Jonathan Nolan a Lisa Joy sa zamotali do vlastných sietí, ktoré už možno divákom nikdy nerozmotajú.
V recenzii sa nachádzajú spoilery!
Očakávaný Westworld nakoniec dorazil v roku 2016 po mnohých odkladoch. Boli sme z neho nadšení a po skvelom finále aj vo vytržení, čo sa bude diať ďalej. Tak nejako sme dúfali, že si seriál kvalitu udrží a nahradí tak na tróne Game of Thrones.
Po skončení 2. série som však v tomto pohľade nanajvýš skeptický. Celých 10 týždňov som čakal na niečo, čo nikdy neprišlo. Vyvrcholenie, dychberúcu epizódu či úžasnú novú postavu. Aj preto rovno spomeniem, ako ma mrzí, že Shogun World sa utlačil do úzadia. Obzvlášť kvôli skvelým nováčikom, ktorých už seriál potreboval.
Dve série sa totiž hráme na rovnakom pieskovisku s rovnakými tvárami a začína to byť tak trochu únavné, obzvlášť, ak sa príbeh hýbe smerom dopredu len veľmi neobratne a pomaly. Účasť viacerých časových línií taktiež nepomáhala. A to ani v orientovaní sa v deji, čo sa s každou ďalšou epizódou stáva čím ďalej tým náročnejšie.
Manželia a tvorcovia Lisa Joy a Jonathan Nolan sa postupne zamotávajú do spleti chaotického rozprávania udalostí tohto príbehu čoraz viac. Sťažujú si to viacerými časovými líniami či nepotrebnými mini zvratmi. Občas som mal až pocit, akoby sami nevedeli, kam a ako sa tam vlastne chcú dostať.
Celá 2. séria na mňa pritom pôsobila ako pes naháňajúci svoj vlastný chvost stále dookola. Nachádza sa tu až príliš veľa vaty. Inak povedané, množstvo scén je zbytočných alebo zbytočne pretiahnutých bez väčšej výpovednej hodnoty.
Veľa podstatného sme sa nedozvedeli, pričom scenáristi načrtli ďalšie tajomstvá a občas ich zbytočne nechali zahalené rúškom tajomstva.
Niektoré dejové linky jednoducho mali byť touto dobou už zodpovedané, miesto nich sa však nabaľuje na tajomne, otázkach a nových uhloch pohľadu na už známe udalosti.
Westworld sa vracia! Pamätáš si ešte, čo sa stalo v prvých dvoch sériách?
26. februára 2020 o 18:36
Príbehu a postavám by možno prospelo viac flashbackov, a to hlavne v prípade Williama, ktorý sa nám vzďaľuje s každou ďalšou epizódou. Azda najlepšiu pritom zažil hneď zo začiatku, pri časti číslo 4. Lisa Joy režijne debutovala a v mojich očiach to bolo na jednotku.
Okrem vynikajúcej epizódy z hľadiska technického spracovania nám však bol ponúknutý nový pohľad na Williamov charakter v parku, na novú stránku postavy menom Man in Black.
Z nejakého dôvodu na ňu však už tvorcovia nijako nenadviazali a akoby udalosti štvrtej epizódy ani neexistovali. A čo nasledovalo? V posledných častiach sa príbeh skrútil presne do vôd, do ktorých som nechcel, aby niekedy vstúpil.
Videli sme už množstvo náznakov toho, čo je William vlastne zač, no potitulková scéna poslednej epizódy to už úplne zabila. Síce to nie je úplne isté, ale tvorcovia sa pohrávajú s myšlienkou, že Man in Black bude v istej časovej zóne mŕtvy, respektíve bude ďalej žiť ako "robot".
V súčasnom rozpoložení príbehu sme to absolútne nepotrebovali vedieť a ani o tom špekulovať. Nakoniec, v časovej línii, v ktorej sa odohráva väčšina 2. série, je William skutočným človekom. Pohľad do budúcnosti vzdialenej možno aj niekoľko desaťročí mi teda neprišiel dôležitý, akurát tak zbytočne mätúci.
Tvorcom, rovnako ako scenáristom sa seriál už jednoducho vymyká z rúk. Svedčia o tom aj mnohé, skutočne mnohé logické nezrovnalosti a scenáristické barličky.
V posledných epizódach už divák musí ignorovať rôzne premostenia z bodu A do bodu B, pretože pri pozornom sledovaní si začne klásť mnohé otázky, ktoré mu dianie na obrazovke nikdy nezodpovie.
V podstate ani nemá ako, keďže to scenáristi odflákli a pre mnohé dejové zvraty a charakterové zmeny nemajú žiadne vysvetlenie. Proste je to tak a musíme s s tým zmieriť. Že niečo nedáva zmysel, to predsa úplne nevadí.
Nazveme to našou mind game, geniálnym mindfuckom a vy sa poseriete z toho, akí sme vlastne mysteriózni. Hoci v skutočnosti sme len nepochopiteľne napísali pár chaotických dialógov a naháňame sa v kruhu bez toho, aby sme sa pohli správnym smerom.
2. séria sa totiž dá opísať pár vetami. V parku robia niečo úplne iné, než len poskytovanie zážitkov z iných svetov. William chce napraviť svoje chyby, a preto cestuje parkom celých 10 epizód, pričom sa párkrát zachová ako správny chlap a párkrát ako neskúsený pištoľník a sebec, ktorý je v parku prvýkrát.
Maeve stále hľadá svoju dcérku, dostáva božské schopnosti (ktoré však zabúda používať, lebo sa to tak scenáristom viac hodí) a stáva sa ďalšou otravnou postavou. Podobne je na tom Dolores, ktorú už nemôžem vystáť. Scenáristi jej dali do hlavy hlboké myšlienky, ktoré herečka nedokáže podať zaujímavo.
