Niekoľko zaujímavosti o jednom z najlepších a najúspešnejších hororov posledných rokov.
Keď v roku 2013 vtrhol do kín horor The Conjuring od Jamesa Wana, asi len málokto by mu predpovedal taký fenomenálny úspech. Wanovi to však vyšlo famózne, diváci boli pri filme vyklepaní ako koberce a o tri roky neskôr sme sa dočkali pokračovania. Niečo ste si síce už u nás o The Conjuring mohli prečítať, v tomto článku sa však podrobnejšie zameriame na prvý diel a povieme si niečo o zaujímavostiach okolo príbehu, ako aj zo samotného nakrúcania. The Conjuring síce všetkých hororových priaznivcov mimoriadne potešil, James Wan a jeho tím si však odniesli aj kritické ohlasy, najmä čo sa týka prezentovania niektorých prvkov ako "skutočných udalostí". Pokiaľ bude z vašej strany záujem, radi vám prinesieme podobný článok aj o druhej časti.
Skutočný príbeh?
Ako iste viete, The Conjuring vychádza zo skutočného prípadu paranormálnych vyšetrovateľov Eda a Lorraine Warrenovcov (vo filme Patrick Wilson a Vera Farmiga). V roku 1971 sa Roger a Carolyn Perronovci (Lily Taylor a Ron Livingston) a ich päť dcér nasťahovali do nového domu v Harrisville na Rhode Islande. Netrvalo však dlho a rodina začala byť svedkom nevysvetliteľných javov - počuli záhadné zvuky, mali vidieť viacero duchov atď. Do akej miery však išlo o pravdivé udalosti? Väčšina rodiny Perronovcov si za svojím príbehom stojí dodnes, najstaršia z dcér Andrea Perron dokonca o svojich zážitkoch napísala knižnú trilógiu House of Darkness House of Light. The Conjuring označila ako "viac-menej realistické zobrazenie udalostí, ktoré sa tam vtedy odohrali". Rovnaké stanovisko zastávali aj samotní Warrenovci, tí koniec-koncov, vždy tvrdili, že všetky ich prípady sú 100% autentické.
Našlo sa však mnoho ľudí, ktorí zastávali omnoho skeptickejšie stanoviská. Samotní Warrenovci boli vždy mimoriadne kontroverznými postavami a mnoho kritikov pripomína, že ich filmové predobrazy sú značne idealizované. Skeptici Perry DeAngelis a Steve Novella sa venovali podrobnému skúmaniu dôkazového materiálu Warrenovcov a označili ho za "nezmysly". Aj ostatní skeptici sa po preskúmaní najslávnejších Warrenovských prípadov (kam patrí napríklad aj strašidelný dom v Amityville) zhodli na fakte, že ide o vymyslené a zveličené báchorky.
Kritikov tento manželský pár našiel aj vo vlastných radoch. Tak napríklad paranormálny vyšetrovateľ Joe Nickell venoval prípadu rodiny Perronovcov pomerne obsiahlu analýzu a jeho záver znel, že v prípade nezohrávali rolu žiadne nadprirodzené sily, žiadni démoni ani čarodejnice. Poukazuje aj na fakt, že samotný Roger Perron bol od začiatku voči tvrdeniam o duchoch/démonoch veľmi skeptický a Warrenovcov dokonca označil za šarlatánov. Celá rodina však pomohla pri propagovaní snímky (vrátane Rogera) a dokonca sa boli pozrieť aj na priebeh nakrúcania.
Kritici tiež Warrenovcom a filmárom vyčítali, že ako hlavnú záporáčku označili Batshebu Sherman. Tá mala v rámci čarodejníckeho rituálu zavraždiť dieťa a následne prekliať všetkých, ktorí by sa kedy ubytovali v dome na Rhode Islande. Batsheba Sherman síce rozhodne existovala, neexistuje však žiadny dôkaz, že by bola obvinená z čarodejníctva. Tiež nie je pravdou, že sa obesila. Pravdepodobne žila úplne obyčajným životom, pretože nie sú k dispozícii žiadne záznamy o tom, že by sa niekedy dopustila nejakého zločinu. S manželom Judom Shermanom mali štyri deti (tri umreli v mladom veku, čo však nebolo v tých dobách nič neobvyklé). Zomrela na mŕtvicu ako stará žena v roku 1885 a dostalo sa jej klasického pohrebného obradu, ktorý slúžil baptistický kňaz. Pochovaná je vedľa svojho manžela na Rhode Islande. Jej hrob sa stal po uvedení filmu terčom vandalov a bol niekoľkokrát poškodený.
