Spoluorganizátor módnej šou WE’RE NEXT a študent jednej z najprestížnejších módnych škôl je jasným príkladom toho, ako by mala vyzerať dnešná móda.
To, že high fashion je len pre vyvolených a na tvorbu vlastnej módnej kolekcie musíš mať najmä veľa známostí je jedným z mnohých mýtov, ktoré kolujú medzi laickou verejnosťou a pri príležitosti módnej šou WE’RE NEXT, ktorá sa uskutoční 14. septembra v pražskej La Fabrike sme tak vyspovedali jedného z 26-tich návrhárov, ktorí tu budú prezentovať svoju tvorbu. Lukáš Spilka sa venuje odevnej tvorbe už od svojich 15-tich a okrem toho, že vďaka svojej húževnatosti a vášni pre oblečenie sa mu podarilo dostať až na prestížnu Royal Academy of Fine Arts v Antverpách, zastáva aj množstvo názorov, ktoré by si mal osvojiť nie jeden z našich čitateľov.
1. Čo pre teba znamená móda a ako vnímaš oblečenie v kontexte dnešnej doby?
Móda je pre mňa v prvom rade hobby, pretože ju v podstate robím iba kvôli tomu, že to chem. Baví ma na nej množstvo povedzme ne-módnych vecí, ako napr. styling, v ktorom síce veľmi nevynikám ale na vlastnej tvorbe mám radšej prevažne strihy, technickú stránku veci, tvorbu dizajnov a samozrejme celkovú kreativitu rôznych materiálov.
Móda vždy odkazuje na danú dobu. V dnešnom svete prevláda konzum a ľudia si často kupujú veci len kvôli tomu, aby si niečo nahromadili. V tomto kontexte sa mi páči prístup mojej priateľky Simony, ktorá si kupuje skôr drahšie kúsky v menšom počte, pretože pracuje ako modelka u Driesa Van Notena, a aj keď sa oblečie "nóbl", vždy vyzerá prirodzene.
Lukáš Spilka Animal vs. Minimal
2. Aká bola tvoja cesta na Royal Academy of Fine Arts v Antverpách?
Keď som sa v 15-tich rozhodoval, čo by som chcel robiť, módne návrhárstvo pre mňa bola jasná voľba. Samozrejme, človek musí šiť, takže som išiel na krajčírsku školu v Holešoviciach, pretože moja teta tiež študovala na tej škole a ja som sa s ňou chcel stretávať na chodbách, čiže to bola hlavná motivácia k tomu, že som si vybral módny dizajn. Po strednej škole som pokračoval do ateliéru Liběny Rochovej, kde som strávil 3 roky a po mojej bakalárke Animal vs. Minimal som chcel v štúdiu pokračovať ešte o niečo vyššie. Našťastie som mal podporu od rodičov a štúdium v Antverpách stojí v porovnaní s inými školami tak málo, že aj študenti z USA, ktorí sú mimochodom súčasťou projektu WE’RE NEXT povedali, že je to pre nich oveľa výhodnejšie.
Je s tým ale spojená ešte jedna zaujímavá story, pretože po bakalárke som si zabudol podať prihlášku na magisterské štúdium na UMPRUM a nakoľko som sa tým pádom na žiadnu školu nedostal, nemohol by som ďalší rok študovať módu. Skúsil som teda Viedeň, kde ma neprijali, tak som skúsil holandský Arnhem (odkiaľ pochádza Iris Van Herpen), tam ma síce prijali a boli zo mňa veľmi nadšení ale keď som sa nakoniec dostal do Antverp a uvedomil som si, že odtiaľ pochádza Walter van Beirendonck, vedel som, že táto škola je pre mňa to pravé.
3. Do akej kategórie by si zaradil svoju tvorbu, resp. máš vo svete módy aj nejaké vzory okrem vyššie spomenutých návrhárov?
Je ťažké povedať, do akej kategórie by som zaradil svoju tvorbu, to si môže zaradiť každý podľa seba. Snažím sa robiť kolekcie tak, aby sa páčili hlavne mne a boli pre mňa zaujímavé, ale súdiac podľa mojej poslednej kolekcie Brutus 23, ktorá bola na WE’RE NEXT minulý rok v porovnaní s tohtoročnou kolekciou Brutus je vidieť, že výsledok je vždy iný. Kladiem dôraz najmä na tvorbu vlastných materiálov, čo je pre mňa svojim spôsobom taká meditácia a okrem mojej priateľky mi s tým pomáhajú ešte ďalšie dve dobrovoľníčky, Linda a Nany.
Vo svete módy asi žiadne vzory nemám. Rád by som pracoval napríklad u Thoma Browna v New Yorku, ale aj to skôr v tej dámskej kategórii.
Lukáš Spilka S/S16
4. Koľko kolekcií už máš za sebou a čo všetko podľa teba potrebuje človek na to, aby sa mohol stať návrhárom?
Kolekcií mám za sebou toľko, že už ani neviem presný počet; zabudol som si robiť čiarky. Teoreticky je to ale 13 rokov štúdia módy, prvé nohavice som ušil keď som mal 14 rokov, od 15-tich som študoval na strednej škole v Holešoviciach a na vysokej sme robili rôzne mini kolekcie. Tých väčších/serióznejších už bolo zhruba 6-7. Najzaujímavejšie to ale bolo práve keď som mal 15 a zúčastňoval som sa súťaže Prostějovská zlatá jehla, čo bola vyslovene stredoškolská akcia, na ktorej sa zišla celá republika. Tam som vytvoril napr. kolekciu Trhací stroj, ktorá je jedna z mojich obľúbených, aj keď po dizajnérskej stránke samozrejme nie je dokonalá. Mám ju rád kvôli vášni, s ktorou sme na nej pracovali a možno aj preto sme na ňu nadviazali ďalšími dvomi, veľmi alternatívnymi kolekciami, kvôli ktorým v nasledujúcich ročníkoch súťaže museli zmeniť pravidlá. Ale urobilo mi to radosť.
