Prvé úspechy novej liečebnej metódy s neuveriteľnými možnosťami.
Pamätáte si na náš dávnejší článok, ktorý pojednával o vtedy blížiacej sa celosvetovej lekárskej konferencii? Jej hlavnou a takmer jedinou témou bola morálna dilema liečebnej metódy CRISPR, teda metódy na úpravu genómu. V komentároch ste nás vysmiali, že takýto spôsob liečenia chorôb je nemorálny, nereálny a ktovie čo všetko ešte, každopádne, stále si stojíme za tým, že v úprave genómu a teda i samotnej DNA je budúcnosť medicíny. Po roku a pol od stretnutia svetových lekárskych organizácií tu máme prvé výsledky relatívne ranného štádia výskumu. Podarilo sa nám zlikvidovať vírus HIV v laboratórnych myšiach!
V skratke, metóda CRISPR/Cas9 spočíva v aplikovaní špeciálneho proteínu (načastejšie Cas 9) priamo do organizmu. Ten doslova vyhľadáva chybnú DNA napadnutú vírusom, prerezáva porušenú časť a nahrádza ju zdravou sekvenciou. Kúsky HIV roztrúsené po celom tele tak postupne umierajú, až kým ich proteín všetky nevyhubí. Čo je však na tejto technike doslova "najzázračnejšie", že jednotlivé proteíny dokážu byť perfektne naprogramované na akýkoľvek možný vírus. Stačí poznať chybný DNA reťazec daného ochorenia a naučiť proteín rozoznávať túto časť genómu. Znie to krásne, no uplatniť túto teóriu v praxi nebudete až také prosté. Zaujímavosťou je existencia počítačového softvéru, ktorým teoreticky dokážete naprogramovať váš proteín proti akejkoľvek poruche v DNA reťazci. Úžasné, no nie?
Odporúčame pozrieť všetkým nadšencov medicínskych objavov
"Potvrdili sme údaje z nášho predchádzajúceho výskumu a taktiež sme zlepšili účinnosť našej stratégie na úpravu génov," tvrdí doktor Wenhui Hu. "Ukazujeme tiež, že táto stratégia je účinná ako pri akútnej infenkcii v myších bunkách tak pri chronickej alebo latentnej infekcii v ľudských bunkách."
Laboratórne myši zaradené do výskumu boli nakazené (jediným intravenóznym podaním) rôznymi formami vírusu, napríklad HIV-1 vyskytujúcim sa i na ľuďoch alebo EcoHIV napádajúci výhradne myši. Hoci bol druhá spomínaná mutácia podstatne agresívnejšia, v oboch prípadoch sa podarilo vyhubiť 95 až 96 percent všetkých poškodených buniek. Keďže sa však DNA týchto drobcov podstatne líši od tej našej, vedci pozvoľna prechádzajú na ďalší cieľ - primátov. Tu sa už náš genóm až tak diametrálne nelíši a pokiaľ by bol výskum i naďalej úspešný, veríme, že do niekoľkých rokoch, prípadne dekád, budeme môcť červené stužky definitívne zahodiť. Sľubná liečba je doslova na dosah ruky a my sa už nevieme dočkáť ďalších pokrokov.
