Deň, kedy sa uprostred odľahlej pustatiny odohralo niečo desivé a nevídané.
Od poslednej časti nášho rozbehnutého seriálu ubehlo opäť niekoľko týždňov, a preto je podľa nás vhodný čas na pokračovanie. Dnešné mystérium sa bude znova týkať skutočnej udalosti z roku 1908, čiže vyše jedného storočia naspäť, čo je pomerne časovo dosť dlhá doba. Tentokrát sa pozrieme na zúbok (ako je už z nadpisu zrejmé) Tunguskej udalosti - obrovskému výbuchu uprostred ľudoprázdnej a chladnej ruskej Sibíri. Nakoľko v danej dobe boli fotoaparáty ešte na naozaj nízkej úrovni, budeme sa musieť spoliehať hlavne na zaznamenané vyjadrenia svedkov, vtedajších novín a ďalších zdrojov, nakoľko veľa obrazového materiálu k dispozícii naozaj nie je. Poďme teda na to.
Pohľad na miesto dopadu z výšky okolo 1000 kilometrov. Veľa väčšieho osídlenia široko ďaleko nenájdete:
Samotná udalosť má pomerne veľa rôznych názvov, avšak my zostaneme pri tom, čo máme v nadpise. Poďme však poporiadku. Ruská Sibír bola na začiatku 20. storočia ešte stále pomerne neznámym miestom, keďže jej mnohé odľahlé kúty a oblasti boli stále pre ľudí mimoriadne ťažko prístupné a veľmi nehostinné. Ako už z geografie vieme, najviac osídlenia sa nachádza na juhu Sibíri, a preto bolo k miestu katastrofy pomerne blízko iba jedno mestečko s názvom Vanavara. Inak sa v okolí nenachádzalo takmer nič, iba stromy a zvieratá. K samotnej udalosti došlo presne 30. júna 1908 o 7. hodine ráno miestneho času.
Ako je všeobecne známe, ak sa spomenie Tunguská udalosť, človeku by ako prvé mali ihneď napadnúť najmä pováľané stromy. A tých bolo naozaj kvantum. Do vzdialenosti 40 kilometrov (čo je asi ako z Bratislavy do Trnavy) boli všetky stromy zrovnané so zemou a stopy po výbuchu na nich bolo možné pozorovať až do diaľky 200 kilometrov. Podľa vedcov bolo zničených až 60 miliónov kusov drevín. Ak si to tak premeníme na drobné, ide o naozaj veľkú plochu, čiže výbuch musel byť naozaj masívny, čo aj bol, keďže napríklad takí cestujúci vo vlaku na Transsibírskej magistrále videli z okien svojich vlakov biele svetlo, ktoré ožiarilo oblohu a taktiež cítili aj tlakovú vlnu (a tá doputovala až do Európy i Ameriky!). Spomínaná tlaková vlna bola silná až tak, že do vyše 310 kilometrov v okolí porozbíjala okná na domoch a pováľala dobytok i nič netušiacich ľudí na zem.
Seizmickú aktivitu sa podarilo zachytiť až v preďalekom americkom Washingtone D.C., a to dokonca až dvakrát v intervale niekoľkých desiatok hodín. Logicky nám z toho vyplýva, že do zeme narazilo niečo skutočne veľké a silné, kvôli čomu bolo do ovzdušia vyvrhnutých niekoľko miliónov ton rôznorodého materiálu, čo spôsobilo, že v anglickom Londýne sa dali o týždeň neskôr aj o polnoci čítať dokonca aj noviny! Výbuch bolo možné započuť až do vzdialenosti 1 000 kilometrov, čiže napríklad aj na Bajkale.
Čo je však častokrát až priam šokujúce, je fakt, že v oblasti dopadu nebol nikdy nájdený žiaden kráter, čo môže znamenať, že k explózii došlo ešte nad povrchom kdesi vo vzduchu. Taktiež zarážajúci je aj prístup vtedajších vedcov či akýchkoľvek zvedavcov, pretože prvá výprava dorazila na miesto až o trinásť rokov neskôr, čiže až v roku 1921! Síce sa zvedavci a odborníci na čele s Leonidom Kulikom nedostavili až priamo k miestu udalosti, avšak spustili vlnu ďalších a zároveň priniesli "do civilizácie" prvé zaujímavé dôkazy o explózii. Sám Kulik oblasť v priebehu ďalších rokov preskúmal detailnejšie, no žiaden kráter či zvyšky po meteorite/asteroide a inom telese nenašiel.
Avšak jeden jediný kandidát tu stále je. Konkrétne ide o jazero Čeko (Чеко) nachádzajúce sa od pravdepodobného miesta dopadu iba niečo cez 7 kilometrov. Nejde o žiadnu gigantickú vodnú plochu, ale o obyčajné a podozrivé jazero pre vedcov so strmými stenami a hĺbkou niekoľko desiatok metrov. Ale aj napriek tomu sú k nemu výskumníci skeptickí.
Jazero Čeko v roku 1938:
A v súčasnosti:
Pôvod samotného telesa nie je ani do dnešných dní poriadne vysvetlený. Nevieme presne, či išlo o úlomok/y kométy, asteroid, malú planétku alebo niečo čokoľvek iné. Nepoznáme ani jeho veľkosť, rýchlosť a ani fakt, či reálne spadlo na povrch alebo zmizlo ešte vo vzduchu. Ako by to bolo, keby sa neobjavili ani tie "záhadnejšie" teórie? Ako býva zvykom, keď nie je riadneho vedeckého vysvetlenia, objaví sa sem-tam aj UFO. Podľa istých svedkov sa teleso na oblohe pred dopadom nepohybovalo priamočiaro, ale manévrovalo, čo by v jednoduchosti znelo nejak takto: Ufónci preliatavali ponad Zemou, avšak ich vesmírnemu korábu sa prihodila nehoda a tak začal klesať k Zemi a po dopadne spôsobil gigantický výbuch. Ale s najvyššou pravdepodobnosťou sa nič podobného neprihodilo + daní svedkovia vypustili svoje tvrdenie z úst roky po udalosti.
Už si to teda uzavrime. Ak by sme mali vyvodiť nejaký racionálny záver, tak najpravdepodobnejšie vysvetlenie by malo dočinenie s akýmsi vesmírnym telesom v podobe maličkej planétky, resp. asteroidu, ktoré buď dopadlo do odľahlej časti Sibíri alebo vybuchlo ešte vo vzduch. Čo si zasa myslíte vy?