Zo samotnej postavy sa stal ďalší nesympatický robot bez konkrétneho cieľa, ktorý len narúša dejové linky. Jediným robotom (okrem Teddyho), ktorý stále dokáže prekvapiť, vytvára skvelú atmosféru a ako jeden z mála oplýva aj kvalitným hereckým výkonom, je Bernard.
Nebyť neho a skvelého Jeffreyho Wrighta, zo strany robotických hercov by to bolo úplne fiasko. V podstate hrajú ešte horšie než v prvej sérii, ale to bude aj spomínanými zle napísanými dialógmi a charakterovými zmenami/správaním sa, ktoré divákom jednoducho nemôžu byť sympatické.
Rovnako sa zrejme divák postaví aj ku konečnému súboju Profesora X s Magnetom Bernarda s Dolores. Skutočne vás zaujíma, kto z nich vyhrá? Mimo parku sme sa naozaj vlastne nikdy nepozreli, takže nám je ľudstvo viac-menej ukradnuté.
Určite k tomu má čo povedať aj fakt, že nám Nolan a spol. ľudstvo vykresľujú ako prehnitú spoločnosť a tvorov hodných akurát tak genocídy.
A čo roboti? S nimi je to ťažko. Aj po dvoch sériách sa totiž dozvedáme, že ním môže byť prakticky každý (dúfali sme, že k týmto lacným pokusom o šokovanie obecenstva nedôjde tak skoro). Nemôžete sa báť o ich život, keďže sú takmer nesmrteľní a navyše nie veľmi zaujímaví.
Scenáristi miesto prehlbovania vzťahov (nie tých idiotských, ako napríklad nepotrebné a nepochopiteľné obetovanie večného sebca Leeho) a pútavého či šokujúceho vyrozprávania príbehu stavili len na rozširovanie univerza a pridávanie mysterióznych prvkov.
Príbeh sa tak člení a rozťahuje do stále väčších rozmerov, pričom už nedokáže strhnúť a všetko stavia na divácky záujem nadchádzajúcich udalostí. Miesto kvalitného "storytellingu" teda dostávame lacné twisty a rozširovanie nejasností. Hádanky sú fajn, ale Westworld sa s nami v 2. sérii len bezcieľne hrá.
Čo teda pochváliť? Seriál vie stále niekedy príjemne prekvapiť a technicky je na vysokej úrovni. Natáčajú ho profesionáli, bohužiaľ, nemajú veľmi vďačný materiál. Pevne dúfam, že Lisa Joy si pár epizód v budúcej sérii strihne, v tej 2. jej to šlo brilantne.
Potešil Shogun World a jeho skvelé postavy, návrat Elsie a Stubbsa či Hopkinsa, ktorý však dostal oveľa menej priestoru než sme dúfali/čakali. Zahanbiť sa nenechala ani akcia, až na spomínanú 4. epizódu by som však v tomto aspekte viac pochválil sériu s číslom 1.
Keď sa tak nad tým zamyslím, tá prvá séria vlastne robila lepšie všetko (vrátane soundtracku, ktorý je však stále skvelý). Vykreslila nádherný park, ponúkla hneď niekoľko skvelých dejových liniek, načrtla veľké tajomstvá a oboznámila nás s vynikajúcimi postavami.
Tvorcom sa však seriál akoby rozsypal v rukách, pričom celú 2. sériu len preskakovali na mieste. Odhalili síce skutočný význam parku naozaj ukážkovým spôsobom, ale nabalili na to desiatky ďalších záhad a ja som z nich ako divák už unavený.
Nevyužil sa potenciál divokého západu, samotného Westworldu, hercov a ani dejových zvratov. Scenáristi si navyše začali pomáhať lacnými trikmi a nelogickými, až nereálnymi maličkosťami, vďaka čomu dokázali premostiť jednotlivé časti príbehu a epizód bez inteligentnejšieho prístupu k divákom, ktorých z ničoho nič začali považovať za blbcov.
Westworld nás stále baví a ide o kvalitný seriál, ale v porovnaní s 2. sériou je na tom horšie azda na všetkých frontoch. Nolanova snaha zamotať divákom hlavy, aby neodhalili všetky tajomstvá predčasne (ako sa to stalo pri prvej sérii, čo tvorcov veľmi nahnevalo), spôsobila výrazný pokles kvality v kľúčových aspektoch.
Na jednej strane sme zvedaví, o čom preboha bude 3. séria, na druhej strane sú nám postavy tak trochu ukradnuté. Nelámeme však palicu. Westworld má stále šťavu, zároveň však veľké problémy. Budeme dúfať, že s ich odstránením pribudnú aj noví herci a potrebné osvieženie.
Ak sa však aj nabudúce budeme hrať na schovávačku, neskončí to len pri pár facepalmoch ako tentoraz. S prižmúrenými očami je to za 7/10. Vďaka hlúpučkosti scenáru a vytváraniu vlastných pravidiel za pochodu by som ale najradšej išiel ešte o čosi nižšie.
PS: Výsmechu hodní sú aj "profesionálni" zabijaci/vojaci aka SBS z Tesca. Nielenže mali problémy a častokrát prehrali s vidlákmi a ich revolvermi, občas sa správali úplne smiešne (výbuch v Cradle a zvádzanie blondíny).
Ak ste pri sledovaní 2. série Westoworldu dávali pozor a rozmýšľali ste, určite ste si bili ruku o čelo oveľa viackrát. A to sa pri seriáli, ktorý to hrá na inteligentný storytelling, zamotaný príbeh a mindfuck efekt, jednoducho nemôže stávať. Pôsobí to amatérsky a smiešne.
