O tom, že zoznamovanie sa s rodinou svojej vyvolenej býva vždy peklo.
Príliš veľa "hajpu" ešte nikdy žiadnemu filmu nepomohlo. V prípade zatiaľ najchválenejšieho hororu (i keď bližšie má skôr k thrilleru) roka Get Out som sa teda snažil dôkladne vyhýbať všetkým informáciám, ktoré by mohli prezrádzať zbytočne veľa. Samozrejme, vedel som, že dielu úspešného komika a herca Jordana Peeleho sa podaril hneď trojitý zásah – kritici uznanlivo kývali hlavami, diváci nadšene tlieskali a prachy sa sypali prúdom. Impozantný výsledok, pri hororoch navyše dosť zriedkavý. Osobne som však do sály vstupoval s triezvymi očakávaniami. Videl som síce trailer a bol fajn, ale z materiálu som nemal pocit, že ide o nejakú veľkú udalosť. Dokázali mi teda tvorcovia vytrieť zrak?
Ešte predtým ale krátko k deju: hlavným hrdinom je mladý fotograf Chris. Žije si pomerne dobre a má krásnu a milú priateľku Rose, ktorá by ho rada predstavila rodičom. To je vždy dôvod na nervozitu, ale pre Chrisa zvlášť – Roseiny rodičia totiž nevedia, že je Chris černoch. Nebude z toho problém? Privítanie však ale dopadne výborne a rodičia sú samý úsmev. V ich honosnom dome však pracuje aj dvojica sluhov tmavej pleti. A tí sa správajú viac než zvláštne. Vlastne, aj na tej bodrosti domácich niečo smrdí. Čoskoro sa dostavia aj ďalší rodinní známi a znepokojivých náznakov pribúda. Je naozaj možné, že sa tu schyľuje k niečomu zlovestnému?
Ako som spomenul – pred premietaním som sa vyhýbal akýmkoľvek informáciám... a dobre som urobil. Vďaka tomu som sa mohol do filmu naplno ponoriť a nechať tvorcov, nech sa ma pokúsia prekvapiť. A musím uznať, že sa im to podarilo. Get Out vychádza z jednoduchej základnej premisy, ktorú na hororových filmoch celkom obľubujem – hlavný hrdina je vrhnutý do zdanlivo obyčajnej situácie, ale cíti (a s ním aj diváci), že tu niečo nesedí a atmosféra je zvláštne napätá. Podobný koncept sme mohli vidieť aj vo výbornom thrilleri The Invitation a čiastočne aj pri The Gift.
Kľúčové a asi najdôležitejšie tým pádom je, aby boli tvorcovia vždy krok (aj dva) pred vami a vy ste im nevideli do kariet. Jordanovi Peelemu sa podarilo vynikajúco stupňovať napätie a náznakovosť. Užíval som si každú jednu scénu a zároveň sa snažil rozkľúčovať, o čo tu dofrasa ide? Aké plány majú Roseiny rodičia? A majú vôbec nejaké? Nejde náhodou len o paranoju? Podobnú neistotu na hororoch milujem a v prípade Get Out bola navodená priam bravúrne.
Pravdaže, postupom času dôjde aj na nejaké tie odhalenia. Sadli mi, celý príbeh mi vlastne veľmi pripomínal niektorú z próz môjho obľúbeného Iru Levina (napísal napríklad predlohu pre Polanského Rosemaryˈs Baby). Vďaka našliapnutej réžii nestráca Get Out napätie až do samotného konca. Priznám sa síce, že som možno očakával viac údernejšie a emocionálne silnejšie zakončenie, rovnako atmosféru paranoje a neistoty mohli tvorcovia uzliť o niečo dlhšie. Dočkáme sa samozrejme aj rôznych narážok na rasizmus a postavenie Afroameričanov v spoločnosti. Tieto prvky však zrejme budú citlivejšie pociťovať skôr diváci za veľkou mlákou. Do celkovej štruktúry sú však zapracované veľmi umne a celému dielu dodávajú na pôsobivom napätí. A potešil ma aj občasný (miestami dosť cynický) zmysel pre humor.
Veľkú zásluhu na všetkom vymenovanom majú herci. Daniel Kaluuya je v hlavnej úlohe bezchybný a jeho nervozita je priam hmatateľná. V jeho situácii by som sa fakt ocitnúť nechcel. Ešte viac ma ale dostala Allison Williams (Rose) a dvojica rodičov v podaní Catherine Keener a Bradleyho Whitforda.
Napriek všetkému napísanému si nemyslím, že sa Get Out stane nejakým významným gamechangerom či revolúciou. A rovno vám odporúčam sa od týchto očakávaní oprostiť, film si užijete omnoho viac. Ide totiž o perfektne odvedenú žánrovú prácu, ktorú by bola škoda vynechať v kine. Obzvlášť za predpokladu, kedy musíme byť vďační, že sa podobné horory/thrillery vôbec objavia aj v našej distribúcii. Ak by podobných žánroviek vznikalo viac, vôbec by som sa nehneval. A stavím sa, že vy tiež nie. 8/10
