiaľto ulica smerujúca na Devín pomenovaná po Márii Terézii (dnes Žižkova ul.). Čoskoro sa tu zrodila pomerne pulzujúca časť mesta. Otvárali sa obchody i krčmičky. Počet domkov i ľudí pribúdal. Na brehu Dunaja bol významný brod.
Postupne tak z malej osady vzniklo miesto s čulým ruchom, no obývali ho najmä chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Žili si svojím životom a čuduj sa svete, zastavil sa tu aj slávny dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen. Konkrétne v roku 1841. Okrem neho aj veľa ďalších cestovateľov, či už zo zahraničia alebo domovskej monarchie.
Bratislava po prvej svetovej vojne s bohato zastavaným Podhradím
Pohľad zdola
Vyhrala stavba storočia na Slovensku
Lenže roky pribúdali a mesto bolo čoraz väčšie a živšie. Nanešťastie, v roku 1913 v Podhradí vypukol požiar. Spôsobil veľa škôd. K veľkým zmenám došlo aj po druhej svetovej vojne. Hoci Slovenský štát a Bratislavu nezasiahli boje až tak silno ako iné európske metropoly, z mesta zmizlo veľa Židov a nevyhlo sa ani rôznym zmenám.
Postupne došlo k potláčaniu rôznych neduhov, pretože v lokalite rozkvitala prostitúcia a nebáli sa sem zavítať všakovakí kriminálnici. A tak sa začalo uvažovať nad prestavbou celej štvrte.
Podoba Podhradia v tridsiatych rokoch minulého storočia
Detailnejší pohľad na kľukaté uličky v strmom kopci ponad Dunajom
Prerobiť? Vylepšiť? Alebo postaviť všetko úplne nanovo? Nakoniec došlo k stavbe úplne nového mostu cez Dunaj. Ide o najdlhší pylónový most na svete vôbec – Most SNP so známym ufom. Nakoniec sa teda ukázalo, že najlepším riešením bude zanedbanú štvrť zrovnať so zemou. Aj sa tak stalo.
Rozhodnutie bolo jasné a tak bol osud dlho existujúcej štvrte spečatený
Zmizli desiaty domov, priestor sa vypratal a uvoľnil pre ďalšie plány
Na druhom brehu rieky sa začala rozvíjať Petržalka, a preto ju bolo potrebné spojiť. Zároveň narastal aj počet dopravných prostriedok, stúpala aj krivka počtu obyvateľov, a preto sa most javil ako potrebný a uľahčujúci krok pre celú Bratislavu.
A tak do Podhradia nabehli v šesťdesiatych rokoch minulého storočia buldozéry a búracie čaty. Zmizlo vyše 200 objektov. Za obeť padla aj veľká časť Rybného námestia a tiež aj židovská synagóga, ktorá už bola vo svojej podstate po konci vojny nepotrebná. Veľa miestnych Židov totižto z mesta zmizlo.
História musí ustúpiť modernému mestu
A tak táto časť mesta zanikla. Medzi Bratislavským hradom a hradbami sa upravila významná dopravná tepna, ktorá vďaka Mostu SNP smeruje až do Petržalky a dodnes je veľmi husto využívaná. Most sa postavil, zožal niekoľko architektonických i iných ocenení, zlepšil dopravu a prepravu, avšak stojí „na hrobe“ zbúranej časti Podhradia.
Starší záber, no vidíte, čo zo štvrte zostalo
Ako vyzerá celé miesto dnes? Západným smerom od mosta katastrofálne. Oblasť tesne pod krásnym a reprezentatívnym hradom i susediacim parlamentom a v blízkosti historického a pulzujúceho centra Bratislavy, zaberá... nič.
Pod strmým svahom sa nachádza akurát veľké a plotom obohnané parkovisko. Jeho ohradenie je zasa zdrojom vizuálneho smogu - plagátov a bilbordov od výmyslu sveta, ktoré špatia miestnej panoráme.
Stačí, ak cestujete autobusom alebo električkou okolo, pozriete sa na spomenutú oblasť a vidíte tú skazu. Je to veľká škoda celého mesta. Samozrejme, Vydricu ani židovskú štvrť už nikto nevráti, ale do budúcnosti bude určite prospešným krokom, ak o lokalitu niekto prejaví záujem a dodá jej aspoň nejaký vzhľad či funkciu. My však nie sme developeri ani nikto podobní, takže nám zostáva len čakať.
