Vyspovedali sme ambicióznu ženu, ktorá sa rozhodla presunúť svoj život do Číny, kde pomáha Slovákom a Čechom naučiť sa jazyk.
Od rozhovorov s úspešnými Slovákmi sme síce na chvíľu upustili, no postupne opäť nabiehame na pravidelnosť a dnes vám predstavíme ďalšiu takúto osobu. Tentokrát sme vyspovedali ambicióznu Danku, ktorá žije a pracuje dlhé roky v Číne. Aj keď sa to mnohým môže zdať neuveriteľné, so svojimi vedomosťami a skúsenosťami sa v našich končinách zamestnať nedokázala a bola jednoducho nútená nájsť si pôsobisko inde.
Viac o tom, ako sa k práci v najúspešnejšej agentúre v Číne dostala a ako prostredníctvom nej pomohla už mnohým Slovákom a Čechom uplatiť sa, si už prečítaš nižšie. Ak ťa však rozhovor zaujme a možno nadobudneš pocit, že by si si chcel život ďaleko za slovenskými hranicami skúsiť, pridávame aj jej facebook profil, prípadne sa ozvi na e-mailovú adresu [email protected].
Na úvod ťa poprosím, aby si sa nám v krátkosti predstavila a prezradila, čo je vlastne aktuálne tvojím povolaním.
Volám sa Dana, mám 30 rokov a pochádzam z Banskej Bystrice. Vyštudovala som prekladateľstvo a tlmočníctvo so špecializáciou na ruský a španielsky jazyk. Dnes žijem už piaty rok v Číne, kde som založila agentúru Dragon Education, vd'aka ktorej sa najbohatšie čínske deti učia po anglicky a spoznávajú európsku kultúru.
Poďme teda pekne po poriadku. Čo všetko si stihla na Slovensku pred tým, ako si sa presťahovala do Ázie?
Na Slovensku som toho veľa nestihla, vždy ma to ťahalo do sveta. Prvýkrát som vycestovala za prácou po maturite. Snažila som sa využiť každú príležitosť ísť do zahraničia a naučiť sa alebo zdokonaliť sa v jazyku. Precestovala som okolo 40 krajín a momentálne ovládam 9 jazykov. Milujem cestovanie, žijem ním. Nejaký čas som žila v Španielsku, Grécku a Taliansku a pár semestrov štúdia na vysokej škole som strávila v Moskve. Cudzie jazyky a kultúra, to bolo to, čo ma vždy lákalo. Slovensko milujem, a preto som sa pokúsila nájsť si prácu doma, bohužiaľ neúspešne.
Ako vlastne prišlo k rozhodnutiu zmeniť pôsobisko takým razantným spôsobom?
Ako som už spomínala, nájsť si prácu na Slovensku bolo priam nemožné, tak som začínala hladať nové pôsobisko. Oslovila ma čínska agentúra zameraná na cultural exchange program, ktorá hľadala človeka multilingvistu so skúsenosťami s marketingom.
Predpokladám, že jazyk si plynule ovládala už skôr. Zaujíma ma však, či by sme pochodili v Číne iba so znalosťou angličtiny alebo je to prakticky nemožné. Či už v biznise alebo v škole.
V čase, ked’ som do Číny prišla, som sa nevedela ani pozdraviť. Sebavedomie ma poháňalo v predstave, že sa jazyk naučím rovnako rýchlo ako ostatné. Omyl. Ani som nepochybovala o tom, že s angličtinou tu prežijem. Ďalší omyl. Nezáleži na tom, v akom veľkom meste človek je, s angličtinou sa nepohne. Dokonca ani vo veľkých internetional 5 star hotels. Pre Číňanov je angličtina ťažká. Miestni učitelia angličtiny za veľa nestoja, možno aj preto nám ide biznis tak, ako ide. Bohatým rodinám záleží na tom, aby deti angličtinu ovládali, pretože majú šancu vycestovať. Deti z rodín zo stredných vrstiev takú šancu nemajú, preto angličtine veľkú dôležitosť nekladú.
Do Číny si odišla pracovať na marketingovú pozíciu. Ako si sa k nej vlastne dostala a čo všetko bolo treba absolvovať, kým si vôbec začala pracovať?
V dobe, ked’ som vycestovala, bolo v porovaní s dneškom cudzincov v Číne málo. Všetci mali pred Čínou akýsi rešpekt. Možno aj z príbehov rodičov o komunizme. Vždy ma lákali výzvy. Ja som sa tam dostala cez jednu nemeckú agentúru, ktorá sa venovala výmenným programom. Zaujali ich moje skúsenosti a škála jazykov, ktoré ovládam. Preto ma navrhli na túto pozíciu.
Skús nám teraz opísať, čo bolo tvojou náplňou práce.
