Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
31. októbra 2017, 11:05
Čas čítania 0:00
Radka T.

Dídžejka Matia alias B-Complex: Ako žena som oveľa šťastnejšia

HUDBA
Uložiť Uložené

Matiu Lenickú poznáme aj pod umeleckým menom B-Complex. V rozhovore nám prezradila, prečo je v ženskej podobe šťastnejšia a čo je veľký problém spoločnosti.

Slovenská producentka a drumandbassová dídžejka Matia Lenická (33) je ľuďom známa pod menom B-Complex. Definuje sa ako bi gender, čiže má v sebe mužský aj ženský rod, no užíva si najmä tú ženskú podobu, v akej ju možno vídať aj na verejnosti. Ľudia si ju spájajú najmä s hitom Beautiful Lies, skladbou, ktorá vznikla v čase, keď bola nešťastne zamilovaná. Viac o svojom živote, postoji spoločnosti aj o svojej hudbe nám prezradila v úprimnom rozhovore.

Už je to pár rokov, čo ťa poznáme aj pod menom Matia. Určite sa však stretávaš s otázkami, ako ťa majú ľudia vlastne oslovovať. A ako vlastne vnímaš samu seba, kedy prevažuje skôr tá ženská časť?

Nie je to tak, či prevažuje ženská časť, alebo mužská. Som taká, aká som. Ťažko sa to vysvetľuje, pretože to treba zažiť. Ale v zmysle oslovovania – ak si niekto nie je istý, je lepšie sa opýtať, ako naschvál ublížiť alebo vykať. Pri mne je to podľa toho, ako sa prezentujem. Keď som ako muž, tak som Maťo, keď ako žena, tak som Matia.

Pociťuješ väčšiu toleranciu v umeleckej sfére, od ktorej sa to možno akosi viac očakáva?

Všetci ľudia sú len ľudia a ťažko niečo zjednodušiť na jednu skupinu. Môže byť napríklad aj skupina gejov či trans ľudí a budú to netolerantné hovadá a, naopak, klasickí hetero ľudia môžu byť milí a tolerantní. S netoleranciou sa stretáva asi každý človek, ale je rozdiel, či sa niekto snaží zapadnúť do akýchsi štandardov normálnosti. Myslím si však, že veľká väčšina ľudí je úplne v pohode a bez problémov sa s nimi dá baviť, vysvetliť im to a komunikovať. Najnetolerantnejší sú ľudia vtedy, keď nepoznajú ten problém alebo, lepšie povedané, inakosť.

Dídžejka Matia alias B-Complex: Ako žena som oveľa šťastnejšia
Zdroj: Michal Maroš

Klasický príklad z našich pomerov – najviac majú problém s Maďarmi ľudia z Oravy či Kysúc, ktorí nemajú s nimi bežný styk. Pre nich sú platné reči, ktoré si medzi sebou povedia. No keď sa nachádzaš napríklad v Dunajskej Strede, tak ti je úplne jedno, či je niekto Maďar alebo Slovák. Je to najmä preto, že tam je to bežné a štandardné. Vieš však, že existujú aj dobrí aj zlí Maďari a aj dobrí aj zlí Slováci, a to platí u všetkých takýchto „škatuliek“. Všetci sme nejakí, v niečom úplne podobní a v niečom sa líšime. A ak niekto na základe určitej odlišnosti začne ľudí kategorizovať, tak je to hlúpe.

V umeleckej komunite sa môže očakávať istá tolerancia, ale akurát sa rieši napríklad kríza s Harvey Weinsteinom, ktorý bol sexistické hovädo, obťažoval a zneužíval ženy aj svoju moc. Takže preto si myslím, že žiadna komunita nie je izolovaná a ideálna. Keď je niekto netolerantný a nenávistný, tak to viac vykrikuje a potom sa to danej osoby dotkne. Je dôležité sa s tým naučiť pracovať. Väčšinou sú ľudia najviac útoční vtedy, keď majú určitý problém, ktorý prekrývajú tým, že na niekoho útočia. Často sa stáva, že niekto zažíva vlastný problém, no aby si „šplhol“, tak sa niekom inom vyvŕši.

Dokážeš takéto veci odfiltrovať? Zvykne ťa to ešte zamrzieť alebo to už neriešiš?

Ja som s tým vyrastala, nakoľko mám rázštep, takže odmalička som bola iná. Nikdy som teda nemala privilégium byť obyčajná. Celý čas som s tým bojovala a snažila sa s tým vysporiadať. Bola som šikanovaná. Napokon mi to celé veľa dalo, lebo som sa naučila vnímať, akí sú ľudia. Naučila som sa rozlišovať, kto sa so mnou baví preto, že chce a sme si sympatickí, a kto by z toho chcel vyťažiť výhody.

