Prinášame vám rebríček tých najlepších rozprávok, ktoré sa už nezmazateľne zapísali do zlatého fondu domácej kinematografie.
Kinematografia bývalého Československa patrila za socializmu medzi najvychytenejšie vo východnej Európe. Keďže v tej dobe museli všetky filmy podliehať prísnej kontrole komunistického režimu, nebolo mnohým filmárom umožnené preniesť svoje pocity a myšlienky na filmové plátno v dostatočnej miere.
Preto si našli inú alternatívu, či už z dôvodov obmedzenej slobody názoru, alebo prostého záujmu o túto látku. Reč je samozrejme o rozprávkach. Rozprávky sa v časoch pred rokom 1989 točili väčšinou ako hrané filmy, aj keď vzniklo i pár výnimiek. Po páde komunizmu sa rozprávky na území oboch republík prestali vo väčšej miere točiť.
V posledných rokoch sa trend hraných rozprávok vracia do módy, o čom svedčí aj počet nových hraných rozprávok, ako napríklad Nejkrásnější hádanka (2008), Láska na vlásku (2014) či Čertoviny (2017).
Poďme sa ale pozrieť na rebríček toho najlepšieho, čo nám československá kinematografia v kategórii hraných rozprávok kedy ponúkla. Či už sa filmy spájajú s Vianocami alebo letom, každý z nás má konkrétnu spomienku na niektorú z uvedených snímok.
15. Princezná so zlatou hviezdou (1959, r. Martin Frič)
Klasika vianočných sviatkov, príbeh o princeznej Lade so žiarivou zlatou hviezdou priamo uprostred čela. Keď na územie priateľského kráľovstva vtrhne kráľ Kazisvet, žiada kráľa o ruku princeznej pod podmienkou, že ak jeho ponuku neprijme, vyhlási kráľovstvu vojnu.
Princezná sa pokúsi zo sobáša vykĺznuť v škaredom myšom kožúšku, pričom ujde do kráľovstva princa Radovana. Tu sa zamestná v kuchyni, kde si ju všetci obľúbia, no nevedia, kým skutočne je.
Princezná so zlatou hviezdou je typickou príjemnou rozprávkou, aká sa hodí k popoludňajšiemu oddychu. Farbou doslova prekvitá, väčšina dialógov je veršovaná a umelecky je tento počin zvládnutý na vtedajšiu dobu bravúrne. Rozhodne jedna z vizuálne najkrajších rozprávok.
14. Obušku, z pytle ven! (1955, r. Jaromír Pleskot)
Ďalší úžasný kúsok kinematografie, aspoň čo sa vizuálu týka. Ladislav Pešek v úlohe chudobného muzikanta so zlatým srdcom. Ten ako odmenu za svoju dobrosrdečnosť dostane tri dary: obrúsok, na ktorom sa zázračne zjaví jedlo, somára, z ktorého sa sypú peniaze a nakoniec obušok trestajúci nespravodlivosť.
Keď lakomý krčmár pripraví chudobného muzikanta o prvé dva spomínané dary, je nad slnko jasné, čo bude nasledovať. Legendárna klasika, happy end a ponaučenie na konci, čo viac by si malo dieťa priať?
Nezabudnuteľná je najmä scéna s krvavnicou, akú svet nevidel. Ak ste túto starú českú rozprávku nevideli, mali by ste to aspoň počas sviatkov napraviť.
13. Perinbaba (1985, r. Juraj Jakubisko)
Jedna z najpopulárnejších slovenských rozprávok o čarovnej babke z hôr so schopnosťou privolať sneh. Od malička vychováva nebojácneho Jakuba, no ten sa zahľadí do krásnej Alžbetky a vydá sa za ňou na Zem. Tu naňho už ale striehne smrť prezývaná Zubatá, no i také bežné veci ako ľudská chamtivosť, závisť a zlomyselnosť.
Snímka vznikala v koprodukcii viacerých krajín, ako napríklad Nemecka, Talianska či Rakúska. Hlavnú predstaviteľku – Perinbabu – stvárnila talianska herečka Giulietta Masina, v úlohe Jakuba sa predstavil Nemec Tobias Hoesl, a napríklad takú Alžbetku stvárnila vtedy len 18-ročná Petra Vančíková.
Na Slovensku nabrala Perinbaba priam kultový status, čo jej dopomohlo k pravidelnej miestenke medzi najobľúbenejšie stálice vianočných sviatkov. Zaujímavosťou pri natáčaní bolo smolné jazierko, v ktorom sa zlá Dora aj s macochou napokon utopili.
