Milovník vlkov, fanúšik New York Jets, bývalý "závislák" na RPG hre, vyznávač Tolkiena a mnoho iného.
Postavy Georgea R.R. Martina majú komplikovanú minulosť, charakterovo sú málokedy čiernobiele a len naozaj zriedka dokážete odhadnúť ich úmysly. Smrť čaká na každom rohu a nevyhýba sa ani tým najkľúčovejším jednotlivcom, ktorí nemusia umrieť v hrdinskom boji, ale aj pri rôznych nelichotivých situáciách (ako napríklad na toalete). Údajne tým chce autor dosiahnuť toho, že sa budeme obávať obrátiť ďalšiu stránku. Ono totiž nemusí byť vôbec isté, či sa ďalšej strany práve naša obľúbená postava dožije. No a to je skrátka George R. R. Martin. Svojím spôsobom krutý a sadistický, ale zároveň geniálny a mimoriadne kreatívny. A presne takého ho máme radi.
Aby sme to vzali všetko po poriadku, začnime teda autorovým prvým dňom na tomto svete. George Raymond Richard Martin sa narodil 20. septembra 1948 v Bayonne, New Jersey, ako syn prístavného robotníka Raymonda Collinsa Martina a jeho ženy Margaret Brandy Martin. Pre uľahčenie, respektíve overenie vašich výpočtov, má v súčasnej dobe spisovateľ 68 rokov. Za pozoruhodnú zložku spisovateľovho života možno označiť aj jeho pôvod. Georgeov otec je polovičný Talian, matka polovičná Írka a okrem toho má anglických, nemeckých, welšských či francúzskych predkov. Už ako malý začal písať príbehy o príšerách, ktoré predával za nízku sumu deťom zo susedstva. Taktiež sa snažil vytvoriť aj akési mýtické kráľovstvo, zložené z jeho korytnačiek, a keďže mu domáce zvieratá pravideľne umierali, rozhodol sa, že do onoho dejstva zakomponuje ich smrť s odôvodnením vzájomného vraždenia. A aby toho nebolo málo, súperenie a zabíjanie medzi korytnačkami okrášlil mnohými manipulatívnymi intrigami (nepripomína vám to čosi?).
Svoje stredoškolské vzdelanie nadobudol absolvovaním Martis High School, kde inšpirovaný komiksovkami od Marvelu začína Georgeovo písanie naberať serióznejšie rozmery. Okrem publikovania do školského časopisu patrilo k jeho koníčkom napríklad aj hranie šachu, v ktorom pomerne vynikal. Detstvo tohto talentovaného spisovateľa pozostávalo iba z navštevovania školy a rodného domu. Možno si teda z toho ľahko vydedukovať, že takýto obmedzený priestor ho priviedol k túžbe cestovať a spoznávať nové miesta. V tínedžerskom veku to ale samozrejme bolo stále príliš nereálne, a tak je pochopiteľné, že sa ponoril do sveta kníh a stal sa vášnivým čitateľom. Práve knihy mu dovolili dostať sa tam, kam v skutočnosti nemohol. V roku 1965 získava svoju prvú literárnu cenu za poviedku Powerman vs The Blue Barrier. Štart jeho kariéry však nebol najľahší. Povráva sa, že jednu z jeho "prvotín" odmietli nakladatelia celkom až 42-krát. K písaniu tohto populárneho autora to však tiahlo odjakživa, a tak niet divu, že po strednej škole jeho kroky viedli na Northwestern University, kde si vybral odbor žurnalistiky a v roku 1971 ju aj úspešne dokončil. Medzičasom, počas štúdia, vydal ako dvadsaťjeden-ročný v roku 1970 svoju prvú profesionálnu poviedku Hero.
Na počiatku sedemdesiatych rokov patril spisovateľ k horlivým odporcom vietnamskej vojny a účastnil sa dobrovoľníckeho programu VISTA (1972-1974), kde strávil dva roky ako dobrovoľník. O vietnamskej vojne sa vyjadril ako o veľkom omyle pre Ameriku. Aj tu možno badať prvé náznaky toho, prečo vo svojej tvorbe George opovrhuje myšlienkou chválospevov nad vojnou a snaží sa ju vykresliť čo najrealistickejšie, so všetkými dopadmi, aké len vojna prináša. Začiatkom roku 1970 započal Georgeov vzťah so spivateľkou Lisou Tuttle, s ktorou napísal spoločný román Windhaven. Po Lise spisovateľ spoznal Gale Burnickovú a s ňou sa aj dokonca v roku 1975 oženil. Štvorročné manželstvo ale bohužiaľ skončilo nešťastným rozvodom. Na druhej strane sa ale na Georgea usmialo i šťastie, pretože získava za zbierku poviedok Sandkings prestížne ocenenie v rámci sci-fi žánru - Hugo a Nebula. V neskorších rokoch získal spisovateľ opätovné ocenenie Nebula za zbierku poviedok Portraits of His Children. Okrem toho ale obdržal aj ocenenia Brama Stokera a World Fantasy Awards.