V dobe, ked’ som sem prišla, bol tento biznis v Pekingu už dobre rozbehnutý, ale menšie mestá stále zaostávali. Preto som mala za úlohu zvýšiť záujem aj v menšich mestách (menšie mestá v Číne znamenajú počet obyvateľov 10 miliónov). Propagovala som našu firmu na výstavách firiem a taktiež sme sa zúčasťnovali rôznych detských aktivít. Stále bol problém v tom, že na začiatku som neovládala čínštinu a angličtine nikto nerozumel, preto som prišla s nápadom o priamu ukážku našej práce. Do detských aktivít, či už karnevalu, karaoke alebo športových súťaží som prihlásila deti, ktoré už nejaký čas žili v domácnosti s naším au pairom, a teda ovládali angličtinu. Tento krok bol úspešný.
Tešil sa tento váš projekt veľkému záujmu? Predsa len, na Slovensku by niečo podobné asi veľa ľudí nepochopilo.
Keď som začala pre firmu pracovať, 90% účastníkov programu boli Nemci. Mojím želaním bolo, aby som sem dostala čo najviac Čechov a Slovákov. Kedže som sama študovala v Moskve, viem, aké je nákladné štúdium v zahraničí. Nie všetci si to môžu dovoliť a vo veľa prípadoch tí, ktorí na to majú vedomosti, na to nemajú financie. Naša agentúra hradí všetky náklady, od letenky, víz až po štúdijné poplatky. Avšak stále si veľa mladých ľudí neuvedomuje, aké sú v Číne možnosti. Tým, že sú tu sociálne siete blokované, vieme o Číne minimum. Z vlastných skúseností môžem povedať, že Čína je jedna z najbezpečnejších krajín, v akej som bola. Stretávam sa s prípadmi, že práve rodičia znemožnia vycestovanie do Číny. Možno práve z dôvodu nedostatku informácií.
Máš aj nejaké zaujímavé či vtipné zážitky, ktoré stoja za spomenutie?
Môj prvý rok v Číne bol plný vtipných zážitkov či situácií. Každý deň som sa stretla s niečím, čo ma prinútilo zastaviť sa a zasmiať. Psy nafarbené na ružovo, ľudia na ulici v pyžamách, dôchodcovia tancujúci na uliciach, ranné rozvičky zamestnancov pred firmami, 5 člennú čínsku rodinku na babete, čínske módne umenie zladiť Mickey Mousov s maskáčovým vzorom, trblietavou fakovou LV kabelkou, čipkou a kožušinou, žobrákov, ktorí v prípade, že nemáte pri sebe hotovosť, na vás vytiahnú vytlačený kód, po oskenovaní ktorého im prevediete peniaze.
Gucci odpadkové koše, LV paličky na jedenie, doma zbúchaná rikša, ktorá slúži ako mini taxík, v ktorej kúria ohryzkami z kukurice, kultúra spánku, kde to na mňa príde - na kapote auta, na chodníku, na autobusovej zastávke, vo fitku na bežiacom páse, na vrátnici za okienkom, v supermarkete medzi záhradným nábytkom. S odstupom času sú tieto veci pre mňa rutinou. Vždy ma ale ešte pobaví, ked' za mnou niekto príde a nechápavo nad tým krúti hlavou.
·
Po čase si z tejto firmy odišla. Vieš nám priblížiť, čo sa stalo?
Nestalo sa nič závažné, šéf prišiel s návrhom odpojiť sa a založiť vlastnú agentúru. Bola to pre mňa výzva, a tak som súhlasila.
Ako berieš tento krok dnes s odstupom času?
Bolo to správne rozhodnutie, dostala som viac priestoru. Vytvorili sme skvelý tím a momentálne sme najúspešnejšou agentúrou v Číne.
Čo bolo kľúčom k úspechu vo vašom prípade?
Obrovskou výhodou bolo, že ja ako cudzinka som mala bližšie k mysleniu mladých ľudí zo zahraničia. Preto som prvé 3 mesiace v novej firme zaúčala nových zamestnancov ja. Keďže v Číne sú naše sociálne siete či Google blokované, majú obmedzený prístup k informáciám. V Číne tak isto ako všade vo svete platí, že stačí poznať správnych ľudí na správnom mieste a všetko sa dá, čo bolo ďalším krokom k nášmu úspechu.
Tebe sa podarilo v agentúre Dragon Education presadiť nápad, že budete váš program ponúkať aj Slovákom a Čechom, za čo ti patrí veľká úcta a vďaka. Aké sú zatiaľ výsledky a reakcie našich žiakov?
