Mýtov o pesimistoch a optimistoch je veľa, sú však naozaj pravdivé?
Psychologické knihy, motivačné citáty aj samozvaní odborníci nám neustále tvrdia, že pesimizmus je škodlivý. Mali by sme vraj byť väčší optimisti, pozerať sa na život pozitívne a brať ho s nadhľadom. Všeobecne panuje myšlienka, že optimisti žijú dlhší a šťastnejší život.
O pesimistoch sa toho nahovorilo už veľa zlého, až je naozaj ťažké uveriť, že aj oni by mohli mať svoje výhody. Svet ale nie je čierno-biely a všetko zlé môže viesť k niečomu dobrému. To isté platí aj o pesimistoch.
Samozrejme, že keď sa niekto neustále utápa v negatívnych pocitoch, obviňuje sa zo všetkých svojich zlyhaní a v strachu očakáva iba to najhoršie, k lepšiemu životu mu to nepomáha. No existuje jedna forma optimizmu, ktorá dokáže byť skutočne užitočná, psychológovia ju nazvali defenzívny pesimizmus a podľa nich môže viesť k väčším životným úspechom.
Ako je to možné? Optimisti častokrát očakávajú pozitívny výsledok a to bez toho, aby sa k nemu dopracovali ťažkou prácou alebo väčšou námahou. Pokiaľ tento pozitívny výsledok nedosiahnu, oveľa ľahšie než pesimisti sa nechajú prevalcovať pocitmi zlyhania a depresiou.
Defenzívny pesimizmus je kognitívna stratégia, ktorou sa ľudia snažia brániť pred úzkostnými životnými situáciami. Prináša so sebou nízke očakávania a generuje všetky možné negatívne scenáre, ktoré by sa mohli vyskytnúť.
Práve vďaka týmto predikciám pomáha pripraviť sa na zlý výsledok a odhaľuje cestičky, akými by sme sa mu mohli vyhnúť. Defenzívni pesimisti sú pripravení na všetko a vo svojej hlave dokážu vygenerovať hádam všetky možné scenáre, čo by potenciálne mohli všetko skomplikovať.
Okrem prípravy, defenzívny pesimizmus dokonca zlepšuje náš výkon. Človek v sebe skrátka cíti väčší tlak vyhnúť sa nepríjemnostiam a urobí všetko, čo je v jeho silách, aby ich prekonal.
Ďalšou pozitívnou vlastnosťou pesimistov je túžba po sebazdokonaľovaní. Zatiaľ čo optimisti možno majú o niečo vyššie sebavedomie, mávajú sklon byť so sebou niekedy až priveľmi spokojní. Pesimisti ale stále vidia chyby nielen vo svojom okolí, ale aj sami na sebe. A práve tie ich nútia k tomu, aby na sebe stále pracovali a rozvíjali svoje schopnosti.
Asi nie je prekvapujúce, že defenzívny pesimizmus je vyvolaný negatívnymi pocitmi, ktoré ale v tomto prípade slúžia k lepšiemu výsledku. Väčšina takýchto ľudí bojuje s pocitmi úzkosti, ktoré sa snaží regulovať práve predprípravou na negatívne udalosti.
Nanešťastie majú pesimisti aj nižšie sebavedomie než optimisti, avšak ich sebavedomie má tendenciu zvyšovať sa, pokiaľ vidia, že ich pripravenosť vedie k dobrým výsledkom a pomáha im dosahovať stanovené ciele.
Všeobecne sa pesimisti považujú za skupinu jedincov viac ohrozených hlavne srdcovo-cievnymi ochoreniami, no niektoré z ich vzorcov správania vedú k lepšiemu zdraviu. A to vďaka tomu, že sa dokážu lepšie obrániť pred vírusmi, baktériami a liečbu berú vážnejšie než optimisti. Tí často dúfajú, že sa ich zdravie skrátka zlepší alebo choroba nebude ďalej postupovať a majú sklon brať rady lekára skôr na ľahkú váhu.
Nie všetky druhy pesimizmu sú teda zlé a nie všetci pesimisti vedú menej naplnený či úspešný život než optimisti. Kľúčom k efektívnemu pesimizmu je využívanie metód, akým sa chcú ľudia vyhnúť negatívnym výsledkom. Ak ale iba sedíš doma, ľutuješ sa a nadávaš na celý svet, o žiadnu prospešnú formu pesimizmu naozaj nejde.