V polovici sedemdesiatych rokov sa George stretol na science-fiction konferencii v Milwaukee s profesorom Georgeom Guthridgeom z Iowy. Guthridge v danej dobe pohŕdal žánrom sci-fi a fantasy, no George R.R. Martin ho dokázal presvedčiť, aby nielenže skúsil dať týmto žánrom druhú šancu, ale aby do nich sám svojou tvorbou aj prispel. A treba poznamenať, že mu profesor anglického jazyka, Guthridge, môže byť naozaj vďačný, lebo odvtedy sa mu podarilo stať sa dvojnásobným finalistom pri rozhodovaní o zisku ceny Nebula a jedenkrát aj finalistom pri ocenení Hugo (ako sme už spomínali, ide o ocenenie v žánri sci-fi a fantasy).
Viac-menej to bola ale výpomoc vzájomná, pretože Guthridge pomohol Georgeovi nájsť si prácu na Clarke University. Vzhľadom na to, že sa Georgeovi ešte nepodarilo prekročiť tú dôležitú hranicu, pri ktorej je písanie vaším hobby, privyrobením či plnohodnotným živobytím, potreboval nejaký stálejší príjem. V rokoch 1976 až 1978 bol teda autor Piesne ľadu a ohňa učiteľom angličtiny a žurnalistiky. V roku 1977, po smrti jeho blízkeho priateľa, Toma Reameyho, sa ale George rozhodol prehodnotiť svoj život a stal sa spisovateľom na plný úväzok. V práci dal výpoveď a keďže bol už unavený z ťažkých zím v Dubuque, kde v danej dobe býval, presťahoval sa do slnečného Santa Fe. Písal sa rok 1979.
Okrem žánru sci-fi a fantasy sa autor za celú svoju tvorbu venoval aj hororom. V roku 1983 napísal upírsky román Fevre Dream. Dobovo sme sa mohli pozrieť do 19. storočia a spisovateľ nám predstavil upírov trocha odlišne ako by sme mohli čakať. Vo Fevre Dream nie sú vampíri nadprirodzené bytosti, ale skôr akýmsi človeku podobným druhom, ktorý sa vyvinul evolúciou (pochopiteľne im nechýbajú ale určité nadľudské schopnosti). O autorovom upírskom románe sa nechal počuť aj kritik Don D'Amassa, ktorý oznáčil Fevre Dream za jeden z najlepších upírskych románov všetkých čias. V roku 1984 pokračoval George v písaní hororového žánru románom The Armageddon Rag, ktorý ale z dôvodu nečakaného komerčného neúspechu takmer zničil autorovu kariéru. George R.R. Martin sa na určité obdobie presunul s písaním do filmového šoubiznisu a bol v roku 1989 najatý ako producent a scenárista seriálu Beauty and the Beast (Kráska a zviera).
Nemožno ale povedať, že by sa v danom období George úplne stiahol z literárnej scény, pretože v roku 1987, ako sme už vyššie spomínali, vydal kolekciu hororových poviedok, Portrais of His Children, za ktorú získal ocenenie Nebula. Okrem toho sa spolupodielal aj na tvorbe multi-autorského Wild Cards, v ktorom vystupujú postavy so superschopňosťami získanými z vypusteného mimozemského vírusu. V rovnakom období začal George R.R. Martin hrávať starú RPG hru Superworld, ktorej, ako sám priznáva, na určité obdobie absolútne podľahol. Dokonca asi približne na rok zo svojho diára úplne vyčiarkol akékoľvek písanie a "zobudiť sa" ho prinútili až finančné problémy.