Vytvorené bolo tak, že filmári v jeho okolí zapálili pneumatiky, čím vznikol hustý čierny dym pripomínajúci smolu. Herečky Milada Ondrášiková a Soňa Valentová nakrúcali bez kaskadérov tak, že obe stáli na drevenej doske, a po tom, čo dopovedali svoje texty, ich potápač strhol dolu.
Tento rok by mal Jakubisko uviesť Perinbabu 2, pokračovanie tohto známeho príbehu s viac-menej pôvodným obsadením.
12. Anděl Páně (2005, r. Jiří Strach)
Keď sa skupina ľudí sústredí na splnenie jedného cieľa, vždy existuje čierna ovca, ktorá to všetkým chtiac či nechtiac kazí. Anděl Páně začína prípravou všetkých v nebi na oslavu narodenín Ježiša Krista.
Onou čiernou ovcou je anjel Petronel, motajúci sa všetkým pod nohy. Po menšom incidente je tak poslaný na Zem, aby do Štedrého večera spasil aspoň jednu hriešnu dušu.
V čase, kedy v Čechách vynikajú skôr drámy a seriózne ladené diela, je Anděl Páně príjemným oživením zašlej slávy rozprávok minulého tisícročia. Adaptácia knihy Boženy Němcovej ponúka vtipné dialógy, no sú to najmä herecké výkony, čo ťahá Anjel Pána naspäť k nebesám.
Film však treba brať s nadhľadom, nejde totiž o klasickú vianočnú rozprávku, ale skôr o komédiu pre staršie deti s tematikou Vianoc. Herecky excelujú najmä Ivan Trojan ako Petronel, Jiří Dvořák ako čert Uriáš či Jiří Bartoška ako sám Boh.
Pred dvoma rokmi vzniklo dlho sľubované pokračovanie Anděl Páně 2 s pôvodným režisérom a aj obsadením. Jiřímu Strachovi sa to podarilo na jednotku a v istých ohľadoch tento sequel z dielne našich západných bratov svojho predchodcu tak trochu prekonáva.
11. Princezna ze mlejna (1994, r. Zdeněk Troška)
Zrejme najlepšia česká moderná rozprávka od režiséra trilógie Slunce, seno. Dej sa točí okolo mládenca Jindřicha. Ten sa jedného dňa vyberie na cestu za hľadaním zakliatej princeznej.
Nakoniec princeznú nájde v Eliške, dcére mlynára. Na Elišku si už ale robia zálusk aj miestny čert spolu s vodníkom, a k tomu všetkému sa na scéne objaví aj ctiteľ číslo 3, starý boháč ”knížepán”.
Troška do Princezny ze mlejna zamiešal romantiku, rozprávku a komédiu, a akoby zázrakom z tohto gulášu emócií vznikol pozerateľný film, na ktorý si, najmä vďaka postavám čerta (Yvetta Blanarovičová) a vodníka (Jakub Zindulka), spomenieme aj dnes.
Otravná a uškriekaná Princezna ze mlejna 2 nebola prijatá práve kladne, no stále ide o lepší projekt, než akým je celá ďalšia tvorba Zdeňka Trošku.
10. Dařbuján a Pandrhola (1959, r. Martin Frič)
Druhý Martin Frič v našom rebríčku, tentokrát však témou nie sú princezné a kráľovstvá, ale obyčajní ľudia. Kuba Dařbuján (Jiří Sovák) má ženu a 11 detí, no keď zistí, že na svet má prísť potomok s poradovým číslom 12, vyberie sa Dařbuján do sveta hľadať pre nenarodené dieťa krstného otca, aby ho tak finančne zabezpečil.
Na svojej púti stretne čerta, no toho za krstného otca pre svoje dieťa nechce. Namiesto neho si vyberie Smrťáka, lebo je zo všetkých najspravodlivejší. Opakom Dařbujána je miestny zlomyseľný boháč Pandrhola (Rudolf Hrušínský). Kuba ho niekoľkokrát zachráni, čím poruší dohodu s krstným otcom Smrťákom.
Skôr ako o rozprávku ide o komédiu z dedinského prostredia. Tú ťahajú predovšetkým herecké výkony na čele s úžasným Rudolfom Hrušínským. Za nápaditosťou diela však netreba hľadať nikoho iného, ako autora knižnej predlohy, spisovateľa Jana Drdu. Dařbuján a Pandrhola je aj dnes príjemnou, nostalgickou oddychovkou.