Jamesovi Wanovi a scenáristom bolo tiež vyčítané, že Batshebu Sherman lživo príbuzensky spojili s Mary Eastey. Tá bola v neslávne známych čarodejníckych procesoch v Saleme obesená ako bosorka. Salemské procesy sú dodnes smutným príkladom náboženského fanatizmu a hystérie, ktoré stáli životy mnoho nevinných ľudí. The Conjuring však naznačuje, že Mary Eastey bola skutočná bosorka a trest si zaslúžila (tvorcovia teda procesom v Saleme de facto priznali legitimitu). Mnohí kritici sa zhodli, že podobné šliapanie po nevinných obetiach tragických udalostí a ich démonizovanie len preto, aby dodali príbehu na hororovosti, je zo strany tvorcov cynické a zbytočné.
Nakrúcanie
Pri celom natáčaní asistovali aj Andrea Perron a Lorrain Warren (Ed zomrel v roku 2006) ako "odborné konzultantky". Lorraine Warren má v snímke dokonca menšie cameo. Pri prednáške Eda Warrena (Patrick Wilson) ju možno jasne vidieť medzi divákmi. Prípad rodiny Perronovcov sa snažil dostať na pláno už nebohý Ed Warren. Podľa jeho slov bol práve tento príbeh najvhodnejší na sfilmovanie. „Ak neurobíme film z tohto, tak už potom neviem z čoho iného,“ povedal. Ed ponúkal látku rôznym tvorcom celých 14 rokov, ale bez úspechu. Podarilo sa mu síce uzavrieť dohodu so štúdiom Golden Cirle Films, ktoré produkovalo filmovú verziu iného Warrenovského prípadu The Haunting in Connecticut, projekt však napokon nebol realizovaný. Námetu sa neskôr chopili scenáristi Chad a Carey Hayesovci, rozhodli sa však, že zmenia optiku rozprávania. Pôvodne sa totiž počítalo, že film bude rozprávaný z pohľadu rodiny Perronovcov, scenáristi sa však rozhodli urobiť hlavných hrdinov práve z Eda a Lorraine. Na režisérsku stoličku zasadol v tej dobe už úspešný James Wan. Ten bol navyše podľa svojich slov odjakživa veľkým fanúšikom Warrenovcov.
Nenatáčalo sa síce v skutočnom dome rodiny Perronovcov, ale bola postavená jeho pomerne presná replika. James Wan sa po zvažovaní napokon rozhodol, že skutočný dom Perronovcov radšej nenavštívi, čo mu bolo doporučené aj od samotnej Lorraine Warren. S Lorraine samotnou trávili veľa času najmä Patrick Wilson a Vera Farmiga. Herečka sa neskôr nechala počuť, že ňou bola veľmi fascinovaná, rovnako ako jej pevným a blízkym vzťahom s Edom. Patrick bol podľa nej viac skeptickejší a racionálnejší.
No, a ako to už tak pri hororoch býva, nesmú chýbať aj "strašidelné historky z natáčania". Tak napríklad Vera Farmiga sa zverila, že počas nakrúcania zažila niekoľko naozaj zvláštnych incidentov. Spomínala napríklad prípad, keď diskutovala s Jamesom Wanom a na obrazovke jej notebooku sa objavili tri obrovské stopy, akoby po pazúroch. Nebola sama, aj ostatní členovia štábu sa sťažovali, že sa im prihodili zvláštne veci. Napríklad sa vždy pravidelne budili medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Tento úsek sa nazýva aj "hodina vlka" a ide o čas medzi nocou a úsvitom. Vo folklórnej tradícii sa spájal s mágiou či nadprirodzenými úkazmi. Svojou troškou prispel aj samotný James Wan. Ten vyhlásil, že počas práce na filme zvykol pracovať dlho do noci. Jeho pes sa však v jednu noc začal správať zvláštne, uprene sa pozeral do prázdnej časti miestnosti a vrčal. Akoby tam niekoho videl...
