Mafiánskeho zabijaka Giovanniho Bruscu prezývali Prasa.
Giovanni Brusca patril jednoznačne medzi najväčších a najbrutálnejších vrahov sicílskej mafie. Za svoju zločineckú kariéru mal zabiť približne 100 až 200 ľudí. Ako to, že môžeme hovoriť pri ľudských obetiach o takom širokom rozpätí? Po určitom počte zavraždených totiž Brusca jednoducho svoje "trofeje" prestal rátať.
Medzi jeho obete patril aj slávny bojovník proti mafii – prokurátor Giovanni Falcone. V podsvetí sa neraz hovorilo o jeho neuhasiteľnej žiadostivosti po krvi, vďaka čomu ho prezývali Kat či dokonca Prasa (druhú prezývku si ale vyslúžil aj vďaka svojej robustnejšej postave).
Vraždu rozkazom vnímal ako povinnosť
Osobne sa však nikdy nepovažoval za krvilačného človeka. Každá vražda bola v jeho mysli odôvodnená príslušnosťou k organizácii. Svoje obete preto údajne nezabíjal z vášne. Častokrát ich dokonca ani nepoznal. Keď ale šéf povedal, že niekto musí preč, Brusca sa o to postaral.
Možno je pravda, že si svoje vraždy nijak nevychutnával, no na druhej strane pri nich ani necítil žiaden náznak ľútosti, čo aj pri neskorších výpovediach sám potvrdil.
V jednom z prípadov bol poverený zavraždením obete, ktorá mala na určenom mieste a čase prechádzať s traktorom. Keďže sa ale v danom priestore nachádzali traja muži na troch traktoroch, zavraždil všetkých troch.
Prvýkrát zabil človeka ako 18-ročný a miloval mučenie
V Bruscovom zvrátenom rozmýšľaní však hrala úlohu najmä rodina. Tento pôvodom rodený Sicílčan odjakživa vyrastal v mafiánskych pomeroch. Jeho otec, starý otec a dokonca i pradedo patrili medzi príslušníkov organizovaného zločinu.
Než si mohol malý Giovanni uvedomiť nezákonnosť či aspoň nemorálnosť diania v jeho okolí, bolo už neskoro. Od svojich piatich rokoch navštevoval otca vo väzení a život mimo zákona sa pre neho už v ranom veku stal úplne bežnou súčasťou.
Ešte pred dosiahnutím plnoletosti vykonával pre mafiu menšie služby, no ako 18-ročný zavraždil svoju prvú obeť. O rok na to spáchal druhú vraždu a bol oficiálne prijatý pod ochranné krídla hlavného bossa Cosa Nostry, známeho ako Salvatore "Toto" Riina.
Spočiatku sa stal vodičom Bernanda Provenzanu, jedného z mafiánskych šéfov, no neskôr sa opäť pustil do vraždenia. Ak by mal Brusca vynikať v čomsi viac než v zabíjaní, bolo by to mučenie.
Lámanie nôh kladivom či trhanie uší kliešťami patrili medzi jeho bežné praktiky. Po nich ako inak nasledovala smrť, ktorá bola neraz vykonávaná prostredníctvom škrtenia nylonovou nitkou.
Vraždenie policajtov i prokurátorov
Telo však bolo treba zakaždým odstrániť. V tomto smere si Brusca našiel široké spektrum spôsobov vrátane rozpúšťania obetí v kyseline či vkladania pozostatkov do rozžeraveného grilu.
Brusca tvoril nenahraditeľnú časť zabijackeho komanda Salvatore Riinu, ktorá sa odvážila útočiť aj na prokurátorov bojujúcich proti mafii. Jednou z ich obetí bol v roku 1982 prokurátor Rocco Chinnici, ktorý vytvoril takzvaný Antimafia Pool (Spolok proti mafii).
V ňom spolupracoval s mnohými odvážnymi jedincami, ako už s vyššie spomínaným Giovannim Falconem či Paolom Borsellinim.
23. mája 1992 Falcone cestoval v jednom z troch obrnených vozov. Na diaľničnej ceste z letiska Punta Raisi v Palerme na neho Brusca so svojimi komplicmi nastražil výbušninu.
Jej explóziou došlo k usmrteniu troch policajtov, Falconeho a jeho ženy, pričom zranených malo byť zhruba 20 civilistov. Rovnakým spôsobom zomrel 19. júla 1992 aj jeho priateľ a kolega Paolo Borsellini.
Zrada z vlastných radov
Úhlavným nepriateľom Cosa Nostry sa stal prokurátor Falcone po tom, ako sa mu v takzvanom The Maxi Trial podarilo odsúdiť niekoľko stoviek mafiánov. Proces by však nikdy nebol taký úspešný, keby sa v ňom nerozhodol vypovedať bývalý mafiánsky boss Tommaso Buscetta. Ten opísal Buscettu ako divokého a neskrotného žrebca, ale zároveň skvelého vodcu.
