Sila ich dopadu prekračuje všetky výbušniny, ktoré vlastnia všetky armády sveta.
Vesmír je plný rôznorodých telies. Odhaduje sa, že na Zem za poslednú miliardu rokov dopadlo asi 130 000 meteoritov, ktoré boli dostatočne veľké na to, aby vytvorili kráter široký aspoň 1 kilometer. Tento druh nárazov môžeme pozorovať najmä na Mesiaci, na Zemi dôsledky mnohých nárazov zahladila geologická aktivita, ktorá je pre našu Zem tak typická.
Až donedávna sa odborníci nazdávali, že Zem zasahovali veľké meteority počas jej histórie iba zriedkavo. V súčasnosti sa vedci domnievajú, že sa to deje nepretržite. Zachovalo sa mnoho obrovských kráterov. Doteraz bolo na celom svete nájdených viac ako 160 lokalít, ktoré mali byť poznačené pádom meteoritu a každý rok sa objavujú nové.
Väčšina meteoritov sú časti asteroidov, niektoré vznikli pri dopade asteroidov na Mesiac a Mars tak, že asteroidy z nich vytrhli úlomky do vesmíru. Kým sa tieto horniny nachádzajú mimo zemskej atmosféry, označujú sa ako meteroidy (áno s „d“). Sú zvyčajne také malé, že zhoria počas letu k Zemi a zanechávajú na nočnej oblohe jasnú stopu, tento úkaz sa volá meteor alebo padajúca hviezda. Niektoré meteority sú dostatočne veľké na to, aby preleteli atmosférou a zasiahli zemský povrch. Ak je meteorit veľký aspoň 5 až 10 metrov, vyhĺbi sila jeho nárazu kráter.
Sila nárazu veľkého meteoritu na Zem môže vyprodukovať energiu o hodnote až 100 miliónov megaton, čo je sila väčšia ako všetok dostupný arzenál na našej planéte. Štúdium jadrových výbuchov priviedlo vedcov k úvahám, čo by nastalo po náraze meteoritu s priemerom asi 10 kilometrov.
Prišli k záverom, že v okamihu kolízie by vznikla nesmierna tepelná a tlaková vlna, ktorá by na veľkom území všetko zarovnala a spálila. Do atmosféry by bolo vyvrhnuté obrovské množstvo úlomkov, tie by navyše boli prenášané okolo sveta silnými vetrami. Padajúci horúci popol by podpálil lesy a oblaky prachu v atmosfére by blokovali priechod slnečným lúčom. Zem by sa razom zmenila na tmavú a mrazivú planétu. Po vyčistení oblohy by oxid uhličitý v atmosfére vytvoril skleníkový efekt a podnebie na Zemi by malo priemernú teplotu asi 15 stupňov Celzia.
Meteor Crater (miesto – Arizona USA, priemer 1,2 kilometra)
Azda najznámejší a prvý objavený meteoritový kráter na Zemi. Jeho tvar sa zachoval mimoriadne dobre a má pomerne mladý vek – dopadol približne pred 50 000 rokmi. Vedci predpokladajú, že meteorit mal priemer asi 50 metrov a vážil v rozmedzí 300 000 až 500 000 ton. Prirútil sa rýchlosťou 65 000 kilometrov za hodinu a pri náraze vyvinul nesmiernu energiu, 20 miliónov ton vybuchnutého TNT.
Sudbury (miesto – Ontário Kanada, priemer 200 kilometrov)
Sudburský kráter má taký nezvyčajný tvar, že geológom trvalo veľmi dlho, kým zistili, že ide skutočne o meteoritový kráter. Oblasť, v ktorej sa nachádza, je jedným z najbohatších nálezísk niklovo-medených sírnikových minerálov na svete. Spočiatku sa predpokladalo, že ložisko je sopečného pôvodu, no v súčasnosti sú si vedci istí, že ide o dopadovú lokalitu. Teleso, ktoré tam do Zeme narazilo, vytvorilo asi 20 kilometrov hlbokú jamu. Odhadovaný čas dopadu je približne 1,84 miliárd rokov nazad.
Barringer Crater
Chicxulub (miesto – Yucatán Mexiko, priemer 160 až 240 kilometrov)
Chicxulub v Mexiku je jedným z najväčších doteraz nájdených meteoritových kráterov na Zemi. Existujú aj domnienky, že by mohol vykazovať šírku až 300 kilometrov. Teleso, ktoré ho malo spôsobiť, narazilo do Zeme asi pred 65 miliónmi rokov a malo mať v priemere viac ako 10 kilometrov. Náraz takto obrovského telesa spôsobil kataklizmu. Na pevnine zúrili požiare, oceánmi sa šírili obrovské vlny cunami a planétou otriasali silné zemetrasenia.
Mnohí vedci sa domnievajú, že ničivé globálne účinky nárazu pri Chicxulube spôsobili vymretie dinosaurov a dvoch tretín iných živočíšnych druhov. Intenzita katastrofy aj časové zaradenie sú správne a dôkazy veľmi presvedčivé. Z miesta dopadu sa šíril tlak a teplota v kruhoch, pričom v strede sa vztýčila vyvýšenina asi 2-krát vyššia ako dnešný Mount Everest. Kráter sa nachádza hlboko pod povrchom a jeho objavenie bolo úplne náhodné, keď istá ropná spoločnosť okolo roku 1980 uskutočňovala v oblasti prieskum.
Domoni Crater na Marse
Vredefort (miesto – Južná Afrika, priemer 300 kilometrov)
Vredefortská dopadová lokalita predstavuje najstarší (dopadol pred viac ako 2 miliardami rokov) a najväčší známy kráter na zemskom povrchu. Ide o jeden z mála kráterov na svete s viacerými prstencami. Podobné štruktúry sa vyskytujú hlavne na Mesiaci, no na Zemi sú zriedkavé. Mimozemské teleso, ktoré dopadlo vo Vredeforte, bolo jedným z najväčších meteoritov, ktoré zasiahli Zem – jeho priemer sa odhaduje až na 10 kilometrov.
Gosses Bluff (miesto – Austrália, priemer 22 kilometrov)
Gosses Bluff je jeden z najlepšie zachovaných meteoritových kráterov na svete. Je to impozantný pieskovcový prstenec v púšti severnej Austrálie a zohráva významnú úlohu v legendách domorodých obyvateľov Austrálie. Kráter sa vytvoril pri náraze 1 km širokého asteroidu. Predpokladá sa, že meteorit prenikol do hĺbky 5 kilometrov a vyparil sa. V priebehu miliónov rokov niektoré črty kráteru zlikvidovala erózia a zvetrávanie. Povrch oblasti je dnes asi o 2 kilometre nižší, ako bol v čase dopadu.
Tanguzka (Sibír Rusko, priemer neznámy)
Tanguzka je jednou z veľkých záhad Zeme. Dňa 30. júna 1908 videli miestni obyvatelia ohnivú guľu letiacu na oblohe, keď sa im stratila na obzore, nasledoval silný výbuch, ktorému padli za obeť stromy na ploche viac ako 2 200 kilometrov štvorcových. Na túto sibírsku lokalitu sa vybralo mnoho expedícií s cieľom zistiť príčinu výbuchu. Jedna z teórií hovorí, že išlo o kométu, ktorá sa pred nárazom na zemský povrch vyparila. Iné teórie hovoria o stroskotanom mimozemskom plavidle, no čo sa tam odohralo v skutočnosti, zostáva aj dodnes záhadou. Tanguzke sme sa viac venovali v tomto článku.
