Streda 23. 1. 2019 meniny má Miloš

hľadaj na refresheri

Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Veci
3
Michal B.
5. august 2018, 20:48

Turecko-kurdský konflikt: Najväčší národ na svete bez vlastného štátu, ktorý sa krvou a železom hlási o samostatnosť

Moderný konflikt plný krvi a bezprávia.

Michal B.
5. august 2018, 20:48
Turecko-kurdský konflikt: Najväčší národ na svete bez vlastného štátu, ktorý sa krvou a železom hlási o samostatnosť
Zdroj: wikipedia.org
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
3
Uložiť na neskôr.
Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

V nasledujúcich riadkoch si predstavíme svetom zabudnutý konflikt medzi tureckými vládnymi silami a ozbrojencami zo strany Kurdských pracujúcich, ktorý sa tiahne od roku 1978 až do dnešných dní.

 

Problém kurdskej menšiny má korene v rozpade Osmanskej ríše po skončení 1. svetovej vojny. Víťazné mocnosti na konferencii v Sèvres  iniciovali vznik niekoľkých nových národných štátov na Blízkom východe. Vzniklo tak nové Turecko a ďalšie nástupnícke krajiny. Hoci pojem "národné" v mnohých prípadoch predstavoval obyčajnú fikciu, väčšina týchto krajín, ktoré sa vtedy stali samostatnými štátnymi útvarmi prvýkrát v histórii, pretrvala v pôvodných hraniciach dodnes (napríklad Sýria). Signatári zmluvy zo Sèvres pôvodne skutočne počítali so vznikom samostatného Kurdistanu, lebo Kurdi mali (aj napriek značným jazykovým rozdielom) preukázateľné vedomie spoločného etnického základu a navyše obývali v podstate kompaktné územie vnútri zaniknutej Osmanskej ríše.

 

V novembri 1919 bola pod patronátom Dohody podpísaná zmluva medzi zástupcami Kurdov a Arménov o vzájomnom uznaní susediacich, ale z právneho hľadiska zatiaľ ešte neexistujúcich štátov. Turecko bolo zmluvne viazané zrieknuť sa nárokov na kurdské územia za predpokladu vzniku nového národného štátu v tomto priestore. Keď sa však vojskám vedeným Mustafom Kemalom (legendárny Atatürk - otec moderného Turecka) následne podarilo dobyť späť územia zaniknutej Osmanskej ríše, ktoré po vojne pripadli Grécku, Francúzsku a Taliansku, boli veľmoci nútené akceptovať novú situáciu. V júli 1923 bola vo švajčiarskom Lausanne podpísaná s Tureckom nová mierová zmluva, v ktorej však už o Kurdistane nebola jediná zmienka.

 

Turecko-kurdský konflikt: Najväčší národ na svete bez vlastného štátu, ktorý sa krvou a železom hlási o samostatnosť

 

Dnes tvoria Kurdi v Tureckej republike nezanedbateľnú časť obyvateľstva. Podľa rôznych prameňov sa ich počet pohybuje medzi 10 až 22 percentami zo 70 miliónov, čo predstavuje národnostnú menšinu veľkostou približne porovnateľnú s počtom obyvateľov Českej republiky. Demografické štúdie navyše predpokladajú trvalý rast podielu Kurdov v populácii. Ich pôvodným domovom sú oblasti pozdĺž oboch strán tureckej hranice s Irakom, Iránom a Sýriou. Pomerne veľké množstvo Kurdov bolo v minulosti - mnohokrát násilne za účelom asimilácie - presťahovaných do veľkých miest na západe krajiny (Istanbul, Izmir, Ankara).

 

Od začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia bolo súžitie Turkov s Kurdmi veľmi problematické. V roku 1924 vstúpil do platnosti zákaz používania kurdských krstných mien, verejné užívanie kurdského jazyka bolo trestané pokutou alebo dokonca väzením, príslušníci tureckej inteligencie "vedecky dokazovali", že slovo Kurd v skutočnosti označuje Turka žijúceho v riedko obývaných horských oblastiach, ktorý v dôsledku odlúčenia zabudol svoj materinský jazyk. Silnejúce represie mali za následok sériu kruto potlačených kurdských rebélií. Napríklad povstanie v rokoch 1936-1938 skončilo hromadným masakrom asi 40 000 kurdov.

 

Turecko-kurdský konflikt: Najväčší národ na svete bez vlastného štátu, ktorý sa krvou a železom hlási o samostatnosť

 

V roku 1973 zverejnila skupina kurdských aktivistov deklaráciu, v ktorej sa domáhali uznania existencie kurdskej národnostnej menšiny, ktorá dovtedy v Turecku oficiálne neexistovala. V nasledujúcom roku sa tá istá skupina rozhodla započať politickú kampaň s cieľom zrovnoprávniť príslušníkov kurdskej populácie. Sympatizantmi nového hnutia boli predovšetkým nemajetní roľníci a príslušníci nekvalifikovanej pracovnej sily. Existencia nového hnutia neunikla pozornosti tureckých bezpečnostných zložiek, ktorým sa spočiatku darilo jeho činnosť paralyzovať.