Na to, aby sa človek mohol stať návrhárom potrebuješ v prvom rade šijací stroj, ihlu a vášeň. Peniaze sú dôležité ale veľa vecí sa dá zohnať takmer zadarmo. Jedna z účastníčok nášho projektu, Yelizavetta Volosovska napr. potrebuje na tvorbu jednej sukne aj 20 metrov látky ale kupuje to z Ukrajiny, pretože odtiaľ pochádza a objednáva tie úplne najlacnejšie nylóny za 1-2 €. Cesta sa vždy nájde, ale človek si musí nájsť niečo zaujímavé. Bez peňazí podľa mňa vznikajú tie najzaujímavejšie veci.
5. Aký je tvoj názor na vysokú módu?
Vysoká móda je vrchol priemyslu zameraný na tie najkvalitnejšie veci , čo je vidieť najmä na dizajne. Často vidím veľa kúskov, ktoré sú po dizajnérskej stránke veľmi prepracované aj keď si nie som celkom istý tým, kde sa to všetko vyrába. Samotné dizajnérske kúsky sú ale veľmi dobré a inšpiratívne; vysoká móda je práve to, čo posúva módu ďalej a je to krásne vidieť napr. u Vetements, nakoľko Demna rovnako vyštudoval Royal Academy of Fine Arts a dokonca sme sním mali aj workshop. V ich prípade síce inšpirácia prichádza skôr z nižšej módy (streetwear a pod.) ale kvôli ich prístupu k samotnej veci z toho vznikne vysoká móda. Práve na tomto princípe je vidieť, že všetko to, čo je pre oko návrhára zaujímavé je vysoká móda.
6. Nakupuješ aj v bežných obchodoch alebo nosíš len vlastné veci?
Mám rád svoj štýl v tom zmysle, že veci ktoré nosím som väčšinou dostal ako dar. V poslednej dobe ale veľmi rád nakupujem v sekáči Think Twice v Antverpách, kde majú vždy raz za mesiac výpredaj "všetko za 1 €" a dajú sa tam zohnať ozajstné poklady. Mám odtiaľ napr. dve krásne bundy, na ktoré sa ma všetci ľudia pýtajú a vždy im na to odpoviem že sú z Think Twice za 2 €, čiže nie z úplného výpredaja, ale vždy deň pred tým. To je pre mňa ten stav, kedy si módu naozaj užívam, pozerám sa tam na množstvo škaredých vecí, ktoré sú svojim spôsobom vtipné, ale na druhú stranu je zaujímavé prehrabovať tieto kúsky, pretože sa tam často nájde niečo vyslovene súčasné, no nikto si to pritom nevšimol.
Z vlastných vecí nosím jedny nohavice a kraťasy z kolekcie Lukáš a Štěpán, ktoré som robil v spolupráci so Štěpánom Rúžičkom, ale výhradne vlastné veci už nenosím. Kedysi som nosil jedny vlastné jeansy, ktoré som si ušil ale neskôr s tým už bolo veľa starostí. Pamätám si ako mi mama na Vianoce povedala, nech si vyberiem nejaké jeansy a ja som jej na to odpovedal, že si ich radšej ušijem sám.
WE’RE NEXT 2016
7. Tento týždeň sa uskutoční ďalší ročník módnej šou WE’RE NEXT, ktorej si spoluorganizátorom. Môžeš nám o tomto projekte prezradiť viac?
Prezradiť by som síce mohol, ale najlepšie by bolo, ak by ste sa prišli pozrieť osobne 14. septembra do La Fabriky v Prahe. Ide o spoluprácu s návrhármi z ateliérov Liběny Rochovej a Pavla Ivančice, zlínskeho ADO a pražskej VOŠON. Zároveň sa mi podarilo zohnať aj 10 návrhárov 2, 3 a 4. ročníka z Antverp a na samotnej šou sa predstavím so svojou kolekciou Mars aj ja. Celé podujatie je rozdelené do dvoch blokov, v ktorých sú namixovaní návrhári z Čiech a Antverp. Minulý rok bolo zaujímavé sledovať hlavne kontrast medzi drsným minimalizmom Čechov a masakrálnou kreativitou zahraničných návrhárov ale najzaujímavejší je na tom práve fakt, že každý z nich má pomerne ucelenú kolekciu spojenú s hudbou a individuálnou prezentáciou ich tvorby (líčenie, svetlá, choreografia) a to je na WRN to najdôležitejšie. Každý si môže spraviť prehliadku podľa seba a je naozaj neuveriteľné že od 18:00 do 22:00 sa stihne vystriedať 26 módnych prehliadok a každá z nich je úplne iná. Zároveň je veľmi dôležité aj to, že prísť môže naozaj každý, neplatia žiadne pozvánky pre vybranú smotánku; lístok stojí takmer rovnako ako do kina.
8. Čo by si chcel na záver odkázať našim čitateľom, ktorí sú zapálení pre módu?
Chcel by som im odkázať najmä to, aby ostali zapálení tak, ako sú a aby prišli na našu show, pretože tam uvidia tie najzaujímavejšie veci aké sa tu dejú. Zároveň by som im chcel odkázať, aby kupovali módu skôr od menších návrhárov a podporovali tak domácu tvorbu. Aj ja sám budem predávať niektoré zo svojich kúsko v limitovanom množstve a každý z návrhárov by bol určite rád, ak by svoju tvorbu mohol ponúknuť širokej verejnosti.
