Prvá pätica literárnych diel, na ktorých si tvorcovia dlho lámali zuby.
V dnešnej dobe sa zdá, že slovo nesfilmovateľný už zo slovníka producentov a režisérov úplne vymizlo. Vo svete obrovských rozpočtov a dokonalých technológií sa žiadna látka nezdá nemožná. Avšak, predsa len existujú knihy, ktoré boli považované pre filmárov za mimoriadne ťažký oriešok, a nie je ich práve málo.
V tomto článku si môžete prečítať výber prvej pätice kníh, ktoré dali tvorcom poriadne zabrať. Z väčšiny z nich vyšli kvalitné snímky, hoci sa nie často stretli s pochopením širokého obecenstva divákov či kritikov.
1. Watchmen (réžia: Zack Snyder, 2009)
Kultový komiksový román sa na plátna nedostával jednoducho. V prvom rade tu bol odpor jeho tvorcu Alana Moora. Ten sa nikdy netajil svojou averziou k Hollywoodu a k adaptáciám svojich kníh. Prečo? Jeho romány totiž plne využívajú komiksové médium, s ktorým Moore rôzne experimentuje. Zaujíma ho, koľko informácií môže niesť jedno komiksové políčko, využíva inovatívne prechody medzi panelmi a dodáva tým príbehu na významovej a metaforickej plnosti. Časté sú tiež intertextuálne odkazy a alegorické motívy. Spolu s náročným, mnohovrstvovým a prepleteným príbehom teda vytvára pre filmárov síce lákavú, ale nebezpečnú zmes, ktorá môže kedykoľvek totálne vybuchnúť. Keďže však Alan Moore nedisponuje priamymi právami na svoje diela, musel sa s nechuťou prizerať, ako ich spoločnosť DC Comics predala nenažraným producentom.
O adaptáciu Watchmen sa na začiatku 90. rokov pokúšal aj legendárny Terry Gilliam. Do úlohy Rorschacha sa zvažovali John Hurt či Robin Williams, Arnold Schwarzenegger mal stvárniť Dr. Manhattana, ako Silk Spectre sa mala predstaviť Jamie Lee Curtis, ako Komediant Tommy Lee Jones alebo Gary Busey, no a Richard Gere alebo Kevin Costner si mali strihnúť NiteOwla. Scenár bol niekoľkokrát prepisovaný, napokon sa uvažovalo, že by komiks dostal podobu televíznej minisérie. Ale aj tieto plány sa opustili. Samotný Gilliam napokon uznal porážku a vyhlásil, že Watchmen nie je možné uspokojivo sfilmovať.
Nadišiel však rok 2009 a látky sa chopil Zack Snyder. V tej dobe mal už za sebou úspešnú komiksovú adaptáciu 300 a výbornú zombíkáreň Úsvit mŕtvych. Mnohí projektu nedôverovali, výsledok napokon viacerých prekvapil. Watchmen bola verná adaptácia, zachovávala všetko podstatné, ponúkla výborných hercov a skvelé vykreslenie alternatívnej minulosti s množstvom parádnych detailov. Diváci a kritici sa zhodovali, že ide o dosiaľ najlepšiu adaptáciu diel Alana Moora (rôzni tvorcovia predtým už adaptovali jeho Ligu výnimočných, Z Pekla a V ako Vendetta). A čo na film povedal samotný autor? Neprekvapivo, jeho postoj ostal nezmenený. Vyhlásil, že si ten „sku*vený film nikdy nepozrie“, ostal verný svojej praxi a nariadil, aby bolo jeho meno vyškrtnuté z titulkov.
2. Pán prsteňov (réžia: Peter Jackson, 2001-2003)
Ohľadom Pána prsteňov sme sa nedávno pomerne obšírne rozpísali, preto sa o ňom tentokrát zmienime len v krátkosti a záujemcov odkazujeme na náš článok. S touto fantasy trilógiou sa totiž slovo nesfilmovateľný spájalo veľmi často. Je známou pravdou, že J.R.R. Tolkien nechcel, aby sa jeho dielo dostalo na strieborné plátna. Napokon síce práva spoločnosti United Artists predal, ale vznikajúce diela, či už pokusy o hrané adaptácie, alebo animované muzikály akoby len potvrdzovali, že tento príbeh skrátka nie je možné sfilmovať. Fanúšikovia museli čakať dlhé roky.