Istý čas ma niektorí odsudzovali kvôli rázštepu, potom som sa eventuálne dostala k dídžejingu, bola som akože hviezda a zrazu sa mi začali ozývať ľudia, ktorí predtým o mňa ani nezakopli. Ale aj to mi pomohlo v tom, že som dokázala odfiltrovať, kto je úprimný a kto to chce zneužívať.

Nebudem tvrdiť, že sa ma to vôbec nedotýka. Dlhé roky som sa trápila a nebolo to ľahké, ale keď som cítila, že som v pohode a že to viem spracovať, teraz ako keby podávam štafetu všetkým ostatným ľuďom, ktorí majú podobný problém.

Kedy si definitívne pochopila, že sa budeš definovať ako bi gender a na základe čoho si sa rozhodla, že nastal ten správny okamih hovoriť o tom otvorene?

Malo to niekoľko stupňov. O tom, čo to je a kto som, som nemala odkiaľ vedieť. Na škole ťa to nenaučia, rodičia ti to nepovedia. Sú to častokrát termíny, ktoré nemajú ani desať rokov. Vyrastala som s tým, že existujú gejovia, lesby, bisexuáli a transsexuáli. Ako keby tá transsexualita bola transgender. Lenže to nie je také jednoduché. Transsexualita je len jedným z odtieňov genderismu.

Dídžejka Matia alias B-Complex: Ako žena som oveľa šťastnejšia
Zdroj: Lucie Kout

Dlho som mala sama so sebou problém, že viem, ako sa sama cítim a že som oveľa šťastnejšia ako ženská, ale zároveň sa mi nikdy nepáčili chlapi. Takže som vedela, že gej nie som. Zároveň som vedela, že keby som niekam išla v šatách, tak by si to spojili s tým, že som gej. Ale aj keby ma tak niekto označil a bola by som gej, tak je to jeho problém, a nie môj. Lenže stále to nezapadalo do tých rámcov. No aj vďaka internetu som objavila, čo je to rod, čo všetko to môže byť a z tých miliónov kolóniek najlepšie vysvetľuje moju aktuálnu životnú situáciu pojem bi gender. Nemám problém so svojím telom, nemám potrebu ho zásadným spôsobom modifikovať. Viem však, že ako žena sa cítim v ženskom gendri oveľa viac sama sebou, šťastnejšia a otvorenejšia. Povedať, že som bi gender, je pre ľudí, ktorí to nepoznajú, omnoho jednoduchšie.

Kedy ťa môžu ľudia najčastejšie vidieť ako Maťa a kedy ako Matiu?

Keď som doma, vo svojom pohodlí, idem napríklad vyvenčiť psa, no nie sa sociálne prezentovať, tak skôr uvidíš Maťa, ale ak idem na nejakú akciu, tak idem oveľa radšej ako Matia. Pomaly si ani nemám ako Maťo čo obliecť (úsmev). Nikdy predtým som nebola taká šťastná, nemala som rada obleky ani formálne mužské oblečenie, ale to ženské ma baví.

Čo si najviac užívaš na tom, keď máš ženskú podobu?

To, že som sama sebou. Som uvoľnenejšia a cítim sa lepšie. A ide aj o vzťahy. Nie je mi jedno, ako ma daný človek vníma, nerada by som sa s niekým zoznámila a potom mu oznámila, že mu musím niečo povedať. Vždy som sa situácii chcela postaviť čelom a nejako to vyriešiť, takže teraz, keď idem von ako žena, ako sama sebou, a s niekým sa zoznámim, už nemusím nič vysvetľovať. Nemám ani úzkosť, či ma človek bude rešpektovať, aj keď sa dozvie nové veci. Paradoxne, nové vzťahy sú viac s čistým stolom, ako to bolo niekedy, keď som sa bála, ako mám niekomu o tejto stránke povedať.

V súvislosti s tým, že sa prezentuješ ako žena, si nepodstúpila žiadnu operáciu…

Kvôli tomu, že mám rázštep, som podstúpila asi deväť plastických operácií. Svojím spôsobom ma modifikovali na to a pomohli mi, aby som bola normálna, ale svojím spôsobom pomohli aj sami sebe, aby sa nemuseli pozerať na dieťa s rázštepom. V tomto kontexte ani nepodporujem prirodzenú krásu, ktorou sa niekto hrdí, lebo je to blbosť. Potom by sa ženy nemohli ani holiť alebo upravovať si obočie. V prvom rade by mal byť každý takým, akým chce.

