Moderné klasiky, ktoré určite poznáte, no niektoré ste možno nevideli. Je teda najvyšší čas si ich doplniť.
Naša rubrika You must Watch pokračuje a my sa dostávame do 90. rokov. Väčšinu z týchto moderných klasík ste určite videli, no opakovanie je matkou múdrosti. Navyše, stále je čo objavovať.
Vzhľadom na množstvo titulov rozdelíme túto dekádu na 3 časti podľa žánrov. V tomto výbere teda môžete vidieť to najdôležitejšie z akčných filmov, sci-fi a hororov.
Total Recall (réžia: Paul Verhoeven, 1990)
Krvavá, čierno-humorná, našlapaná a progresívnymi (aj keď nie nadčasovými) trikmi nabitá sci-fi snímka patrí medzi najlepšie adaptácie Phillipa K. Dicka. Chýba jej síce filozofická úroveň Blade Runnera, no o to viac dokáže napumpovať adrenalín do žíl. Zabudnite na remake a pustite si opäť túto klasiku.
Smrtonosná Pasca 2 a 3
(Die Hard 2, Die Hard with a Vangeance, réžia: Renny Harlin, John McTiernan, 1990, 1995)
Pokračovania slávneho akčňáku síce kvality svojho predchodcu nedorovnali, no stále ide o mimoriadne vydarené žánrovky. Bruce Willis bol v najlepšej možnej forme a my si jeho eskapády stále radi zopakujeme. Viac sa dočítate v našich kultovinách.
Terminátor 2: Deň zúčtovania (Terminator 2: Judgement Day, réžia: James Cameron, 1991)
Definitívny začiatok trikovej revolúcie. Premeny T-1000 berú dych doteraz a celkový film je dokonalou ukážkou filmárčiny. Napínavý, strhujúci, zábavný počin s nadčasovou myšlienkou. Arnoldove hlášky sú nesmrteľné, rovnako ako digitálne triky a dokonalé akčné scény. Viac v našej nedávnej recenzii.
Posledný skaut (The Last Boyscout, réžia: Tony Scott, 1991)
Bruce Willis a jeho cynické súkromné očko Joe Hallenbeck patria v našich končinách k evergreenom, ktoré všetci milujeme. Smrtiace hlášky, skvelá chémia medzi postavami, dostatok akčných scén a tradične vypiplaný Scottov vizuál sa nestíhajú nikdy opozerať.
Bod Zlomu (Point Break, réžia: Kathryn Bigelow, 1991)
Nedávny remake sa vôbec nepodaril, takže treba dať opäť prednosť originálu. Skvelý akčný film z produkcie Jamesa Camerona je plný adrenalínových scén a pracuje s napínavým stretom dvoch životných kultúr, rovnako ako s motívom priateľstva. Keanu Reeves a Patrick Swayze dokázali tieto momenty výborne predať.
Votrelec³ (Alien³, réžia: David Fincher, 1992)
Debut Davida Finchera je oproti predchádzajúcim dvom častiam trochu problematický. Ak ho však vytrhneme z kontextu série, ide o vynikajúcu žánrovku s vydarenou atmosférou a niekoľkými strhujúcimi momentmi. Štvrtý diel však už odporúčame veľmi opatrne. Viac sa o votrelčej ságe dočítate tu.
Dracula (Bram Stoker´s Dracula, réžia: Francis Ford Coppola, 1992)
Formálne oslnivá adaptácia najslávnejšieho upírskeho príbehu (nie, vážne ním nie je Twillight). Vo svojej dobe síce vyvolal kontroverzné reakcie, no odvtedy už stihol vyrásť do trvalky, ktorú si každý rád pozrie. Nádherný vizuál, strhujúca hudba, nesmrteľný príbeh a skvelé obsadenie.
Batman sa vracia (Batman Returns, réžia: Tim Burton, 1992)
Pokračovanie príbehov temného rytiera podľa mnohých prekonala svojho predchodcu. Je temnejšia, zábavnejšia, prepracovanejšia. V kinách však sklamala, a aj preto už ďalší diel Burton nerežíroval. Komiksová klasika, ktorá je zároveň aj trefnou politickou satirou. Viac sa o nej dočítate v našich kultovinách.
Smrtonosná zbraň 3 (Lethal Weapon 3, réžia: Richard Donner, 1992)
Finančne najúspešnejší diel tetralógie opäť sebavedome kombinuje humor s akciou. Duo Gibson/Glover je fantasticky zohrané a obaja opäť prinášajú špičkovú ukážku svojho žánru. Škoda, že posledný diel kvalitatívne za zvyškom trochu zaostáva. Vidieť ho však treba. Celej tetralógii sme sa venovali tu.