Giovanni Brusca sa pod velením Salvatore Riinu maximálne odtrhol z reťaze. Okrem vraždenia prokurátorov či policajtov dokonca vyhadzoval do vzduchu celé vládne budovy. Podľa Riinu sa však bolo treba postarať nielen o predstaviteľov zákona, no aj o zločineckú konkurenciu.
Mafiánsky boss z mesta Alcamo dlhší čas znevažoval Riinovu autoritu, a preto Brusca zaškrtil jeho, no dokonca aj jeho tehotnú partnerku.
Lanko sa ale začalo uťahovať aj okolo krku obávaného Giovanniho Bruscu. Polícii sa totiž v roku 1993 podarilo chytiť Santina Di Mattea, Bruscovho komplica z vraždy Falconeho. Ten ale miesto držania jazyka za zubami začal spievať.
26 mesiacov mučenia 11-ročného chlapca
Jeho cenné informácie viedli krátku dobu na to k zatknutiu "bossa bossov" Salvatore Riinu. Toho za jeho mnohé zločiny odsúdili na 26 doživotí. Po porušení omerty, takzvaného zákona mlčanlivosti, sa mu však mafia pomstila tým najkrutejším spôsobom.
Na Santina síce nemali vzhľadom na policajnú ochranu dosah, ale dobre vedeli, kde presne býva jeho 11-ročný syn Giuseppe. Prezlečení za policajtov sa dostali k chlapcovi, ktorému nahovorili, že ho odvezú za otcom.
Matteov syn bol podľa jedného z únoscov radosťou bez seba a nevedel sa dočkať, kedy sa konečne stretne s otcom. Jeho úsmev na tvári sa ale za krátku dobu zmenil v sériu bolestivých výrazov plných muky.
Giovanni Brusca chcel pôvodne týmto spôsobom donútiť jeho otca k tomu, aby odvolal svoje usvedčujúce svedectvo. 26 mesiacov mafiáni Giuseppeho mučili a jeho otcovi posielali množstvo odporných fotografií, na ktorých bol jeho mladý syn brutálnym spôsobom týraný.
Ani týmto spôsobom ale Santina Di Mattea nepresvedčili, a preto sa Brusca postaral o Giuseppeho smrť uškrtením. Jeho telo následne rozpustili v nádrži s kyselinou. Nebyť však následných výpovedí únoscov, spôsob usmrtenia chlapca by bol do dnešného dňa neznámy.
Giovanni Brusca zatknutý a odsúdený
Jeho zavraždenie sa totiž spája s termínom "lupara bianca", ktorý predstavuje mafiánsky spôsob usmrtenia zabraňujúci neskoršej identifikácii obete. Išlo teda napríklad o spomenuté rozpustenie tela v kyseline či zaliatie nôh obete do cementu a následne vhodenie do mora.
Písal sa 20. máj 1996 a do domu 39-ročného Giovanniho Bruscu vpadlo 30 ozbrojených príslušníkov zákona. Malou zaujímavosťou je aj fakt, že v danej dobe Giovanni so svojou rodinou pozeral televíziu, v ktorej sa vysielal program o ním zavraždenom prokurátorovi Giovannim Falconem. Vrátane Bruscu polícia zadržala aj jeho brata Vincenza.
Di Matteov žiaľ a nenávisť voči Bruscovi sa preniesla aj do súdnej siene, kde sa títo niekdajší kolegovia z radov mafie stretli zoči voči. „Garantujem vám moju spoluprácu, ale tomuto zvieraťu negarantujem nič. Pokiaľ ma s ním necháte na dve minúty osamote, odrežem mu hlavu,“ prehlásil so slzami v očiach na súdnom pojednávaní otec zavraždeného.
Malá satisfakcia pre rodinu obete a Bruscova spolupráca s políciou
V roku 2018 rodina zavraždeného obdržala od štátu 2,2 milóna eur, ktoré mali predstavovať akúsi formu odškodného za ich trápenie. Príspevok získali z talianskeho vládneho fondu obetí zavraždených mafiou. Smrť mladého Giuseppeho vyvolala v Taliansku veľký šok, pretože sa priečila mafiánskemu kódexu, ktorý sícilskej mafii zakazuje vraždiť deti a ženy.
Santino Di Mattea bol v roku 2002 vďaka spolupráci so súdmi prepustený z väzenia. Giovanni Brusca si naopak do dnešného dňa odpykáva doživotný trest. S políciou síce po zatknutí začal spolupracovať, ale je nepravdepodobné, že by sa mohol za svojho života ešte niekedy dostať legálnou cestou z väzenia.
Aspoň nie na stálo. V roku 2004 mu však za dlhodobú spoluprácu povolili každých 45 dní navštevovať svoju rodinu, čo pochopiteľne do dnešného dňa popudzuje rodiny ním zavraždených obetí.
Jeho právnik ale prehlásil, že nejde o plnohodnotnú slobodu, pretože mimo iného má Brusca mimo väzenia zákaz telefonovať. Aj to je ale pre mnohonásobného vraha viac, než si vôbec zaslúži.