9. Panna a netvor (1978, r. Juraj Herz)
Nedávno zosnulý režisér Juraj Herz (†83) v roku 1978 priniesol divákom v Československu nevídaný filmový zážitok. Teda, nie celkom nevídaný.
Ide o tradičnú rozprávku založenú na príbehu od francúzskej spisovateľky s menom Gabrielle-Suzanne Barbot de Villeneuve z roku 1740. Odvtedy bola mnohokrát prepisovaná a prispôsobovaná danej dobe.
Príbeh je o Kráske (Zdena Studenková) a jej väzniteľovi, Netvorovi (Vlastimil Harapes), ktorého s postupom času začne milovať. Na zmes slovenských a českých hercov, dych vyrážajúcu hororovú atmosféru a zaujímavo podaný príbeh sa jednoducho dobre pozerá.
Nie je to síce animovaná Kráska a zviera (1991) od Disneyho, ani jej minuloročný live-action remake s Emmou Watson, no v rámci Československa ide o nadpriemerný počin. Pozrieť sa ho oplatí zo zaujímavosti, ale napríklad aj pre porovnanie so zámorskými verziami, pretože za našu Pannu a netvora sa určite nemôžeme hanbiť.
8. Dívka na koštěti (1971, r. Václav Vorlíček)
Saxána je mladou čarodejnicou, ale pred čarami a mágiou radšej uprednostňuje život smrteľníkov. Režisér Vorlíček do hlavnej úlohy obsadil netradične speváčku Petru Černockú. Tá spieva aj chytľavú ústrednú pieseň. Vynikajúce herecké výkony na čele s Vladimírom Menšíkom a Helenou Růžičkovou sú už iba čerešničkou na torte.
Lietajúce metly, škola mágie, rebelská hlavná hrdinka. Tak trochu Harry Potter na československý spôsob. Do pamätí niekoľkých generácií snímka zapísala najmä vďaka skvelému scenáru od Václava Vorlíčka a Miloša Macourka.
K natáčaniu sa viaže jedna zaujímavosť, a to že Petra Černocká sa v jednej scéne bála skočiť z okna, čo i len na matrace. Vorlíček tak na ulici našiel ochotné dievča s podobným vzhľadom, ktorej ako odmena za kaskadérsky skok stačila ospravedlnenka do školy.
Legendárna rozprávková komédia, ktorú videl každý. V roku 2011 dorazilo nielen do českých, ale aj do slovenských kín jej pokračovanie s názvom Saxána a Lexikon kúziel, no ide o filmovú katastrofu.
7. Ať žijí duchové! (1977, r. Oldřich Lipský)
Scenáru od českého, všestranne nadaného umelca Zdeňka Svěráka vdýchol život režisér Oldřich Lipský a spolu tak páni natočili jednu z najlepších detských rozprávok v histórii Československa.
Feel good rodinná komédia 70. rokov je doprevádzaná pohodovými pesničkami Jaroslava Uhlířa. Trefné hlášky striedajú inteligentné dialógy, ktoré ale vôbec nenudia.
Ať žijí duchové! patrí ku klenotom českej kinematografie. Pri druhom, treťom či desiatom zhliadnutí sa z detí pred televízorom pomaly stávajú dospelí, a táto nostalgická rozprávka je plná toho, o čom dospelí snívajú: detstva, bezstarostnosti a snoch, ktoré sa plnia v momente, kedy sú vyslovené.
V prípade, že si chcete zaspomínať na vlastné detstvo, je pre vás tento počin od Lipského ako stvorený.
6. Pyšná princezná (1952, r. Bořivoj Zeman)
Porovnanie dvoch kráľovstiev: prvé, kde kráľ nemá prakticky žiadnu moc, rozhodujú zaňho radcovia a kde spev je prísne zakázaný. V tom druhom vládne dobrý, spravodlivý a rozumný kráľ Miroslav. Práve on požiada dcéru kráľa, rozmaznanú Krasomilu, zo susednej zeme o ruku, no tá ho bez váhania odmietne.
Miroslav sa tak tajne do susedného kráľovstva vydá, aby Krasomilu lepšie spoznal. Situácia sa zmení, keď jej ukáže spievajúcu kvetinu. To sa však nepáči radcom, a tí začnú párik cez celé kráľovstvo prenasledovať.
Ďalšia adaptácia diela Boženy Němcovej opäť vyšla na výbornú. Komediálne prvky tu ustúpili do úzadia, prednosť sa dáva romantike a rozprávkovosti. Pyšná princezná je jednou z najznámejších klasických rozprávok. Pozrieť si ju odporúčame predovšetkým dnešným mladým slečnám.