Hard Boiled (réžia: John Woo, 1992)
Posledná spolupráca legendárnej dvojice John Woo/Chow Yun Fat a pre mnohých aj najvydarenejšia. Obrovské množstvo mŕtvol, štýlová akcia, osudový príbeh a náznaky toho, kam sa bude uberať akčný žáner v tejto dekáde. Záverečné zúčtovanie plné ikonických scén je nazabudnuteľné.
Jurský park (Jurassic Park, réžia: Steven Spielberg, 1993)
To, čo druhý Terminátor započal, Jurský park dokončil. Triková revolúcia bola definitívne rozbehnutá. Celý svet chcel vidieť "živých" dinosaurov a výsledkom bol najúspešnejší film vtedajšej histórie.
Úspech to však nebol iba vďaka trikom. Jurský park je stále vrcholne zábavným blockbusterom, obdivuhodne odolávajúcim zubu času. Viac sa môžete dočítať tu.
Cliffhanger (réžia: Renny Harlin, 1993)
Súboj horského záchranára s bandou zlodejov predstavoval pre Sylvestera Stallonea po neúspešných pokusoch o komediálne úlohy comeback na akčný vrchol. Nádherná príroda a neopozerané horolezecké prostredie poskytli skvelé zázemie pre možno šablónovitú, no neuveriteľne intenzívnu akčnú jazdu.
Demolition man (réžia: Marco Brambilla, 1993)
Pokiaľ bol vyššie menovaný Stalloneov snímok tradičným akčným dobrodružstvom, tak táto akčná sci-fi záležitosť je sviežejšia a ukázalo sa aj, že nadčasovejšia. Originálne vymyslená budúcnosť, drsný Sly a skvelý záporák Wesley Snipes dokážu stále výborne pobaviť.
Nebezpečná rýchlosť (Speed, réžia: Jan DeBont, 1994)
Non-stop nadupaná jazda s dokonalým akčným námetom. Autobus rútiaci sa ulicami Los Angeles je plný adrenalínových situácií a dokonale zarazí do sedačky. Čerešničkou na torte je sympatický kasting. Škoda, že sa druhému dielu nepodarilo úspešný recept zopakovať.
Frankenstein (Mary Shelley´s Frankenstein, réžia: Kenneth Branagh, 1994)
Najvernejšia adaptácia legendárneho románu patrí zároveň k najlepším verziám tejto látky. Vizuálne podmanivé dielo s fantastickou hudbou Patricka Doyla a kvalitnými hereckými výkonmi Roberta DeNira v úlohe monštra a samotného režiséra ako titulného tragického hrdinu.
Interview s upírom (Interview with the Vampire, réžia: Neil Jordan, 1994)
Tom Cruise a Brad Pitt sú ako dvojica prekliatych upírov nezabudnuteľní. Zvyšok obsadenia je takisto hviezdny a Jordan vyčaroval atmosféru ako málokto pred ním aj potom. Reprezentatívny zástupca svojho žánru a nie úplne docenený klenot.
Pravdivé lži (True Lies, réžia: James Cameron, 1994)
Vo svojej dobe film s najvyšším rozpočtom v dejinách. Dychberúce akčné scény sa striedajú s komediálnymi vsuvkami ako z nejakého šialene predraženého, ale kvalitného sitcomu.
Tento prístup drží pohromade okrem geniality režiséra aj skvelé obsadenie, v ktorom podáva aj Arnold Schwarzenegger niečo, čo sa dá nazvať hereckým výkonom.
12 opíc (Twelve Moneys, réžia: Terry Gilliam, 1995)
Filozofické sci-fi vám poriadne zatočí hlavu. Komplikovaná štruktúra a nejednoznačné vyznenie snímky divákovi nič nedarujú zadarmo, no dokážu ho za to aj náležite oceniť. Obrovská pecka na množstvo pozretí a hľadania nových významov.
Desperado (réžia: Robert Rodriguez, 1995)
Kultovka, ktorá okamžite potvrdila Antoniovi Banderasovi štatút vychádzajúcej hviezdy a objavila pre svet krásu Salmy Hayek. Odľahčená akčná zábava s niekoľkými nezabudnuteľnými akčnými scénami je polopokračovaním a poloremakom Rodriguezovho debutu El Mariachi.