Náš obľúbený autor sa teda vrátil k tomu, čo mu odjakživa išlo - k písaniu. Postupom času sa pomaly ale isto blížil k očakávanému prelomu. Najväčší medzník v jeho kariére bezpochyby nastal v roku 1996, ku ktorému sa datuje vznik fantasy ságy Pieseň ľadu a ohňa. V tejto úžasnej knižnej sérii sa inšpiroval Vojnou ruží, prebiehajúcej v rokoch 1455-1485, (Yorkovci vs Lancasterovci majú predstavovať rod Starkov a Lannisterovcov, plus veleznáma Red Wedding je inšpirovaná Čiernou svadbou z roku 1440) a historickým románom Ivanhoe od Sira Waltera Scotta. Prvá kniha vydaná v roku 1996 niesla názov Hra o tróny (tak ako seriál - Game of Thrones).
Mohlo by vás zaujímať, že George pôvodne uvažoval skôr nad trilógiou, avšak počas písania si uvedomil, že za tri knihy nestihne vyrozprávať všetko, čo sa mu zhmotňuje v myšlienkach. A tak sme sa po Hre o tróny dočkali druhej časti - Stretu kráľov, následne Búrky mečov, Hostiny pre vrany a zatiaľ k poslednému dielu, Tancu s drakmi. Najbližšie by sme sa mali dočkať Vetrov zimy (z originálu Winds of Winter), ktoré dúfajme spisovateľ už čoskoro dopíše. Jeho fanúšikovská základňa sa pri písaní Piesne ľadu a ohňa musela najprv pomaly budovať, no každou novou knihou pribúdali čitatelia a popularita knižnej ságy. Úspech bol zavŕšený odkúpením práv televíziou HBO v roku 2007 a vznikom seriálového fenoménu - Game of Thrones. A odtiaľ už príbeh určite poznáte.
V súčasnej dobe je George R.R. Martin ženatý s dlhoročnou partnerkou Parris McBride, s ktorou sa zosobášil v roku 2011. Spisovateľ sa netají svojou láskou k vlkom a spolu s manželkou pravidelne finančne prispieva na chod mnohých neziskových organizácií. Pozoruhodnú odmenu poskytol aj svojim fanúšikom, ktorí poslali veľkú sumu organizácii Wild Spirit Wolf Sanctuary (odmena tým, ktorí prispejú viac ako 20 000 $). Dvojici, ktorá danú výzvu splnila, prisľúbil, že sa objaví v budúcej knihe, Winds of Winter, a obaja budú (ne)milosrdne zabití. Brali by ste takúto poctu aj vy?
Čo sa športu týka, je verným fanúšikom New York Jets a New York Mets. Po hudobnej stránke má v obľube americkú rockovú kapelu Grateful Dead, ktorá pôsobila v rokoch 1965-1995 a tvrdí, že má na jeho prácu veľký vplyv. Na otázku jeho viery odpovedal nasledujúco: „Predpokladám, že som akýsi odpadlý katolík. Mohli by ste ma považovať za ateistu alebo agnostika. Pozerám sa na náboženstvo a duchovno ako na niečo fascinujúce a chcel by som veriť, že "toto" nie je koniec a existuje aj čosi viac, ale skrátka o tom nedokážem presvedčiť svoju racionálnu časť." Veľkou inšpiráciou je pre neho samotný John Ronald Reuel Tolkien, autor Pána Prsteňov, podľa ktorého dostal od kritikov aj úctyhodnú prezývku "americký Tolkien".
Okrem iného je nemalou zaujímavosťou aj to, že i keď píše George R.R. Martin svoje knihy na počítači, jeho postupy sú skutočne zastaralé. Používa program Wordstar 4.0, ktorý bol vytvorený začiatkom osemdesiatych rokov, pretože na Worde mu vraj vadí automatické prepisovanie slov (čo sa dá mimochodom aj vypnúť). A skutočnou lahôdkou, ktorú sme si nechali na záver, je údajná inšpirácia na vytvorenie postavy Chewbaccu zo Star Wars podľa obalu knihy Georga R.R. Martina. Nižšie máte možnosť vidieť celistvú obálku poviedky And Seven Times Never Kill Man, na ktorej robil výtvarník John Shoenherr. Práve od neho sa mal inšpirovať dnes už zosnulý, umelecký pracovník, Ralph McQuarrie, a svoju ilustráciu ako správne predpokladáte, predstavil pred vznikom Star Wars samotnému otcovi Hviezdnych vojen, Georgeovi Lucasovi.
Čo poviete, je tam nejaká podobnosť?