Dídžejka Matia alias B-Complex: Ako žena som oveľa šťastnejšia
Zdroj: Nikola Górska

So svojím telom a tým, ako funguje, nemám problém. Nikoho nedefinuje, či je lepší, alebo horší človek to, či je muž alebo žena. Čo sa týka vizuálnej stránky, mám veľmi rada ženskú krásu, mám rada mejkap či oblečenie. To sú však veci, ktoré nie sú permanentné, no napríklad operácia hrudníka je niečím, čo ešte nemám za sebou, ale možno ju budem zvažovať. Keď som Matia, nie je to moje telo, ale som to ja. Neberiem hormóny, nemám za sebou žiadne drastické operácie, ale som otvorená kozmetickým zákrokom. Nemalo by to však byť nič, čo by ohrozilo moje zdravie.

Keď si sa rozhodla prezentovať ako Matia, nebála si sa, vzhľadom na konzervatívnosť Slovákov, ako ťa spoločnosť prijme?

Presne kvôli tomu som aj to aj spravila. Svoje okolie som už mala vyriešené, ľudí som si už filtrovala dávno predtým, takže som nečakala, že sa mi niekto otočí chrbtom. Nemala som vo svojom okolí netolerantných ľudí. Potom prišlo obdobie, keď to bolo verejným tajomstvom, a nastal posledný krok – spojiť to s tým, čo robím verejne. Navyše, práve vtedy prebiehalo obdobie, keď Caitlyn Jenner pózovala na obálke Vanity Fair, dovtedy bola známa ako olympijsky víťaz a nevlastný otec Kardashianiek - Bruce Jenner. Vtedy prebehol akýsi boom transgender ľudí, ktorí dávali najavo, že nie každý má toľko peňazí a možností, aby vyzeral ako žena. Rozhodla som sa, že aj ja to s tým spojím, cez obálku som dala von, že ja som Matia a hlásim sa k týmto ľuďom. Bol to akýsi posledný krok k tomu verejnému odkazu. Jednoduchšie to bolo aj v tom, že už som niečo dokázala a nepotrebovala som na seba pútať pozornosť, svoju slávu som si už zažila.

Samozrejme, bála som sa. Na jednej strane som bola na istej sebavedomej úrovni, na strane druhej som vedela, že to môže dopadnúť všelijako. Ale brala som to tak, že to na seba prijmem, a ľudia, ktorí sú v pohode, to pochopia, a hlupáci mi chýbať nebudú. Avšak nemusela som vedieť, ako to dopadne v realite, v kariére. Je mi jasné, že to nejaké dopady má, ale jadro sa zachovalo veľmi dobre. Anglické vydavateľstvo, kde vydávam, ma podržalo. Aj komunita ako keby dala najavo, že je na mojej strane a nebude ma kvôli tomu vyčleňovať. Vo všeobecnosti si však myslím, že je to na chvíľu zaujímavosť, ktorá zarezonuje, ale potom je to ľuďom jedno. To, ako vyzeráme, by nemalo nikoho trápiť, skôr to, ako sa spolu rozprávame. Odlišnosť je zaujímavá chvíľu, ale potom už na tom nezáleží.

Ako to prijali tvoji rodičia?

Podľa mňa to ešte stále len prijímajú. Bola to najťažší krok, pretože u tých, ktorí ma poznajú najdlhšie, je to vždy najnáročnejšie. Vedela som však, že sa ľúbime, že tam nebude s týmto problém. A tak to aj je, majú ma radi úplne rovnako ako predtým, ale je to predsa len iná generácia. Ťažko teda vymazať z hlavy to, že kedysi sa to považovalo za úchylku, ktorá sa riešila elektrošokmi. Naši ma však berú v pohode, chodievam k nim, ako chcem, a myslím, že moja mama, bez ohľadu na to, či som Maťo, alebo Matia, nemá veľmi rada mejkap, takže som bojovala aj s tým, čo na to bude hovoriť (úsmev). Rodičia síce stále bojujú s tým, ako ma oslovovať, ale nie som v situácii, že by ma nemali radi. Snažím sa však žiť tak, aby mohli byť na mňa hrdí. Napríklad, keď sa mi začalo dariť s hudbou a lietala som do Londýna či do Austrálie, tak otec bol na mňa veľmi pyšný.

Dídžejka Matia alias B-Complex: Ako žena som oveľa šťastnejšia
Zdroj: Michal Maroš

Stretávaš sa aj s reakciami, že si svojou otvorenosťou niekomu pomohla?