Ghost in the Shell (réžia: Mamoru Ošii, 1995)
Kultové anime sa do širšieho povedomia dostalo až ako jeden z inšpiračných zdrojov Matrixu. A neskôr ako predobraz nevydareného remaku. Originál ponúka úžasne vymyslený svet, silné myšlienky a nenapodobiteľnú atmosféru.
Zlaté oko (Golden Eye, réžia: Martin Cambell, 1995)
Bond na tom v tomto čase vôbec nebol dobre. Cambell s Brosnanom však dokonale odhadli dobové publikum. Agent s povolením zabíjať tak chytil po niekoľkých rozpačitých pokusoch druhý dych, získal si ďalšiu generáciu fanúšikov a nastavil nové trendy.
Deň nezávislosti (Independence Day, réžia: Roland Emmerich, 1996)
Najlepšie a najdrahšie béčko všetkých čias. Emmerich natočil hlúpučký námet tak odzbrojujúcim spôsobom, až sa z neho stal fenomém a po Jurskom parku druhý najúspešnejší film histórie. Efektné scény, prepálený patos a jemný humor sa málokedy podarí skombinovať takto zábavne.
Mission:Impossible (réžia: Brian DePalma, 1996)
Prvý diel slávnej série. V elegantnom old-schoolovom prevedení plnom De Palmových trademarkov vznikol klasický špionážny thriller so skvelým Tomom Cruisom. Diváci boli aj napriek prílišnej prekombinovanosti spokojní a minimálne scéna prepadu centrály CIA sa stala legendou.
Skala (The Rock, réžia: Michael Bay, 1996)
Michael Bay už vo svojom debute Bad Boys naznačil, že ide o zaujímavého akčného tvorcu. Na to, čo predviedol vo svojom nasledujúcom počine však nikto nebol pripravený. Okrem svojich tradičných trademarkov sa mohol oprieť aj o kvalitný scenár so super kastingom. A legenda bola na svete.
Vreskot (Scream, réžia: Wes Craven, 1996)
Slasherová revolúcia. Craven priniesol do zomierajúceho žánru množstvo čerstvého vzduchu a všetci to ocenili. Diváci z neho spravili kult a konkurencia našla nový model. Popkultúrne odkazy, krvavé vraždy, prekvapujúci scenár a aj veľká dávka humoru pre zasvätených. Pokračovania sa s výnimkou trojky takisto vydarili, no originál je len jeden.
Vesmírna pechota (Starship Troopers, réžia: Paul Verhoeven, 1997)
Vo svojej dobe kruto nepochopená pecka spája čierno-humornú spoločenskú satiru s mimoriadne brutálnym vojnovým filmom a priblblou tínedžerskou romantikou ako z Beverly Hills 90210. Kombinácia, ktorej sa proste s trochou nadhľadu nedá odolať.
Piaty element (The Fifth Element, réžia: Luc Besson, 1997)
Luc Besson si splnil svoj sen a oživil svoj dlho pripravovaný projekt. A minimálne po vizuálnej stránke každému vytrel zrak. Žánrovo otvorené dielo udivovalo kreativitou a takmer nikto neriešil slabší scenár. Vo svojej dobe najdrahší film európskej kinematografie.
Tvárou v tvár (Face/Off, réžia: John Woo, 1997)
Vrchol americkej tvorby akčnej legendy Johna Woo. Pôvodne bol pripravovaný pre dvojicu Arnold/Sly, no Cage s Travoltom sú viac než adekvátnou náhradou. Skvelá myšlienka, dokonalé akčné scény a strhujúci príbeh. Jeden z vrcholov akčného filmu.
Con Air (réžia: Simon West, 1997)
Drzý akčňák nabitý parádnymi postavami, suchými hláškami, explozívnymi sekvenciami a neprestajným nadhľadom. Najväčšou záhadou je, ako dokázal Simon West natočiť niečo tak parádne. Zvyšok jeho filmografie totiž jeho debutu nesiaha ani po pás.
Kontakt (Contact, réžia: Robert Zemeckis, 1997)
Režijné majstrovstvo a nápaditosť mnohých scén berie stále dych, príbeh je strhujúci a Jodie Foster každú sekundu potvrdzuje povesť dvojoscarovej laureátky. Postupom času sa z tohto ambiciózneho počinu stáva klasika aj napriek divácky kontroverznému záveru.
