Úsporné plavky mali oslavovať slobodu a radosť zo života, no dočkali sa skôr kritiky.
To, čo dnes považujeme za samozrejmosť, bolo kedysi nepredstaviteľné, a posúvanie hraníc vo väčšine prípadov poburujúce. Inak tomu nebolo ani piateho júla 1946, kedy svetlo sveta uzreli prvé skutočné bikiny. Dvojdielny kúsok odhaľujúci dovtedy zahalené časti ženského tela bol predstavený na módnej prehliadke v Paríži a jeho úplne prvou nositeľkou bola z dôvodu nezáujmu serióznych modeliek striptérka.
Poďme ale od začiatku. Plavky, ktoré zakrývali boky, brucho aj zadok sa začínali zmenšovať a mohla za to túžba po krajšom a celoplošnejšom opálení. Túto túžbu si všimol aj automobilový inžinier francúzskeho pôvodu Louis Réard, keď na pláži v Saint-Tropez spozoroval ženu, ktorá si vyhrnula okraje svojich priveľkých plaviek a slnečným lúčom tak nastavila dovtedy zakryté centimetre svojej snehobielej pokožky. V jeho hlave sa práve vďaka takejto banalite zrodil geniálny nápad a rozhodol sa, že zabŕdne do módy. Podobný nápad mal však v takmer rovnakom čase aj ďalší chlapík pochádzajúci z Paríža, a to módny návrhár Jacques Heim. Ten sa poponáhľal a začiatkom júna predstavil dvojdielne plavky pomenované Atome a sprevádzané sloganom the world's smallest bathing suit. No a práve tieto slovíčka naštartovali Réarda a rozhodli o tom, že najmenšie plavky budú pochádzať od neho.
Louis Réard pri práci, vďaka ktorej dnes nosíme bikiny
Zatiaľ, čo spodný diel Heimových zmenšených plaviek ešte stále zakrýval pupok nositeľky, Réard stavil na maximálny minimalizmus. A to až do takej miery, že do svojho úsporného modelu nedostal nikoho okrem ochotnej striptérky. Teda aspoň spočiatku. Trojuholník vpredu, ešte menší vzadu a ďalšie dva trojuholníčky na prsiach. To bolo všetko. Takto vyzerali úplne prvé bikiny na svete, ktoré Réard pomenoval podľa rovnomenného atolu v Mikronézii, teda miesta, kde Američania testovali silu atómových bômb. „Bikiny sú malé a zničujúce rovnako ako atómová bomba.“ Ich pomenovanie teda vôbec nie je náhodné a podľa kritikov tieto plavky spôsobili v módnom priemysle rovnaký rozruch ako spomínané testovanie a s ním spojené nepriaznivé následky. K ich výrobe malo byť použitých 194 centimetrov štvorcových novinovým motívom potlačenej látky spojenej len tenkými šnúrkami a ich prezentáciu sprevádzal slogan smaller than the smallest swimsuit, ktorý znamenal Réardovo víťazstvo nad Heimovým modelom. „Plavky nie sú bikinami, ak ich nedokážete pretiahnuť cez snubný prsteň,“ takto znel návod na otestovanie ich pravosti.
Plavky formujúce postavu z roku 1909 a ukrývajúce pupok v 50. rokoch minulého storočia
Poďme teda k vyššie spomínanej striptérke. Tá sa dostala na scénu až pri prvej prezentácii miniatúrnej novinky, ku ktorej došlo dňa 5. júla 1946 na módnej prehliadke v Piscine Molitor v Paríži. Réard zháňal vhodnú modelku, no ani jedna nebola ochotná odhaliť svoje telo do takej miery, ako to napokon urobila len 19-ročná Micheline Bernardini. Mladá striptérka tancujúca v Casino de Paris tak nádejnému návrhárovi pomohla vo chvíli, keď mu ostatné modelky dali košom a v niekoľkých trojuholníčkoch vystúpila na mólo. A čo nasledovalo?
Striptérka Micheline drží v ruke krabičku, v ktorej sa mali tieto prvé bikiny s novinovou potlačou predávať. Réardov model len s väčšou zadnou časťou si obľúbila napríklad aj herečka Jayne Mansfield
Denník Le Figaro predstavenie novinky zhodnotil týmito slovami: „Ľudia túžia po pôžitkoch z mora a slnka, a preto nosenie bikín signalizuje istý druh oslobodenia pre ženy. Je to oslava slobody a návratu k radosti zo života, nič sexuálne.“ Striptérka Micheline si pochopiteľne prilepšila a svedčí o tom až rekordných 50 000 listov, ktoré dostala krátko po prehliadke, a takisto sťahovanie do Ameriky a následná kariéra herečky. Čo sa týka samotných modelov a ich obľúbenosti, tak u mužov zabodoval odvážnejší Réard a u žien konzervatívnejší Heim. A to znamená, že zatiaľ čo páni chceli na svojich partnerkách vidieť trojuholníčky, dámy aj naďalej siahali po „bombarďákoch“. Tie s radosťou nosili aj mnohé známe herečky a medzi Heimove zákazníčky spočiatku patrili napríklad aj Brigitte Bardot či Sophia Loren. Magazín The Modern Girl nesúhlasil s názorom Le Figaro a na svojich stránkach nelichotivo odsúdil ženy, ktoré predsa len dali prednosť neskôr úspešnejšiemu Réardovi: „Je nepredstaviteľné, aby dievča s taktom a slušnosťou nosilo bikiny.“ Úsporné plavky boli dokonca vo viacerých štátoch vrátane Španielka, Talianska, Portugalska či Austrálie zakázané a odhaľovanie pupkov v hollywoodskych filmoch v rozpore s Haysovym kódexom. Táto cenzúra úplne padla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a mimoriadny úspech im priniesla aj Ursula Andress v bondovke Dr. No.