Látka napokon pristála u Petera Jacksona a v roku 1999 padla prvá klapka. Jackson bol fanúšik predlohy, ale vzhľadom na fakt, že v minulosti režíroval nízkorozpočtové hororové krváky tu boli pochybnosti, či zvládne takýto obrovský projekt. Zvyšok je história. Pán prsteňov sa stal fenomenálnym úspechom na všetkých frontoch, dodal žánru fantasy na prestíži a vyzdvihol ho z béčkových vôd medzi nefalšované filmové umenie.
3. Atlas mrakov (réžia: Tom Tykwer, Lana Wachowski, Lilly Wachowski, 2012)
Zaradenie Atlasu mrakov vás asi neprekvapí. Knižná predloha Davida Mitchella číta slušných 500 strán a rozpráva viacero odlišných, ale vzájomne poprepájaných príbehov. Každý z nich sa nesie v inom žánri a štýle. Máme tu výlet do 19. storočia, ale aj do ďalekej post-apokalyptickej budúcnosti. Je jasné, že takáto košatá predloha je pre filmárov doslova výzvou a žiada si na režisérskych stoličkách doslova vizionárskych tvorcov.
Môžeme za ne považovať sestry Wachowské? Mnohí by určite súhlasili. Majú na svedomí Matrix, ktorým redefinovali akčný sci-fi žáner a hoci boli ich ďalšie projekty úspešné menej, stále išlo o tvorcov so solídnym renomé. Knihu súrodencom doporučila Natalie Portman počas nakrúcania V ako Vendetta. Natalie sa pôvodne mala objaviť aj v samotnom filme, tieto plány však narušilo herečkino tehotenstvo. Réžie sa ujal Tom Tykwer (Parfém, Lola beží o život) spolu s Wachowskými. Z tohto pohľadu patrí Atlas mrakov k nemálo snímkam, na ktorých pracovali hneď traja režiséri. Ale vzhľadom na náročnosť celého projektu, je tento krok zrejme pochopiteľný.
Štúdiu Warner Bros. sa samozrejme do podobne rizikového projektu úplne nechcelo, ale napokon mu dali zelenú. Nakrúcanie prebiehalo v dvoch skupinách. Jednu mal pod palcom Tykwer (režíroval príbehy z 30. a 70. rokov 20. storočia a súčasnoti) a druhú Lana a Lilly Wachowské (zrežírovali segment z 19. storočia a dva z budúcnosti). Štúdio pôvodne dalo tvorcom príkaz, že snímka nesmie prekročiť 150 minút, napokon bola ale predsa len o 15 minút dlhšia.
Aké bolo prijatie? Dalo by sa povedať, že vo viacerých ohľadoch rozporuplné. Na festivale v Toronte v roku 2012 snímka zožala 10-minútový standing ovation a mnohí ju považujú za geniálne a vizionárske dielo. Iní zase kritizovali nevyváženosť, chaotickosť a určitú gýčovitosť. Finančne potom išlo vyslovene o biedu. Očakávalo sa, že Atlas mrakov bude bodovať, ale snímka otvorila za chabých 9,5 miliónov. Napokon z toho bolo rozhodne veľmi neuspokojivých 130 miliónov (pri rozpočte 128 miliónov), Samotný David Mitchell sa však na margo Atlasu mrakov vyjadril pomerne pochvalne (zahral si v ňom aj cameo rolu dvojitého agenta), hoci tiež uznal, že mal podľa neho väčší potenciál.
4. Hlava 22 (réžia: Mike Nichols, 1970)
Kultová proti-vojnová satira z pera Josepha Hellera je rozhodne ťažkým orieškom. Mnohí čitatelia majú problém naladiť sa na špecificky fragmentárny autorov štýl a často knihu odkladajú nedočítanú. Môže za to aj fakt, že podobný štýl humoru nemusí každému sedieť, ako aj, že sa príbehom prepletá veľké množstvo postáv zažívajúce poriadne absurdné situácie. Prekážkou mohla byť aj dĺžka – Hlava 22 má v slovenskom vydaní úctyhodných 500 strán.