Bábika Annabelle
V snímke si odbila svoj debut aj známa bábika Annabelle. V skutočnosti však s prípadom Perronovcov nemala nič spoločné. Warrenovci podľa svojich slov prípad s Annabelle vyšetrovali v roku 1970. Podľa tvrdení Eda a Lorraine bola bábika posadnutá démonom a snažila sa svojim pôvodným majiteľom ublížiť. Bábika sa presúvala sama od seba z miestnosti do miestnosti, nechávala zvláštne nápisy na papieroch a stenách a dokonca sa pokúsila jedného človeka zabiť. Keď ju Warrenovci v aute odnášali do svojho múzea, tak sa dokonca pokúšala auto úmyselne vyhodiť z cesty. Spacifikovala ju až dávka svätenej vody. Bábiku si filmári značne prikrášlili, aby jej dodali trochu viac hororovejší nádych. V skutočnosti totiž vyzerá úplne obyčajne.
Annabelle je dodnes súčasťou Warrenovského okultného múzea a návštevníci sú vystríhaní, aby sa v jej okolí správali maximálne opatrne. Ed Warren pripomínal, že jeden návštevník nedal na jeho rady, bábike sa vysmieval a vyhlasoval, že ak v nej sú nejakí démoni, nech ho pokojne napadnú. Ed mladíka vyhodil a ten sa následne zabil na motocykli. Kritici však pripomínajú, že podobné historky síce znejú efektne, ale Warrenovci nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by spomínané udalosti potvrdzoval.
Niektorí skeptici to dokonca pri návšteve okultného múzea známych démonológov "riskli", s bábikou sa fotili, otvárali skrinku, kde sedela, a celkovo s z toho celého robili srandu. Žiadne paranormálne úkazy vo svojich životoch však nezaznamenali. Bábika Annabelle je však aj napriek tomu najvyhľadávanejším artefaktom Warrenovského múzea, nehovoriac už o tom, že dostala aj vlastnú sólovku (v roku 2014), nasledovanú úspešným prequelom Annabelle: Creation (2017).
Na záver si dáme ešte niekoľko kratších zaujímavostí:
- Lily Taylor (Carolyn Perron) čítala v rámci prípravy na svoju úlohu viaceré knihy o exorcizme, rovnako si často púšťala slávny horor Williama Friedkina The Exorcist (1973)
- Okrem toho, že Joseph Bishara zložil k snímke hudbu, zahral si aj samotnú Batshebu.
- Warrenovci vyšetrovali prípad Perronovcov v rokoch 1973-1974.
- V skutočnosti sa na pôde domu neodohral žiadny dramatický exorcizmus, ako prezentuje film.
- Keď sa snímka premietala na Filipínach, niektoré kiná si najali katolíckych kňazov, aby pred premietaním návštevníkom požehnali. K tomuto kroku pristúpili po tom, ako sa viacerí diváci sťažovali, že po skončení filmu cítili vo svojom okolí "negatívnu energiu". Kňazi divákom poskytovali aj duchovné a psychologické poradenstvo.
- Nakrúcalo sa v chronologickom poradí.
- Ed Warren (Patrick Wilson) v jednej scéne znudene prehodí, že "na upírov neverí". Zrejme ide o narážku na paranormálneho vyšetrovateľa Stephena Kaplana, ktorý sa prezentoval aj ako vampírológ. Kaplan bol po celý svoj život tvrdým kritikom Warrenovcov (obzvlášť prípadu v Amityville) a označoval ich za klamárov.
- Rodina Perronovcov mala pri návšteve pľacu cítiť nezvyčajne chladný vietor, v ich okolí sa však nehýbali žiadne konáre ani listy na stromoch.
- James Wan chcel snímke dodať na atmosfére hororov zo 70. a 80. rokov. Práve tie mu v tomto prípade slúžili ako inšpirácia.
- V záverečnom dialógu zaznie zmienka o "prípade na Long Islande". Ide o známy Amityvillský prípad, ktorý sa tiež stal témou mnohých filmových spracovaní.
- Terajší majitelia domu rodiny Perronovcov tvrdia, že nikdy neboli svedkami žiadnych nadprirodzených úkazov. Na štúdio Warner Bros. však podali žalobu, pretože sa ich dom po uvedení The Conjuring stal niekoľkokrát terčom vandalov.
- Lorraine Warrenová je podľa vlastných slov aj vo svojom veku (90 rokov) stále aktívna vo vyšetrovaní paranormálnych úkazov.
