John po emigrácii do zámoria skutočne prežil vlastný americký sen.
Slováci zanechávali a zanechávajú na svete výrazné stopy bez toho, aby sme si to my dnes uvedomovali. Pri každom príchode na letisko sa stretávame s veľkým nápisom Hertz, ktorý okamžite dokážeme identifikovať ako miesto, kde si ľudia požičiavajú autá, ale ani vo sne by nám zrejme nenapadlo, že meno samotnej spoločnosti má svoj pôvod priamo na Slovensku. Nevzniklo pri inšpirácii slovenskou prírodou ani kultúrou, ale odkazuje na jedného vplyvného muža, ktorý sa v skutočnosti narodil do židovskej rodiny žijúcej na slovenskom území v rámci Rakúsko-Uhorska.
Príbeh Johna Hertza nie je medzi Slovákmi príliš známy. Náš rodák pochádza z dediny Sklabiňa ležiacej pri dnešnom meste Martin. Novinári z Denníka N v minulosti kontaktovali aj archív v Bytči, aby sa uistili, že John Hertz sa v skutočnosti v Sklabini nenarodil ako John Hertz, ale ako Schandor Herz.
Svet prvýkrát uzrel 10. apríla 1879, avšak život v slovenskej časti vtedajšieho Rakúsko-Uhorska si dlho neužil. Rodina žijúca pri Martine čoraz intenzívnejšie zvažovala emigráciu do Spojených štátov amerických a napokon sa spoločne vybrali hľadať svoj americký sen za more.
Najskôr mali doraziť na východné pobrežie USA, odkiaľ v roku 1885 prišli do Chicaga a usadili sa tam. Johnov otec si svoj malý sen žil naplno, pretože z predavača sa neskôr stal majiteľ hotela. John však úspechy svojho otca mnohonásobne prekonal.
Aj keď život 6-ročného chlapca vo veľkom americkom meste nebol jednoduchý, John sa o seba vedel postarať. Meno Schandor Herz si zmenil na John Hertz, aby mu v zámorí náhodou nikdy nevyčítal židovský pôvod, pretože anti-semitizmus v tom čase existoval a vôbec ho nebolo málo.
Ako znovuzrodený začal život v meste, lenže po pár rokoch ušiel z domu. Otec ho za trest poriadne zbil a on sa na oplátku zbalil a z domova utiekol. V budúcnosti potom uznal, že si bitku zaslúžil. Ako mladý chlapec bez domova potreboval získať zdroj financií, čo mu umožnila práca v novinách.
Zamestnal sa v Chicago Record, kde predával noviny a postupne sa prepracoval až na reportéra. Ku športu mal pritom John vždy blízko, o čom presvedčil celé Chicago aj svojou úspešnou kariérou v boxe. Nielenže najskôr boxoval on sám, neskôr začal pracovať ako manažér a mal pod svojimi krídlami bojovníkov, ktorí na prelome 19. a 20. storočia zarábali veľmi štedro.
Do života mu v podobnom čase vstúpila aj Fannie Kesner, do ktorej sa beznádejne zamiloval. Ona však odmietla svadbu. John si ju mohol vziať za ženu len pod podmienkou, že s prácou v boxe prestane, a tak aj urobil. Zosobášili sa v roku 1903 a aj keď John pokračoval v manažérskej pozícii do roku 1904, nakoniec od nej upustil. Zrejme urobil najlepšie rozhodnutie svojho života, aj keď vtedy o tom nemal ako vedieť. Podmienka od budúcej manželky ho priviedla ku automobilom.
John paradoxne nevlastnil ani vodičský preukaz, ale začal autá predávať. Sám v rozhovoroch spomínal, že pri práci predajcu neponúkal iba vozidlá. Svojim zákazníkom ponúkal najmä službu. V praxi to znamenalo, že ak sa zákazníkovi auto pokazilo aj o druhej ráno, John vyrazil na cestu a prišiel mu na pomoc. Rozsiahla starostlivosť a správny prístup spôsobili, že sa slovenský rodák pri predaji ani nemusel snažiť, pretože zákazníci odporúčali jeho služby svojim známym, a tak sa mu autá predávali sami.
Začal ponúkať aj príležitosť, že si ľudia môžu vymeniť svoje staré autá za úplne nové, čo bol v tej dobe odvážny krok. Ojazdené autá neboli považované za výhodnejšie ako v súčasnosti, ale ľudia ich jednoducho vnímali ako menejcenné.
Na druhej strane, aj používané autá mohli pokračovať v jazdení. John preto dostal nápad, ako ich využiť. Chicago vtedy nemalo rozvinutý biznis s taxíkmi. Mestu stále dominovali koče ťahané koňmi a nápad používať autá ako taxíky sa do popredia prebíjal len ťažko. Vďaka svojim známostiam zo športu či novín dostal Hertz príležitosť spojiť svoj nápad s majetkom jedného známeho a spoločne vymýšľali, ako taxi službu rozbehnúť naplno.