 

Vodcom hnutia, ktoré sa vtedy nazývalo Revolucionári Kurdistanu, bol muž menom Abdullah Öcalan. Vo februári 1978 prebehol zakladajúci zjazd Strany pracujúcich Kurdistanu (PKK), na čele ktorej stál práve Öcalan. V priebehu nasledujúcich rokov dochádzalo v oblastiach obývaných kurdskou populáciou k ozbrojeným stretom medzi PKK a vládnymi sílami. Majitelia poľnohospodárskej pôdy (bez ohľadu na etnickú príslušnosť) si uvedomovali nebezpečenstvo plynúce zo zjavne marxistickej orientácie hnutia a aktívne spolupracovali pri operáciách vládnych síl smerujúcich k jeho potlačeniu.

 

Situácia sa ešte viac vyostrila na jeseň roku 1980, kedy Öcalan ušiel do exilu v sýrskom Damasku, odkiaľ stranu a jej ozbrojenú zložku riadil na diaľku. V libanonskom údolí Bika bol pod dohľadom sýrskej armády zriadený výcvikový tábor kurdských bojovníkov, z ktorých mnohí sa zúčastnili vojny s Izraelom v roku 1982. Turecká vláda sa snažila predovšetkým zabrániť tomu, aby si PKK vybudovala zázemie v ťažko kontrolovateľných vidieckych oblastiach. Preto sa finančne podieľala na vyzbrojení tzv. dedinských gárd zložených z lojálnych Kurdov, ktorým udelila rozsiahle právomoci zasahovať proti skutočným, no i domnelým členom PKK.

 

Turecko-kurdský konflikt: Najväčší národ na svete bez vlastného štátu, ktorý sa krvou a železom hlási o samostatnosť

 

Öcalanovi rebeli zas na oplátku nemilosrdne masakrovali celé rodiny príslušníkov týchto polovojenských oddielov. Mnoho obyvateľov tureckého pohraničia sa tak ocitlo pod tlakom znepriatelených strán a v záujme prežitia sa rozhodlo opustiť nebezpečné oblasti. Stávalo sa, že boli vyvraždené celé dediny, ktorých obyvatelia boli obviňovaní zo spolupráce s jednou z bojujúcich frakcií. Okrem toho vláda organizovala rozsiahle deportácie Kurdov na západ krajiny s úmyslom presídliť ich tak, aby splynuli s dominantnou tureckou väčšinou. Kvôli týmto zásahom bolo zničených alebo úplne opustených viac ako 3000 dedín.

 

V novembri 1998 bol vodca PKK Abdullah Öcalan v dôsledku tureckej diplomatickej iniciatívy vyhostený zo Sýrie. Podarilo sa mu však utiecť do Moskvy, odkiaľ odletel do Talianska. Na rímskom letisku Fiumicino bol síce bezprostredne po pristátí zatknutý, ale čoskoro opäť prepustený, pretože talianske zákony neumožňujú vydanie žiadateľa o politický azyl do krajiny, v ktorej čelí hrozbe trestu smrti.

 

V polovici januára 1999 teda Öcalan opustil Taliansko a po krátkom pobyte v Rusku priletel do Atén. Bol mu odopretý vstup do Grécka, a preto odletel do Nairobi v Keni. Tam bol zadržaný a za doteraz nie úplne jasných okolností eskortovaný do Turecka, kde bol uväznený a už v júni toho istého roku odsúdený na trest smrti, ktorý mu bol neskôr zmiernený na doživotie. Trest si odpykáva vo väznici na ostrove Imrali v Marmarskom mori.

 

Turecko-kurdský konflikt: Najväčší národ na svete bez vlastného štátu, ktorý sa krvou a železom hlási o samostatnosť

 

V septembri 1999 vyhlásila PKK ďalšie (následne mnohkorát vypovedané) prímerie. Všetci príslušníci jej ozbrojených zložiek odišli do hôr na severe Iraku. Vo februári 2000 vyhlásila PKK koniec ozbrojeného boja ako spôsobu na presadenie svojich cieľov. Miesto toho začala využívať výhradne politické metódy.

 

V apríli 2002 sa názov strany zmenil na KADEK, neskôr na KONGRA-GEL. Vzhľadom k tomu, že turecká vláda po predchádzajúcich skúsenostiach s PKK odmietla s KONGRA-GEL konať, organizácia sa vrátila k pôvodnému partizánskemu spôsobu boja a v roku 2005 aj k pôvodnému názvu PKK. V tom istom roku vyletel do povetria mikrobus v prímorskom turistickom stredisku Kusadasi na pobreží Egejského mora. Vo vozidle bolo zabitých päť nevinných civilistov a ďalších štrnásť sa zranilo. PKK sa síce k atentátu neprihlásila, avšak bola najpravdepodobnejším z podozrivých.

 

V lete 2006 sa rozbehla teroristická kampaň radikálnej odnože KONGRA-GEL nazývanej Sokoli slobody Kurdistanu (TAK). Dňa 25. augusta explodovali dve nálože v budove banky v meste Adana, o dva dni neskôr sa stala cieľom bombového atentátu škola v Istanbule, 28. augusta explodovali tri nálože v prázdninovom letovisku Marmaris a ďalšia bomba vybuchla aj v meste Antalya.

Exkluzívny obsah pre Refresher účty
Obsah dostupný len pre registrovaných čitateľov.
Pre dočítanie je potrebné sa prihlásiť. Prečo?
PRIHLÁSIŤ
Ohodnoť článok
78
Zdieľaj článok
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol ohodnotiť článok.
Prihlásiť sa
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.