Určite áno, viackrát sa mi niekto ozve. Je dôležité mať nastavené svoje priority i hodnoty a snažiť sa v tom kontexte žiť. Možno niekoho ovplyvníš málo, ale on urobí veľa. To, čo robím ja, zrejme robí množstvo ďalších ľudí. Podstatné je, aby sme vedeli, v akom prostredí sa chceme pohybovať. Ale možno tým, že mňa viac vidno, to aj viac ľudí uvidí a ak niekto takýto problém rieši, môže sa k tomu prihlásiť.

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí sú zmätení so svojou sexualitou alebo pocitom, že by sa komfortnejšie cítili v inom rode, no so svojím telom sú spokojní?

Najvtipnejšie na tom je, že každý rieši svoju sexualitu. Myslím si, že každý človek bojuje so svetom. Ja osobne som bola nútená prekonávať problémy, napríklad kvôli rázštepu. Potom som prekonala to, že som trans, a to mi pomohlo. Sú ľudia, ktorí podobné výzvy nikdy nemali, no tiež možno niečo zažívajú. Nikdy sa však s tým nenaučia bojovať alebo to prekonať, a potom vo väzení obyčajnosti prežijú celý život.

Každý by mal poznať, čo chce v živote robiť a ako. Mal by vedieť, že má iba jeden život a ten žije pre seba, aj keď to vyznie možno sebecky. Treba si však najprv vyriešiť vlastné záležitosti, naučiť sa byť šťastným bez pomoci ostatných a až potom môcť podať pomocnú ruku druhým ľuďom. Treba sa vyrovnať sám so sebou, so svojimi nedostatkami a vykašľať sa na malichernosti, na to, že by sme mali byť všetci rovnakí. Netreba mať hlavu vo vlastnom zadku a najmä - mali by sme sa rešpektovať.

Ako vnímaš postavenie žien v spoločnosti, v čom sme v tomto smere pozadu?

Myslím si, že sme do veľkej miery konzervatívna krajina. Prejavuje sa to napríklad aj u gejov, ktorí sa niekedy sami medzi sebou cenzurujú, aby neboli príliš extravagantní. Ale aj pri ženách je to niekedy o sexistickom pohľade - keď žena dobre vyzerá, tak to musí byť kvôli chlapom. Napríklad, keď sa pekne namaľuje, tak ako by to bolo kvôli tomu, že chce nejakého chlapa zbaliť. Do takejto pozície sa ženy často dostávajú.

Máme tu veľký problém domáceho násilia alebo zneužívania, ktoré sa ignoruje a radšej sa budú riešiť problémy medzi partnerstvami homosexuálov miesto toho, aby sa pozrelo na skutočný problém. Doteraz máme pritom aj nerovné postavenie v práci... To sú veci, ktoré si každá žena prežíva každý deň. Takisto – obťažovanie. Zažívam to aj ja sama, je neprípustné, čo si niektorí chlapi dovoľujú. Každá žena by si mala otvoriť ústa. Vždy, keď sa ženám stane niečo zlé, tak by sa nemali báť o tom hovoriť. Mali by sme zamerať skôr na agresora, aby sa neočakávalo, že sa chlap môže chovať násilne. Nemali by sme teda radiť ženám, ako sa tomu vyhnúť, ale aby to chlapi nerobili, a keď sa tak stane, aby z toho boli konzekvencie. Častokrát je to aj otázka toho, že chlap je v dominantnom postavení. Je to skôr otázka spoločnosti, aby také veci netolerovala a keď sa niekto ozve, mala by ho spoločnosť podporiť a nezahrabať celú vec pod koberec.

To neskutočné pokrytectvo, ktoré u nás funguje, sa nikdy nezmení, ak to ostane v rovine jednotlivcov. Odkázala by som chlapom, nech si svoje ruky držia, tam, kde majú, a nech rešpektujú ženy, že nie, znamená nie. Ženám by som dopriala nabrať odvahu a sebavedomie, dokázať sa postaviť samy za seba.

Prejdime k tvojej hudbe. Ľudia si ťa pamätajú najmä vďaka úspechu skladby Beautiful Lies. Ako to vnímaš?

