Šéf Cosa Nostry neváhal popraviť ženy aj deti a údajne zodpovedal za smrť 150 ľudí

Salvatore „Toto“ Riina bol niekdajším šéfom obávanej sicílskej mafie, známej pod názvom Cosa Nostra. Pred vstupom do tejto zločineckej organizácie musel aj on podstúpiť prijímací rituál v podobe odprisahania vernosti, v rámci ktorého si prepichol prst a jeho vlastná krv dopadla na svätý obrázok. Ten sa mal na znak odstránenia potenciálneho zradcu spáliť.

V priebehu jeho gangsterskej kariéry získal prezývky ako Toto, La belva (Zviera) či U curtu (Krátky). Posledná z prezývok bola príhodná k jeho nízkemu vzrastu a La belva, teda Zviera, značila jeho nekompromisnú krutosť.

Totovi už v mladosti zomrel otec aj brat, a tak sa ako 13-ročný chlapec musel stať hlavou rodiny. Po dovŕšení dospelosti ho jeho strýko Giacomo Riina predstavil corleonskej rodine (corleoni), ktorej názov bol odvodený od Totovho rodného mesta Corleone. V danej dobe bola rodina riadená mužom menom Michele Navarra.

Od prvej vraždy po pozíciu pravej ruky podsvetia

V neskorých 40. rokoch 20. storočia sa Riina dopustil svojej prvej vraždy (obeť sa volala Domenico DeMateo), za ktorú si odsedel 6 rokov. Väzenie ho ale v žiadnom prípade nenapravilo a hneď po príchode domov sa pustil do pašovania cigariet, krádeže dobytka a ďalších nelegálnych činností.

Vo väzení však ešte predtým spoznal muža menom Bernardo Provenzano, ktorý sa v neskoršom období stal v Cosa Nostre hneď po Salvatore Riinovi mužom číslo dva. 

Spoločne s ním sa Toto pridal k mafiánskej skupinke Luciana Leggia, ktorej príslušníkom sa začalo posmešne vravieť  „sedliaci“. Leggiova partia sa ale postupom času stávala čoraz viac nezávislá od vplyvu Michela Navarru a posmievať sa jej odvážilo čoraz menej ľudí.

Navarra sa samozrejme o svoju moc oprávnene bál, a tak sa rozhodol Luciana Leggia odstrániť. Atentát na neho bol ale neúspešný, a preto Navarru onedlho čakala krutá pomsta.

2. augusta 1958 sa pištoľníci Salvatore Riina, Bernardo Provenzano a Luciano Leggio postarali o Navarrovu smrť priamo v jeho aute (na foto nižšie), do ktorého vystrieľali približne 200 nábojov. Podobný osud čakal aj všetkých príslušníkov verných Navarrovi (hovorí sa o zhruba 50 vraždách). Luciano Leggio sa postavil na čelo rodiny Corleone.

Salvatore Riina hlavou sicílskej mafie

Samozrejme takéto krvavé besnenie nemohlo zostať bez odozvy polície a na trojicu mafiánov bol vydaný zatykač. V rovnakom období sa Leggio a jeho muži spojili so Salvatore Grecom z mafiánskej rodiny Ciaculli. S ich pomocou sa Greco postavil svojmu rivalovi Angelovi Barberovi a v Palerme sa rozpútala prvá sicílska mafiánska vojna.

V roku 1964 boli Leggio a Riina zadržaní, ale vzhľadom na úspešné zastrašovanie poroty a svedkov súd Riinu prepustil na slobodu. Ďalšie vyše dve dekády dokázal Riina svoje operácie kontrolovať z pozadia a ruka zákona na neho dlhú dobu nemohla dosiahnuť.

Leggio si vo väzbe posedel až do roku 1969 a následne sa na slobode zdržal len krátkych päť rokov, pretože v roku 1974 ho vďaka odpočúvaniu telefónnych rozhovor znova chytili, pričom dostal doživotie. V tomto období sa mohol Riina ako pravá ruka Leggia konečne ukázať v čele rodiny Corleone. 

Čo sa týka Leggia, jeho tresť odňatia slobody na doživotie ho prakticky úplne vyradil z hry. Zvyšok svojho života strávil vo väzení, kde sa venoval maľovaniu. 16. novembra 1993 umiera na infarkt.

V medziobdobí jeho uväznenia si Salvatore Riina našiel spojencov v podobe Giuseppeho Cala a Benedetta Speru a spoločne s nimi sa chcel postarať o svoju konkurenciu. Medzi ňu mimo iných patril aj Tommaso Buscetta (foto nižšie). Ten svojou neskoršou výpoveďou na súde zapríčinil začiatok Riinovho pádu.

Riina nebol prezývaný ako Zviera bezdôvodne

Pred rokom 1980 si Buscetta odpykával vo väzení svoj doživotný trest. Počas jednodňovej priepustky sa mu podarilo utiecť do Brazílie a dočasne sa skryť pred políciou, no taktiež Salvatore Riinom.

