Aká je cena priemerného ľudského života a akú hodnotu má naša planéta?
Azimuth Project je ambiciózny počin, ktorý sa snaží priniesť vedu a matematiku k bežnej populácii. Na svojom blogu prináša zaujímavosti zo sveta výpočtov a rovníc a ukazuje, že matematika sa dá použiť naozaj v akejkoľvek situácii a nie sú to iba nudné čísla zo školských učebníc.
V jednom zo svojich článkov sa autor projektu John C. Baez, matematik z Massachusettského technologického inštitútu na Princetonské univerzite a držiteľ ceny Leviho L. Conanta, rozhodol, že vyčísli hodnotu úplne všetkého. Znie to neuveriteľne, no pomocou rovníc a logiky je možné skutočne všetko.
Najprv vypočítal iba cenu našej planéty. Ekosystém, v ktorom žijeme, nám poskytuje všetko potrebné od stravy až po nerastné suroviny. O pôdu sa starajú farmári, ktorých vláda platí za to, že prevádzkujú určitú formu ekologickej služby. Koľko takáto ekologická služba stojí? Keď si zoberieme do merítka celú Zem, hodnota jej ekologickej služby pre ľudí za jediný rok je 33 biliónov dolárov. Túto hodnotu vypočítali vedci v štúdii v roku 1997, no novšia štúdia z roku 2014 tvrdí, že ekologická hodnota Zeme ročne tvorí 145 biliónov dolárov.
Možno to znie zvrátene, no jeden americký sudca sa v roku 2004 pokúsil vypočítať finančnú hodnotu ľudského života. Ten sa pokúsil urobiť bilanciu nákladov a výnosov v rámci iónového urýchľovača RHIC v Národnom laboratóriu Brookhaven.
Niektorí pesimisti sa vtedy obávali, že ich experimenty by mohli viesť k zničeniu celého ľudstva a laboratórium dali na súd. Ak by sa tak naozaj stalo, Američan vypočítal, že hodnota jedného ľudského života je asi 50-tisíc dolárov, to potom vynásobil vtedajším počtom ľudí na planéte a dostal sa k číslu 600 biliónov dolárov.
Ľudstvo zatiaľ nedokáže s úplnou istotou povedať, aký veľký je náš vesmír, hoci odhad o jeho veľkosti poznáme. Preto ani nie je možné vypočítať jeho presnú sumu, najjednoduchšia odpoveď by bola, že vesmír má nekonečnú hodnotu.
Bloger sa teda rozhodol pracovať iba s pozorovateľným vesmírom za predpokladu, že každá jedna galaxia má aspoň jednu planétu obývanú inteligentným životom. V pozorovateľnom vesmíre je asi 100 miliárd galaxií. Stačilo, aby znásobil hodnotu ľudí 100 miliardami a dospel k číslu 60 kvadriliónov.
Samozrejme, že jeho výpočty sú obmedzené a existuje množstvo rôznych variácií, s ktorými môžeme pracovať a do našich výpočtov by sme mohli zapracovať celkom iné hodnoty ako tento vedec.
Avšak skutočnosťou ostáva, že cena všetkého je vypočítateľná, či už sú to ľudské životy alebo náš vesmír.