S veľkou hrdosťou môžem povedať, že Česi a Slováci sú najprispôsobivejší študenti, akých tu máme. Možno práve tým, že naše jazyky sú už samé náročné, máme schopnosť sa učiť cudzie jazyky rýchlejšie ako ostatní. Študenti z naších krajín odchádzajú po ročnom programe s celkom peknou čínštinou. Prístup našich k programu sa líši napríklad od tých z Nemecka. Zatiaľ čo naši sú vd'ační za takúto možnosť, tí z Nemecka to berú ako samozrejmosť. Keďže som sama študovala v Moskve, viem, aké je nákladné štúdium v zahraničí. Nie všetci si to môžu dovoliť a vo veľa prípadoch práve tí, čo na to majú hlavu, nemajú financie. Toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa na to dala. Chcem umožniť mladým ľuďom, ktorí milujú cestovanie a vzdelanie, aby za tým išli. Podmienkou je, aby ovládali angličtinu, čo si myslím, že dnes by mal ovládať každý.
Môžeš nám prezradiť aj konkrétne údaje týkajúce sa financií? Zaujíma ma, koľko percent je potrebné si uhradiť sám, prípadne, odkiaľ pochádzajú vaše zdroje? Alebo zjednodušene, ak by som sa dnes rozhodol, že chcem ísť cez váš program do Číny, koľko peňazí si mám pripraviť?
Ak by si sa dnes rozhodol, už o týždeň môžeš byť v Číne. Bavme sa o ročnom programe. Jediné náklady sú víza, ktoré sú potrebné zaplatiť na ambasáde v Bratislave, tie stoja 60 eur. Pri ročnom programe sú všetky výdavky (letenky, poistenie, štúdium) hradené našou agentúrou, ubytovanie, strava a vreckové sú zabezpečené rodinou. Vreckové slúži na čas strávený mimo rodiny, kávu s kamarátmi alebo cestovanie počas dní voľna. V rodinách je všetkého dostatok, ked'že naše rodiny patria úplne k najvyššej vrstve. Majú opatrovateľky, kuchárov, chyžné a šoférov. V garáži niekoľko áut, v skrini najdrahšie oblečenie. Často sú to veľmi významní podnikatelia alebo slávne osobnosti.
A čo samotný proces príjmania študentov? Prebieha aj nejaké výberové konanie?
Proces sa skladá z 3 častí. Je potrebné poslať vyplnený formulár, po ktorom nasleduje online pohovor v angličtine. Ak je úspešný, treba ešte absolvovať pohovor s nami vybranou rodinou.
Zaujímavosťou je, že okrem svojej už na prvý pohľad náročnej práce si aj trénerka boxu a tanca. Predpokladám ale, že to berieš skôr ako taký relax.
Každý má svoj spôsob relaxu, niekto pri knihe, niekto pri filme, ja vo fitness centre. Dostala som sa k tomu náhodou. Kúpila som si ročnú členskú kartu vo fitness centre a už po mesiaci ma vedenie oslovilo, či by som tam nechcela pracovať ako trénerka. Začala som spinningom a zumbou, neskôr aj hodinami boxu. Číňania sú celkovo suchári, odmalička sú vedení k tvrdej disciplíne a také boli aj hodiny mojich čínskych kolegov. Ja som tomu dala iný rozmer. Moje hodiny sú dynamické, zábavné, motivačné a originálne.
Vidím na ľud'och, ako si moje hodiny užívajú po celodennom tlaku v práci, rodine či škole. Neostala som len pri práci trénerky, už po roku ma fitness centrá začali oslovovať, aby som zaúčala ostatných trénerov, nafotila promo plagáty alebo sa zúčasťnovala promo akcií. Často sa mi stáva, že stojím na zastávke a čakám na autobus a za reklamným sklom je moja fotka, ktorá volá ľudí do fitness centra. Je zábavné sledovať ľudí, ako si obzerajú cudzinku na plagáte. V meste, kde žijem, je cudzincov veľmi málo, možno ešte menej. Denne sa stáva, že ľudia na ulici ma zastavia, aby som sa s nimi odfotila. Niekedy neviem, či pre moju fitness kariéru alebo len proste preto, že som cudzinka.
Na záver nám ešte prosím prezraď svoje plány do blízkej aj vzdialenej budúcnosti.
Plánujeme sa s priateľom budúci rok vziať. Brať sa chceme na Slovensku. Priateľ este v Európe nebol, a preto by sme po svatbe chceli cestovať po Európe. Chcem ho vziať na moje najobľubenejšie miesta.
Ďalekú budúcnosť neplánujem, som baran a rozhodnutia robím za pochodu. Máme v pláne rozbehnúť na Slovensku niečo jedinečné, zatiaľ ale neprezradím čo. Verím, že keď to zrealizujem, tak si znovu dohodneme rozhovor:).
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Pokojne zanechaj odkaz našim čitateľom.
Čitateľom by som chcela odkázať, aby sa nebáli vycestovať za dobrodružstvom a novými zážitkami. Veď ako sa hovorí: Všade dobre, tak načo byť doma :)