5. Traja veteráni (1983, r. Oldřich Lipský)
Oldřich Lipský v tomto rebríčku po druhýkrát, ešte v lepšej podobe. Film nakrútený podľa predlohy Jana Wericha, so scenárom od Lipského a Zdeňka Svěráka nemôže dopadnúť zle.
A nie len že nedopadol zle, ale práve naopak. Ústrednú trojicu si strihli vtedajšie hviezdy československého filmu: Rudolf Hrušínský, Petr Čapek a Josef Somr.
Synopsu tvoria traja kamaráti, na ktorých sa usmeje šťastie v podobe troch darov od troch trpaslíkov. Vojak Bimbác dostane čarovnú harfu. Tá mu vyčaruje toľko mužov, koľko bude chcieť.
Kuchár Servác dostane bezodný mešec, no a dragún Pankrác dostane čarovný klobúk, a ten mu dá na čo si zmyslí. Vlastnou hlúposťou sa o dary nechajú obrať, čo musia čo najskôr napraviť.
Traja veteráni sa dajú brať z rôznych uhlov pohľadu: buď ako pekná rozprávka plná farebných charakterov alebo napríklad ako ľahká paródia na československé rozprávky.
Neskutočne vtipné, no najmä inteligentne prednesené dialógy a gagy robia z Troch veteránov jednu z najlepších rozprávkových komédií na našom území. Ak vás nepresvedčil príbeh, snáď vám postačia mená, ako Julo Satinský, Milan Lasica, Zdeněk Svěrák či Miloš Kopecký.
4. Byl jednou jeden král... (1954, r. Bořivoj Zeman)
Soľ nad zlato v nesmrteľnom príbehu, v hlavnej úlohe s geniálnym Janom Werichom. Všetci poznajú príbeh o tom, ako kráľ vyhnal zo zámku svoju dcéru Marušku, keď mu povedala, že ho má rada ako soľ.
Následne v celom kráľovstve zakázal túto prísadu používať, na čo kruto doplatil. Nebola by to ale rozprávka, keby nemala šťastný koniec.
Duo Werich-Burian tu komicky predvádza svoje najlepšie kúsky. Bořivoj Zeman vytvoril, na rozdiel od Pyšnej princeznej, podarenú komédiu s kúzelnou atmosférou, kde je úplne jedno, či si ju pozriete raz alebo stokrát, pretože vás vždy pobaví rovnako.
3. Šíleně smutná princezna (1968, r. Bořivoj Zeman)
Tretí Bořivoj Zeman. Český režisér mal jednoducho cit pre dobrú rozprávku, o čom divákov v Československu presviedčal viac než dostatočne. Kombinácia muzikálu a rozprávky obsahuje aj romantickú linku. Do hlavných úloh boli vybraté popové hviezdy minulého storočia, Helena Vondráčková a Václav Neckář.
Princ a princezná zo susedných kráľovstiev majú rodičmi dopredu dohodnutú svadbu, no obaja túžia mať pri voľbe partnera slobodný výber. Zeman na plátna kín priniesol netradične modernú verziu príbehu o láske. Po 50 rokoch má Šíleně smutá princezna aj dnešnému divákovi čo ponúknuť.
2. Tri oriešky pre Popolušku (1973, r. Václav Vorlíček)
Najklasickejšia z klasických rozprávok. Synonymum Vianoc a Štedrého večera. Príbeh vám s najväčšou pravdepodobnosťou netreba bližšie predstavovať, ale len pre istotu: Sirota Popoluška žije s macochou a svojou nevlastnou sestrou Dorou.
Z celého srdca sa túži dostať na princov bál, no macocha ju nechce pustiť. Rebelka Popoluška sa tak za pomoci troch zázračných orieškov a svojich lesných kamarátov vydáva na cestu, z ktorej niet návratu. Keď na úteku z bálu stratí črievičku, vyhlási princ pátranie po majiteľke malej topánočky.
Libuše Šafránková predefinovala pojem princezná. Nezaostáva však ani osadenstvo spolu s princom Pavlom Trávníčkom, či hercami, ako napríklad Vladimír Menšík, Helena Růžičková alebo Carola Braunbock, ktorá stvárnila macochu.
Slová z piesne „Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš?” v závere rozprávky vyčaria príjemný úsmev na tvári aj tomu najtvrdšiemu chlapovi. Táto rozprávka sa isto bude pozerávať na Vianoce aj o ďalších 50 rokov.
