Povery a povesti nie sú späté iba s vidiekom. Mnohé vznikli aj v hlavnom meste.
Bratislavu dnes všetci poznajú ako moderné mesto, ktoré okupujú developeri a medzinárodné firmy. Stavajú sa tu výškové budovy, presklenné kancelárske priestory, čo pripomínajú akváriá a na periférii sa za Dunajom čnie betónová džungľa panelákového sídliska.
Starú Bratislavu už pripomína iba historické centrum a prvorepublikové vilky pod Horským Parkom a pod Slavínom. Ale aj naše hlavné mesto bolo kedysi iba akýmsi malým bratom veľkej Pešti či Viedne a ľudia tu žili oveľa jednoduchším spôsobom.
Poddaní pracovali pre pánov, Slovenky a Slováci z okolitých dedín chodili k maďarským a rakúskym šľachticom do služby a za Račianskym mýtom už boli polia aj vinohrady. Práve v takýchto časoch ľudia prikladali väčšiu váhu duchovnu, verili v nadprirodzené bytosti a okolím sa šírili mýty a strašidelné historky o lesoch, Dunaji aj uličkách mesta.
Poznáš legendy, ktoré sa s Bratislavou spájajú?
Bosorky v Hainburgu
Rakúske mestečko Hainburg sa nachádza iba 15 kilometrov od Bratislavy. Stačí prejsť mostom cez Dunaj a už si v inom štáte. Nečudo teda, že odjakživa boli mestá prepojené. Podobne ako v súčastnosti, ľudia sem aj v tých časoch chodili na nákupy.
Štedrosť rakúskych spoluobčanov však niektorí obchodníci a remeselníci využívali aj vo svoj prospech a s tovarom chodili na trhy k západným susedom. Svoje topánky tu predával aj istý bratislavský čižmár a veru darilo sa mu.
Po jednom zo svojich úspešných dní sa rozhodol oslavovať v hainburgskej krčme. Okolo desiatej hodiny večer sa už v značne podguráženom stave odhodlal ísť pešo domov.
To však nebolo úplne najšťastnejšou voľbou. Iba kúsok za Hainburgom započul pri ceste zvláštny šuchot. Keď chcel celú situáciu preskúmať, z tmy naňho vyleteli ženy na metlách. Začali vôkol neho krúžiť a jedna dokonca sedela na kovových vidlách.
Čižmárovi sa zazdalo, že sú mu ich tváre akési povedomé. Vedúca celej skupiny sa až nápadne podobala na jednu známu Bratislavčanku, a tak sa na ňu rozhodol zakričať. Smelosť sa mu rýchlo vypomstila.
Nahnevané bosorky zostúpili z metiel a opitého čižmára dobili. Aspoň to rozprával, keď ho na ďalší deň okoloidúci našli ležať na ceste.
Zo zranení sa našťastie dostal rýchlo a zaumienil si, že čarodejnice potrestá. Ich mená plánoval povedať celému mestu počas polnočnej omše na Štedrý deň. Špeciálne pre tento účel si sám zhotovil stoličku, na ktorú sa mal postaviť a pred všetkými odhaliť identitu bosoriek.
Počas omše si skutočne vypýtal čas na krátku reč. Pod pazuchu si vzal ručne vyrobenú drevenú stoličku a postavil sa na ňu. Avšak v momente, ako sa chystal vysloviť meno vedúcej čarodejníc, stolička sa pod ním zlomila. Stihol povedať iba: "Ide o jednu veľmi váženú Bratislavčanku," zvyšok sa už stratil v rachote rozpadávajúceho sa kusu nábytku a stonoch nešťastného čižmára.
Vyviazol s dvoma zlomenými rebrami a k incidentu sa už zo strachu nikdy viac nechcel vracať.
Čistotná Panna Mária
Na budove Starej radnice stojí socha Panny Márie. Hovorí sa, že v jeden deň v 17. storočí zmizla a na jej mieste sa objavil odkaz, aby občania vyčistili mesto od špiny. Keď sa tak stane, socha sa vráti.
Bratislavčania sa teda pustili do práce. Zbavili sa odpadkov, špiny na uliciach aj budovách a čakali, či Panna Mária dodrží svoje slovo. Nakoniec sľubu naozaj dostála a na druhý deň už opäť zdobila budovu radnice.
Či už za počinom naozaj stála náboženská postava alebo chcel niekto iba občanov prinútiť, aby si upratali, fungovalo to výborne. Možno by sa niečo podobné Bratislave hodilo aj dnes.