O rok na to sa Riina postaral o odstránenie Buscettových spojencov – Stefana Bondateho a Salvatore Inzerilla. Najväčší nepriatelia, ktorí by mohli Riinovej autorite odolávať, boli teda odstránení alebo ukrývajúci sa v exile.

V tomto bode sa konečne dostávame k vysvetleniu, prečo Tota Riinu prezývali La belva, a teda Zviera. Nedá sa povedať, že by jeho predošlé konanie malo niečo spoločne s morálkou, no nasledujúca čistka z neho spravila jednoducho a skrátka netvora.

Svojim pištoľníkom Riina nakázal, aby vyvraždili celé rodiny a ich príslušníkov – a to bez ohľadu na vek. Týmto spôsobom boli otcovia, matky, bratia, sestry či blízki priatelia jeho nepriateľov chladnokrvne zavraždení. Tým sa však Toto Riina dopustil porušenia mafiánskeho kódexu, ktorý zakazoval vraždiť ženy a deti.

Aj preto v neskoršom období pred svojou výpoveďou Tommaso Buscetta zdôraznil, že on nikdy nezradil Cosa Nostru, ale Cosa Nostra zradilo jeho. Corleonská rodina pod vedením Riinu však nebola povestná len vraždením mafiánskej konkurencie, ich príbuzných, ba dokonca detí.

Vraždy štátnych predstaviteľov a odpor Buscettu

Okrem menovaných obetí si bez problémov dovolili vyhadzovať do vzduchu vládne budovy či vraždiť policajtov, prokurátorov a sudcov. Jedným z prvých prípadov bol prokurátor Pietro Scaglione, ktorého Cosa Nostra dala zavraždiť už v roku 1971.

V roku 1982 na Sicíliu pricestoval taliansky generál Carlo Alberto Dalla Chiesa, ktorý sa mal postarať o koniec druhej mafiánskej vojny. V priebehu niekoľkých mesiacoch po jeho príjazde sa však naopak mafia postarala o neho.

Na scénu ale prišiel nebojácny prokurátor Giovanni Falcone, o ktorého živote a práci sme už písali. Tomasso Buscetta sa po zatknutí v roku 1983 proti Riinovmu krvavému besneniu rozhodol postaviť s pomocou štátu.

Vedel však, že na zosadenie „bossa všetkých bossov“ potrebuje spolupracovať s niekým, kto za svoju prácu pre spravodlivosť bez ohľadov na následky položí bez váhania aj vlastný život. A práve takou osobou bol Giovanni Falcone, ktorého si Buscetta osobne vyžiadal.

Buscetta Falconemu porozprával o celkovom systéme Cosa Nostry a taktiež nešetril detailami o takzvanej Mattanze – druhej mafiánskej vojne na Sicílii, ktorú vyvolal práve Salvatore Riina.

Smrť dvojice prokurátorov

Napriek tomu, že veľký súdny proces Maxi Trial dostal za mreže mnohých mafiánov, hlavu Cosa Nostry sa zatiaľ dolapiť nepodarilo. Navyše na slobode stále zostávala aj Riinova pravá ruka Bernardo Provenzano.

Buscetta Falconeho upozornil, že proces s Cosa Nostrou ho spraví slávnym, ale zároveň ho kvôli jeho práci budú chcieť za každú cenu zlikvidovať. Už v roku 1989 bola pri Falconeho dome nájdená bomba, ktorá však z neurčitých dôvodov neexplodovala. 23. mája 1992 sa ale Riinov zabijak Brusca, prezývaný aj ako Prasa, postaral o to, aby Falcone vydýchol naposledy.

Ten so svojimi komplicmi pod vozovku diaľnice umiestnil nálož, ktorá pri výbuchu vytvorila 8-metrový kráter a postarala sa o smrť váženého prokurátora, jeho manželky a troch policajtov. Vo Falconeho práci pokračoval jeho priateľ a kolega Paolo Borsellino, ale odvážnu snahu 19. júla 1992 ukončila v Paolovom aute umiestnená bomba.

Konečné dolapenie a smrť

Situácia sa však začala vyhrocovať aj pre veľkého Tota Riinu. Ten bol v januári roku 1993 zatknutý a neskôr odsúdený na doživotie. Počas svojho zatýkania sa ešte stihol policajtom vyhrážať a povedať im, že robia veľkú chybu.

Pred súdom však tvrdil, že sa pred políciou neskrýval a vôbec netušil, že je hľadaným utečencom. Salvatore Riina v roku 2017  po niekoľkých dňoch v kóme vo väzení umiera na rakovinu. Pred smrťou sa s ním rozlúčila jeho rodina.

Giovanniho Bruscu polícia zatkla v máji 1996 a dodnes si odpykáva doživotie. Ten polícii neskôr tvrdil, že za Riinovým zatknutím stála i jeho „dvojka“ Bernando Provenzano. Aj vďaka tomu sa stal neskorším šéfom rodiny Corleone. Pred políciou sa Provenzano skrýval až do roku 2006, kedy sa jej ho konečne podarilo  zatknúť a odsúdiť. 13. júla 2016 zomiera vo väzení.