Hollywood sa však nezľakol a na réžiu dosadil Mikea Nicholsa. Ten mal za sebou okrem iného aj skvelého Absolventa, zdalo sa teda, že pre túto náročnú látku bol tým pravým. A konečný film tento dojem potvrdil. Vzhľadom na pomerne zložitú kompozíciu románu bolo veľa dejových línií vypustených či skrátených. Podobný osud čakal aj niektoré postavy. Napriek tomu si filmová Hlava 22 dokázala zachovať ducha predlohy a disponovala podobne absurdne ladeným zmyslom pre humor. Koniec-koncov, scenár odobril aj samotný Joseph Heller.
Vo svojej dobe ale nebola Hlava 22 považovaná za veľký úspech. Kritici a diváci vyzdvihovali skôr podobne ladený MASH od Roberta Altmana z toho istého roku. Recenzie Nicholsovmu dielu vytýkali roztrieštený scenár a istý kredit pripisovali len kvalitným leteckým záberom. Časom však Hlava 22 získala kultový status a dnešní recenzenti sú vo svojich vyhláseniach omnoho ústretovejší. Nichols sa teda aspoň spätne dočkal satisfakcie. Zaslúžene. Hlava 22 ostáva vtipnou a vynikajúcou satirou o krutosti a tragickej nezmyselnosti vojen ako takých.
5. Mechanický pomaranč (réžia: Stanley Kubrick, 1971)
Prítomnosť Mechanického pomaranča na zozname nesfilmovateľných kníh vás možno trochu prekvapuje. Pravdou ale ostáva, že v podobných rebríčkoch sa román Anthonyho Burgessa umiestňoval dosť často. Pokiaľ ste knihu čítali, viete, že problém nebol v rozsiahlosti (Burgessova kniha je pomerne útla) ani v náročnosti príbehu, ktorý je viac-menej jasný a pochopiteľný. Avšak jazyk, akým je novela napísaná, je úplne originálny a nepochybne množstvo čitateľov odradí. Burgessov príbeh rozpráva hrdina Alex (vo filme Malcolm McDowell) a využíva pri tom slangový jazyk Nadsat.
Vytvoril ho sám spisovateľ a používajú ho tínedžeri v dystopickej budúcnosti, kde sa príbeh odohráva. V zásade by sa tento jazyk dal popísať ako mix ruštiny a angličtiny. Samotný Burgess vyštudoval anglický jazyk a literatúru a veľmi sa zaujímal o lingvistiku. Pre svoj román chcel vytvoriť jedinečnú formu jazyka, ktorou by sa hlavný hrdina výrazne odlišoval od zvyšku ľudí. Tým pádom sa ale kniha stala orieškom nielen pre prekladateľov (v slovenských či českých prekladoch je Nadsat mixom anglicizmov, germanizmov a rusizmov), ale aj filmárov. Tí sú postavení pred voľbu, či tento svojrázny jazyk zachovať. Stanley Kubrick mal od začiatku jasno - Nadsat bude v jeho adaptácii rozhodne prítomný. Mnohí kritici tento krok vítali, iní poukazovali, že na rozdiel od románu tento prvok v Kubrickovej adaptácii vôbec nefunguje.
Rovnako sa zachovalo aj - na svoju dobu pomerne šokujúce - násilie a niekoľko pozoruhodných filozofických podnetov o slobodnej vôli či morálke. Dodnes je pre mnohých divákov Mechanický pomaranč pomerne ťažko stráviteľným dielom. V dobe svojej premiéry získal veľmi pozitívne kritické ohlasy a išlo aj o finančný úspech. Našli sa však aj ľudia, ktorí neváhali označiť Mechanický pomaranč ako "pornografiu" a bohužiaľ sa ním inšpirovalo aj niekoľko skutočných gangov. Ich členovia napádali a dokonca vraždili v štýle Alexa a jeho kumpánov. Kubrickova snímka si teda vyslúžila protesty, volanie po cenzúre a samotný režisér s rodinou sa stali obeťami nepríjemných vyhrážok. Mechanický pomaranč však aj dnes ostáva mimoriadne dôležitým a kontroverzným dielom a právom sa mu dostalo kultového statusu.
Pokiaľ ste v tomto skromnom zozname nenašli svojho knižného favorita, nezúfajte. Ak bude čitateľský záujem, veľmi radi vám prinesieme pokračovanie. Kvalitných a náročných literárnych predlôh, ktoré sa napokon dostali na plátna kín je totiž stále dosť a dosť.