Diablov advokát (The Devil´s Advocate, réžia: Taylor Hackhord, 1997)
Jedinečná kombinácia súdnej drámy, čiernej komédie a hororu bola veľkým prekvapením. Ale iba po kvalitatívnej stránke. Diváci ostali doma, no história dostala vynikajúci kúsok, ktorému kraľujú Keanu Reeves, Charlize Theron a najmä diabolský Al Pacino.
Armageddon (réžia: Michael Bay, 1998)
Prvý Bay, ktorý dokonale odzrkadľuje jeho budúcu tvorbu. Megalomanská atrakcia, ktorá prebíja svoju zámernú tupotu obrovskou mierou zábavnosti. Jedna nadupaná scéna strieda druhú, gýčová romantika ponúka aj niečo pre baby a všadeprítomný humor to celé krásne odľahčuje.
Ronin (réžia: John Frankenheimer, 1998)
Jeden z najväčších a najmenej zaslúžených prepadákov dekády. Parádna a mimoriadne štýlová agentská historka obsahuje skvelých hercov a ešte lepšie akčné scény. Tie vychádzali, rovnako ako celý film, zo 70. rokov. Bohužiaľ doba retru nepriala a film skončil hlboko v červených číslach.
Nepriateľ štátu (Enemy of the State, réžia: Tony Scott, 1998)
Špičkový blockbuster ponúka všetko, čo môžete od podobného označenia očakávať. Hviezdne obsadenie, diabolské tempo, odľahčujúci humor a veľkú dávku akcie. Možno z toho námetu mohol byť aj úžasný, atmosferický, paranoidný thriller, no tvorcovia sa rozhodli ísť cestou zábavy a urobili dobre.
Star Wars - Epizóda I: Skrytá hrozba
(Star Wars - Episode I: The Phantom Menace, réžia: George Lucas, 1999)
Netreba zabúdať, že možno najväčšie sklamanie v histórii kinematografie je stále výborným filmom. Množstvo dychberúcich scén je výsledkom (po každej stránke) absolútne špičkového remesla. Akurát absenciu tradičného Star Wars feelingu mnoho fanúšikov nerozdýchalo.
Keď však Williams zanôti Duel of the Fates a Obi-Wan s Qui-Gonom sa postavia proti Darth Maulovi, zistíte, prečo máte stále túto ságu radi.
Záhada Blair Witch (The Blair Witch Poject, réžia: Daniel Myrick, Eduardo Sánchez, 1999)
Najslávnejší found footage horor histórie. Šialenstvo, ktoré vyvolal, sa takmer dve dekády od premiéry už ťažko popisuje. Ostal nám tak "iba" skvelý zástupca svojho žánru a počin, ktorý rozhodne treba vidieť. Aj keď vás už možno nevystraší. Strhujúce cvičenie v minimalizme.
Múmia (The Mummy, réžia: Stephen Sommers, 1999)
Ďalší pokus oživiť legendárne monštrá. Narozdiel od Frankensteina, Draculu a Vlka (na ktorého nám tu neostal priestor) je táto klasika omnoho odľahčenejšia a zábavnejšia. Diváci tento prístup zobrali všetkými desiatimi a svižnú variáciu na Indyho dobrodružstvá si zamilovali.
Šiesty Zmysel (The Sixth Sense, réžia: M. Night Shyamalan, 1999)
Majstrovsky budované napätie a ešte lepšie vedený príbeh ukončený nezabudnuteľnou pointou. Herecký objav Haley Joel Osment predvádza jednu z najlepších detských kreácií histórie a zahanbiť sa nenechá ani hviezdny Bruce Willis. Geniálny film, od ktorého nikto nič nečakal, no okamžite sa stal klasikou.
Matrix (réžia: The Wachowski Brothers, 1999)
Fenomén, vďaka ktorému začala mať jedna generácia rada kinematografiu. Filozofia, dovtedy nevidená akčná stránka, úžasná vizuálna estetika, silný príbeh a nehynúci kultový status. Na vedľajší projekt k štvrtej Smrtonosnej zbrani celkom pekná bilancia. Pokračovania síce trochu sklamali, no stále ide o prvotriedny materiál.
To je tentoraz všetko a vy sa môžete tešiť na najbližší diel našej rubriky, kde sa pozrieme na to najvýraznejšie z kriminálok, thrillerov a drám poslednej dekády minulého storočia. Zatiaľ nám môžete dať v diskusii vedieť, ktoré tituly máte najradšej a aké by ste ešte odporučili.