Tá skladba vznikla v určitom životnom období, keď som bola nešťastne zaľúbená. Bola mojím vyjadrením toho, ako som sa vtedy cítila a trochu aj pomsta. Z celej situácie som bola nešťastná a to, čo sa potom dialo, som prijímala s hlbokým úškrnom. Chcela som od života niečo iné, no splnil sa mi úplne iný sen, lebo som stávala dídžejkou, ktorú ľudia poznajú. Na to nadviazalo medzinárodné hranie, ďalšie vydania, remixy a podobne. Snažila som sa to robiť tak, ako sa snažím aj existovať, čiže poctivo. Vždy, keď som šla niekam hrať, tak som sa snažila hrať najlepšie, ale aj nerozhadzovať peniaze, lebo som vedela, že to nebude trvať večne. Začali sa však ozývať aj známi, ktorí predtým o mňa ani nezakopli a, naopak, moji ozajstní priatelia si ma kvôli tomu ešte viac doberali v dobrom slova zmysle.

Veľa vecí mi to dalo a niečo trochu aj vzalo. Životné šťastie však nie je o peniazoch či o sláve, ale o tom, akých ľudí máme vo svojom okolí a ako sme na tom so zdravím. To sú veci, ktoré si treba vážiť. Hudbu som nikdy nebrala ako niečo, s čím sa musím niekam dostať, je to skôr privilégium. Robím hudbu tak, ako tomu verím, a keď tomu neverím, tak tomu radšej nevenujem toľko energie. Hudba a všetko, čo je s tým spojené, je niečím, za čo môžem byť vďačná, ale nie je to to, čo ma definuje.

Dídžejka Matia alias B-Complex: Ako žena som oveľa šťastnejšia
Zdroj: Michal Maroš

Čo ťa teda definuje?

Myslím, že je to aj v mene projektu (B-Complex – pozn. red.), že nikdy nie som celkom komplexná, nie som jednoduchá a je vo mne toho viac, čo buble. Chvíľu som intenzívna v určitej oblasti, ktorá ma baví, potom mám horšie obdobie. Snažím sa byť pestrá, vidieť veci z viacerých uhlov, žiť, chovať sa a robiť hudbu tak, aby to malo hĺbku, a aby som sa za seba nemusela hanbiť.

Na čom momentálne pracuješ?

Venujem sa rôznym veciam, ale väčšinou spájam všetky veci, ktoré ma bavia, dokopy. Baví ma móda či mejkap, robím eventy, čiže sa venujem aj promotingu. Teraz prerábame štúdio, chcem sa venovať streamovaniu, píšem do novín... Spolupracujem aj s Novou Cvernovkou, kde sa otvára nový klub a budeme tam robiť viacero akcií. Mám kontakty v módnom svete. Bavia ma aj veci okolo búrania konzervatizmu, ale aj latexové oblečenie, ktoré sa tiež považuje za veľké tabu alebo fetiš, pritom je to len „dospelácke hračkárstvo“. Myslím si, že v týchto veciach sme dosť konzervatívni a budí to zbytočné pobúrenie. Keď to niekoho baví, nech sa tomu venuje a hlavne – v prvom rade musí každý z nás vedieť, či sa chová slušne. Nie je totiž o tom, čo si oblečieme, ale ako sa chováme.

Kde ťa môžeme vidieť hrať najčastejšie? Chodievaš stále aj do zahraničia?

Je to tak pol na pol, teraz je toho trochu menej ako niekedy. Ale to je aj dobre, lebo niekedy som bola každý víkend niekde preč a vôbec som sa nezastavila. Teraz sa však nemusím naháňať za peniazmi a ani nechcem. Chcem sa venovať veciam tak, aby som mohla byť na ne hrdá, spokojná a šťastná, a nie z donútenia. Čo sa ešte týka hrania, najčastejšie je to v Bratislave a okolí, v Česku, ale hrávam stále aj v Nemecku či Anglicku.

Na ktoré vystúpenie spomínaš najradšej?

Je ich viacero, aj keď mám rada to svoje publikum, takže napríklad v Bratislave sa mi vždy hralo dobre. Úžasné však bolo aj prvé hranie v Londýne, keď som sa išla ukázať, či vlastne viem hrať, a v klube bolo tritisíc ľudí, ktorí intenzívne tancovali. Drum'n'bassová komunita má však celkovo pozitívny prístup veciam a aj preto som sa začala tejto hudbe venovať. Mám veľa srdcoviek, ale niekedy dokáže prekvapiť hranie aj v malej dedine, kde sú ľudia za to veľmi vďační.

Keď si doma, tak počúvaš aj iné žánre? Čo máš ešte rada?

Mám rada hudbu všeobecne, v každej hudbe okrem rakúskej dychovky si viem niečo nájsť (smiech). Treba mať otvorené uši. No napriek tomu, že mám rada všetko, mám rada veľmi málo z toho všetkého, som prieberčivá. Čo však nemám rada, je, ak niekto robí hudbu kopírovaním.

Domov
Zdieľať
Diskusia