Prequelová trilógia Pelíškov nedávno odštartovala aj v slovenských kinách. Vyrovná sa originálu?
Možno ste aj vy zastáncom názoru, že česká a slovenská filmová produkcia ešte iba čaká na svoje zlaté porevolučné obdobie. Avšak, schválne. Ak by ste si mali vybrať, čo by u vás obsadzovalo vrcholné priečky v podobne ladenom rebríčku? Rozhodne nebudem preháňať, ak poviem, že drvivá väčšina z vás si ihneď spomenula na kultové Pelíšky. Dielo, ktoré si s pribúdajúcim vekom ceníme čoraz viac, obsahovalo takmer všetko, čo sa na skvelý film patrí. Režisér Ján Hřebejk a scenárista Petr Jarchovský vytvorili v roku 1999 niečo vskutku skvelé, vtipné, inteligentné, úprimné a emočne vyspelé a nie je preto divu, že naši severozápadní susedia majú na konte projekt, ktorý im môžeme závidieť.
Režisérsko-scenáristická dvojka spoločne pokračovala v tvorbe mnohých iných filmov, no po približne osemnástich rokoch ohlásila návrat k ich najznámejšiemu a bezpochyby najvydarenejšiemu počinu. Pripravila si pre nás prequelovú trilógiu s názvom Záhradnictví, ktorá nám postupne ukáže rôzne príbehy známych postáv práve do roku 1968. Prvý diel trilógie s podtitulom Rodinný přítel sa nesie pod závojom ťažkej drámy a zavedie nás do 40. rokov, do temných časov nacistickej okupácie. Druhá časť Dezertér sa zameria na majiteľa kaderníckeho salóna Valentino v Prahe. Predstaví obraz mužov, ktorí sa vrátili z druhej svetovej vojny a opätovne budú konfrontovaní s totalitnou mašinériou. Trilógiu uzavrie tragikomédia Nápadník a porozpráva divákom o tom, ako rodinné vzťahy poznamenala vojna a komunistický prevrat. Výsledný efekt odvážnej trilógie uvidíme už koncom roka 2017, no prvý film pred pár dňami vstúpil do tuzemských kín a my sme si ho nemohli nechať ujsť. Čo myslíte, je Rodinný přítel dostatočne dobrým „nástupcom" legendy?
Ako už bolo spomenuté, dej Rodinného priateľa sa odohráva v časoch nacistickej okupácie počas 2. svetovej vojny. Spočiatku sledujeme život mužov, ktorí nehodlajú kolaborovať s nanúteným režimom, no ich osud sa razom zmení zasiahnutím obávaného gestapa. Pozornosť sa tak presúva na tri osamostatnené manželky s deťmi, ktoré zosobnili Klára Melíšková, Gabriela Míčová a Aňa Geislerová. Práve postava poslednej menovanej vám bude najviac známa. V Pelíškoch ju hrala Emília Vášáryová a jej zatknutý manžel nie je nikto iný ako rádiotelegrafista Jindřich (nezabudnuteľný Jiří Kodet, v tejto verzii si ho zahral Martin Finger). Počas jeho neprítomnosti sa však musela starať o svoju dcérku a do života jej vstúpil starostlivý lekár Jiří (Ondřej Sokol), postupne zaplňujúci hlbokú dieru v srdci.
Už z predchádzajúceho odstavca si viete domyslieť, ako to bude prebiehať. Snímka je totiž už od začiatku druhej štvrtiny predvídateľnou vzťahovou melodrámou, ktorá v rámci žánru neprináša nič redefinujúce. Podobné záležitosti sú teda väčšinou založené najmä na príťažlivosti hlavných postáv a ich vzájomnej charizme. Tá medzi Geislerovou a Sokolom síce funguje dostatočne dobre, no ostatné postavy sú nešťastne prázdne a slabo rozvinuté. Nezapamätáte si meno ani jednej zo sestier a počas trvania filmu vam budú prakticky ukradnuté. Príliš vás neoslní ani samotný dej. Ten svojim rozvláčnym tempon ťahá výsledny dojem silným ťahom nadol a pôsobil by omnoho pútavejšie, ak by sa tvorcovia rozhodli skrátiť výslednú 130 minútovú stopáž aspoň o tri desiatky minút nadol.
Patrilo by sa aj spomenúť čo konkrétne by som vyhodil, avšak bohužiaľ... už ani neviem. Nie žeby išlo o tak celistvo napísané dielo, skôr si jednotlivé scény už ani nepamätám, pričom som navštívil kino iba predvčerom. To bude rozhodne vadiť mnohým ľudom. Zatiaľ čo Pelíšky obsahujú obrovské kvantum perfektných a zapamätateľných scén, Rodinný přítel varí z vody. Scéna s koňom síce naznačovala podobný pokus, avšak jej zasadenie v rámci filmu bolo viac ako silené. Po technickej stránke mu asi nemám čo vytknúť. Kamera so strihom bola príjemná, no tvorcovia sa mohli viac vyhrať s chudobnou hudobnou vložkou. Taktiež mi miestami prekážali použité kulisy, ktoré viac pripomínali roky 50. ako temné obdobie roku 1939, respektíve 40. rokov.
Nuž odpoveď na mnou položenú otázku ste si už asi domysleli. Zahradnictví: Rodinný přítel sa v žiadnom prípade nevyrovná svojou kvalitou originálu a podľa môjho skromného názoru nie je samostatne hoden jeho nástupníckého miesta. Obohraná, priemerná romantika bazíruje iba na vzájomnej chémii hlavných postáv, zatiaľ čo ostatné necháva bez povšimnutia a s nudnými dialógmi stáť v kúte. Ešte viac nadol ju ťaha bolestivo pretiahnutá stopáž, minimum inovácii, zapamätateľných scén, absencia humoru a celkových nápadov. Som zvedavý, aké budu ostatné filmy, avšak Rodinný přítel je slabučkým štartom očakávanej série. 4/10.