1. S čerty nejsou žerty (1984, r. Hynek Bočan)
Strop Československej tvorby, pochádzajúci z územia dnešných Čiech. Ďalšia z mnohých adaptácií diel Boženy Němcovej sa tentokrát pretavila do úplného majstrovského kúsku, ktorý s postupom času nabral kultový status.
O príšernej Dorote Máchalovej sa dopočujú aj v pekle, odkiaľ sám Lucifer vyšle mladého neskúseného čerta Janeka, aby babizňu priviedol. Dorota plánuje pripraviť starého mlynára a vdovca Máchu o jeho mlyn.
Keď sa za mlynára vydá, utancuje ho na smrť. Jedinou prekážkou v získaní mlyna je Petr, mlynárov syn. Petr má ale z pekla šťastie, a to doslova. Na pomoc mu už ide Janek, no všetko skončí úplne inak, než ako bolo v pôvodnom pláne.
Hoci do úlohy Lucifera boli zvažovaní herci Miloš Kopecký a Jiří Sovák, pričom najmä prvý menovaný bol pre ňu ako stvorený, rolu nakoniec získal Karel Heřmánek. Nakoniec sa rozhodnutie obsadiť tohto českého herca ukázalo ako správna voľba.
Bohužiaľ, s filmom je spojené aj skutočné nešťastie. František Vicena, predstaviteľ starého mlynára Máchu, sa premiéry rozprávky S čerty nejsou žerty nedožil, pretože spáchal samovraždu.
Dodnes je rozprávka braná skôr ako podarená komédia s odkazom, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
ANIMOVANÝ BONUS: Čarodejov učeň (1977, r. Karel Zeman)
Originálny príbeh, aký sa dnes už nevidí. Tak trochu morbídny, strašidelný, no v istom ohľade aj pekný a na zamyslenie. Ako deti sme sa ho báli, dnes sa nad myšlienkami Karela Zemana skôr zamýšľame.
Nadčasové dielo s maličkou dávkou hororu sa mieša s fantasy a romantikou, čím vytvára základ pre jednu z najlepších animovaných rozprávok všetkých čias.
SERIÁLOVÝ BONUS: Teta (1987, r. Juraj Jakubisko)
7-dielny seriál o tete baróna Henryho Frankensteina, vynálezcu, ktorý práve stvoril svoj najnovší vynález, a to umelého človeka Alberta. Medzitým sa Max, chlapec z cirkusu, ubytuje za pomoci vodníka Aloisa na Frankensteinovom zámku.
Tu stretáva rôzne strašidlá, ako napríklad Bielu pani, grófa Draculu alebo ohnivého muža Seppa. Prítomnosť strašidiel sa ale nepáči dedinčanom, predovšetkým kováčovi Hufschmidtovi.
Seriál vznikal v nemecko-rakúskej koprodukcii, no pracovali na ňom napríklad ľudia z Talianska, Španielska či Francúzska. Príbeh je rozprávaný neskutočne pútavo, na čom si dal Jakubisko príkladne záležať.
Z hercov vyniká najmä Andy Hryc ako kováč Hufschmidt. Ten má doktora Frankensteina (Bolek Polívka) pokrk a najradšej by sa ho čo najskôr zbavil. Rovnako deti, ako aj dospelých zaujmú pestré postavy strašidiel, ale napríklad aj nádherná výprava zámku Lednice.
Jednoznačne ide o najlepší fantasy/sci-fi seriál, aký kedy či už v Československu, alebo dnes samostatne v Česku a na Slovensku vznikol.
Do rebríčka sa nezmestili: Popolvár najväčší na svete, Kráľ Drozdia brada, Cisárov pekár a pekárov cisár, Princ a večernica, Z pekla šťastie, Plavčík a Vratko, Mahuliena, zlatá panna.
Rozprávky ľuďom v ťažkých časoch pomáhali uvoľniť sa a prestať myslieť na problémy každodenného života. Ich vznešené posolstvo by malo byť odovzdávané aj ďalším generáciám, pretože nejde len o pekné príbehy so šťastným koncom, ale vlastne aj históriu krajiny, ktorej súčasťou boli Česi aj Slováci.
Obe krajiny môžu byť na svoje výtvory viac než hrdé, a nám len ostáva dúfať, že sa podobne kvalitných rozprávok v budúcnosti dočkáme ešte viac. Našli ste si medzi rozprávkami svojho favorita?