John svoju taxi službu Yellow Cab Company spustil oficiálne až v roku 1915. Dovtedy prevádzkoval taxíky so svojím známym, avšak ambície slovenského rodáka prerástli dovtedajší podnikateľský model. Hertzovi sa vo veľkom pripisuje vznik uniformných žltých taxíkov na celom svete.
Nie je to tak celkom pravda, pretože pred Hertzom už žlté taxíky jazdili nielen v New Yorku, ale aj mnohých ďalších mestách, lenže nikto žltú farbu charakteristickú pre taxíky nedokázal spopularizovať tak, ako on. Hertz získal veľa vedomostí o fungovaní taxi služieb na výlete v Paríži. Správa taxi služby dala zabrať aj zdravotnému stavu, a tak sa v roku 1913 vydal do Európy, aby si na pár mesiacov oddýchol.
Skúmal tam, ako dokážu taxíky poskytovať svoje služby za minimálne ceny. Všetky taxíky boli čierne, aby ich ľudia ľahko identifikovali, a v rámci taxi služieb jazdili jednoduché a úsporné autá oproti tomu, čo používali v Amerike. Svoje zistenia po návrate domov aplikoval pri založení Yellow Cab Company. Legenda hovorí aj o tom, že John zvolil žltú farbu na základe akademickej štúdie, ktorá zistila, že žltá farba je najlepšie viditeľná na dlhé vzdialenosti, ale existencia štúdie bola viackrát spochybnená.
Nová spoločnosť Yellow Cab Company sa veľmi rýchlo stala hitom. Onedlho Hertz rozširoval svoje impérium po celých Spojených štátoch amerických. Licenciu predával záujemcom, ktorým poskytoval aj svoje know-how a taxíky odrazu dokázali za nízke ceny ponúkať vysoký komfort a najmä svoje služby sprostredkovať aj obyčajným ľuďom bez enormných príjmov.
Namiesto drzých a neúctivých vodičov si Hertz zakladal na slušnom správaní. Vodiči jeho taxíkov preto museli mať dobrú výchovu a ku zákazníkom sa správať úctivo, čo obyvateľov mesta ešte viac potešilo a biznis prekvital. Netrvalo dlho, dokým si šéf Yellow Cab Company uvedomil, že existuje dostatok priestoru na expanziu. V roku 1917 založil Chicago Motor Coach Company na prevádzku autobusových liniek v meste, o tri roky neskôr stál za Yellow Cab Manufacturing Company, ktorá vyrábala taxíky na predaj, a v roku 1923 už v rámci Yellow Coach Manufacturing Company vyrábal aj autobusy a autá.
Vďaka rýchlej expanzii svojho podnikania prevzal v roku 1924 aj spoločnosť zameranú na požičiavanie vozidiel a premenoval ju na Hertz Drive-Ur-Self Corporation. Rozvoj biznis portfólia Johna Hertza bol potom prakticky nezastaviteľný. Taxíky mu jazdili po Chicagu aj New Yorku, vyrábal vozidlá aj autobusy a prenajímal ľuďom autá, čo koniec koncov oslovilo aj General Motors.
Značka General Motors bola obrovským pojmom v 20. rokoch minulého storočia a aj Hertz pochopil, že lepšia ponuka na predaj väčšinového podielu v spoločnostiach zrejme už nikdy nepríde. Hertz sa zbavil drvivej väčšiny svojho podnikania a veľký návrat uskutočnil až v roku 1953, pretože od General Motors spätne odkúpil firmu na prenajímanie vozidiel. So zmeneným menom The Hertz Corporation ju po celom svete poznáme až dodnes.
Bohatý život nášho slovenského rodáka teda neskončil len pri taxíkoch. Je pritom potrebné poznamenať aj to, že John Hertz nebol úplné neviniatko a v začiatkoch svojho biznisu nemal problém využívať svoje kontakty v najvyšších kruhoch na znevýhodňovanie konkurencie. Žlté taxíky mali v Chicagu najväčšiu konkurenciu v podobe Checker Taxi, pričom núdza nebola o bitky ani streľbu.
Hertz jedného času po dohode s vedením mesta Chicago nechal zaviesť špeciálne povolenia na používanie mestských stanovíšť taxíkov a postaral sa o to, aby povolenia získal každý z jeho vodičov, ale množstvo z vodičov Checker Taxi bolo odmietnutých.
Hertz sa v 30. rokoch minulého storočia stal dokonca aj finančníkom, pretože od Roberta Lehmana odkúpil časť podielu v investičnej banke Lehman Brothers a akcionárom v nej zostal až do svojej smrti v roku 1961. Prostredníctvom svojej nadácie až do dnešných dní podporuje aj študentov fyziky či biológie pomocou štipendií.
